Za noc v jaskyni chcú 150 eur, nemajú signál ani cesty. Bizarná dovolenka v Európe je vypredaná mesiace vopred

Palmarola ťa očarí a ohromí zároveň. Ostrov nemá mesto, cesty, elektrinu ani mobilný signál. Nie je tam trajektový terminál a nežijú tu stáli obyvatelia. Napriek tomu, alebo práve preto, patrí medzi najnezvyčajnejšie miesta pri talianskom pobreží.

Drsný sopečný ostrov leží v Tyrhénskom mori západne od Ríma. Od susednej Ponzy ho delí približne osem kilometrov. Dostať sa sem možno prevažne malou loďou, ktorú si návštevníci dohodnú s rybárom alebo súkromným majiteľom plavidla.

Palmarola zostáva mimo hlavných turistických trás. Mnohí zahraniční návštevníci o nej nikdy nepočuli a podľa miestnych ju nenavštívila ani veľká časť obyvateľov Ríma. Ostrov však ponúka práve to, čo známe talianske destinácie postupne strácajú: ticho, minimum infraštruktúry a takmer nedotknutú krajinu, uvádza CNN. 

Palmarola ako ostrov, na ktorom pohodlie nahradila príroda

Cesta z Ríma si vyžaduje niekoľko prestupov. Návštevníci najskôr cestujú vlakom do prístavu Anzio, následne trajektom na Ponzu a odtiaľ menšou loďou na Palmarolu. Poslednú časť trasy výrazne ovplyvňuje počasie a stav mora.

Po príchode ich čakajú strmé sopečné útesy, morské jaskyne, skalné ihly a úzke zátoky. Ostrov má jednu hlavnú pláž a niekoľko chodníkov vedúcich do vnútrozemia. Tie stúpajú k pozostatkom prehistorického osídlenia a ruinám stredovekého kláštora, zdôrazňuje CTV News. 

Jedinou prevádzkou je reštaurácia O’Francese, ktorá podáva čerstvé ