V dovolenkových destináciách Slovákov sa šíri nebezpečný vírus. 80 % infikovaných nemá príznaky, varujú lekári

Tisíce Slovákov trávia leto v krajinách pri Stredozemnom mori. Práve vo viacerých z nich však zdravotnícke úrady evidujú rast počtu prípadov infekčného ochorenia, ktoré sa počas letných mesiacov objavuje pravidelne. O situácii informoval web Euronews.

Ide o vírus západonílskej horúčky. Podľa najnovších údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) už boli lokálne prenesené prípady potvrdené v Grécku, Taliansku, Španielsku, Rumunsku aj Severnom Macedónsku. Prenosová sezóna vírusu pritom prebieha vo viacerých častiach Európy.

Grécko hlási najviac pacientov

Najviac prípadov zatiaľ zaznamenalo Grécko. Národná organizácia verejného zdravia (EODY) uviedla, že od začiatku monitorovania v roku 2026 do 22. júla potvrdila 21 lokálne získaných prípadov infekcie.

Z nich až 20 pacientov trpelo postihnutím centrálneho nervového systému. Lekári u nich diagnostikovali napríklad encefalitídu, meningitídu alebo akútnu ochabnutú obrnu. Jeden pacient mal iba mierne príznaky.

Úrady zatiaľ neevidujú žiadne úmrtia. V nemocniciach však zostáva hospitalizovaných 13 pacientov.

Počas posledného sledovaného týždňa pribudlo ďalších 14 nových lokálnych prípadov. Zdravotníci zároveň identifikovali jedného človeka s komplikovanou cestovateľskou anamnézou, ktorý sa zdržiaval aj v krajine, kde sa vírus bežne vyskytuje. Keďže zatiaľ nie je jasné, kde sa nakazil, tento prípad nezahrnuli do epidemiologických štatistík.

Vírus sa objavil aj inde

Prípady západonílskej horúčky hlásia aj ďalšie krajiny, ktoré patria medzi časté dovolenkové destinácie Európanov. Podľa údajov ECDC bolo do 15. júla potvrdených 33 lokálne prenesených prípadov v piatich štátoch Európy a jej bezprostredného okolia.

Najväčšie geografické rozšírenie zaznamenalo Taliansko, kde evidujú 20 prípadov v 16 oblastiach. Najviac pacientov pribudlo v provincii Novara, ďalšie prípady potvrdili aj v mestách Cremona, Verona, Miláno, Florencia, Neapol, Padova, Modena či Ferrara.

V Severnom Macedónsku zaznamenali dva prípady v regiónoch Skopje a Vardar. Rumunsko eviduje dve nákazy v oblastiach Argeș a Suceava a Španielsko potvrdilo dva prípady v provinciách Alicante a Sevilla.

Mapa ECDC zároveň ukazuje, že vírus sa rozširuje aj do nových oblastí. Len počas posledného týždňa pribudlo v Taliansku 11 nových zasiahnutých regiónov, čo poukazuje na jeho rýchle geografické šírenie.

Rizikové oblasti sa rozširujú

V samotnom Grécku pochádza väčšina prípadov z regiónu Attika. Infekcie zaznamenali vo viacerých obciach vrátane Spata-Artemida, Markopoulo Mesogaias, Pallini, Agia Paraskevi, Vari-Voula-Vouliagmeni, Kropia, Lavreotiki, Nea Ionia, Chalandri, jednej mestskej časti Atén a Glyfady.

Mimo Attiky evidujú po jednom prípade v regionálnej jednotke Larissa a v obci Palamas.

Grécke úrady zároveň označili za vysoko rizikové aj ďalšie oblasti vrátane obcí Paiania, Rafina-Pikermi, Marousi, Iraklio Attikis a Filothei-Psychiko, hoci sa tam zatiaľ ľudské prípady nepotvrdili. Rozhodnutie vychádza z epidemiologických údajov, charakteru krajiny aj blízkosti miest, kde už vírus cirkuluje.

Organizácia EODY upozorňuje, že výskyt západonílskej horúčky sa v Grécku objavuje takmer každý rok od roku 2010, čo naznačuje, že vírus sa v krajine usadil natrvalo.

Zdravotníci preto odporúčajú, aby sa ľudia počas pobytu v Grécku aj v ďalších zasiahnutých krajinách chránili pred komármi. Nie je totiž možné presne predpovedať, ktoré oblasti budú počas aktuálnej sezóny zasiahnuté ako ďalšie.

WHO radí, ako znížiť riziko

Kým sa nákaza postupne objavuje vo viacerých obľúbených dovolenkových krajinách Európy, zdravotnícke autority upozorňujú, že veľkú úlohu zohráva aj správanie samotných ľudí. Web Euronews informoval, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala odporúčania, ktoré môžu pomôcť znížiť riziko nákazy počas letnej sezóny.

Ochrana začína prevenciou

WHO Europe pripomína, že obdobie prenosu ochorenia zvyčajne trvá od neskorej jari až do jesene, pričom najvyšší počet prípadov býva medzi júlom a septembrom. Práve preto odborníci odporúčajú myslieť na ochranu ešte pred cestou aj počas pobytu v zahraničí.

Regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Henri P. Kluge uviedol: „Jednoduché kroky, ako zakrytie väčšiny tela, používanie repelentu a odstraňovanie stojatej vody v okolí domova, môžu výrazne pomôcť.“

Organizácia zároveň odporúča nosiť oblečenie s dlhými rukávmi a nohavicami, obmedziť pobyt vonku v čase najväčšej aktivity komárov – najmä za úsvitu a za súmraku – používať repelenty, sieťky na okná a dvere či moskytiéry nad posteľami a detskými kočíkmi. Dôležité je aj odstraňovanie stojatej vody z kvetináčov, nádob alebo iných miest, kde sa môže hromadiť, pretože práve tam sa komáre rozmnožujú.

Väčšina ľudí nemá príznaky

Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že približne 70 až 80 percent infikovaných ľudí nepociťuje žiadne zdravotné ťažkosti. Ak sa príznaky objavia, najčastejšie ide o horúčku, bolesť hlavy, únavu, bolesti svalov, nevoľnosť alebo vracanie. U niektorých pacientov sa môže vyskytnúť aj vyrážka alebo opuch lymfatických uzlín.

Hans Henri P. Kluge zároveň vyzval ľudí, aby zdravotné problémy po uštipnutí komárom nepodceňovali. „Každý, u koho sa po uštipnutí komárom objaví vysoká horúčka, vyrážka alebo stuhnutosť šije, by mal bezodkladne vyhľadať lekára,“ uviedol.

WHO dodáva, že približne jeden zo 150 nakazených môže rozvinúť závažné ochorenie postihujúce centrálny nervový systém, ktoré môže byť život ohrozujúce. V súčasnosti zároveň neexistuje schválená vakcína pre ľudí a liečba je zameraná najmä na zmierňovanie príznakov a podpornú nemocničnú starostlivosť pri ťažkých prípadoch.

Teplejšie leto zvyšuje riziko

Podľa WHO môže k ďalšiemu šíreniu ochorenia prispievať aj meniaca sa klíma. Vyššie teploty a dlhšie letné obdobia vytvárajú vhodnejšie podmienky na rozmnožovanie komárov a predlžujú čas, počas ktorého môžu prenášať nákazu.

Regionálny riaditeľ WHO pre Európu v tejto súvislosti uviedol: „Nejde o novú hrozbu, ale podmienky, ktoré podporujú jej šírenie, sa rýchlo menia. Vyššie teploty a dlhšie letá dávajú komárom viac času aj väčšie územie na prenos vírusu.“

Čítaj viac z kategórie: Cestovanie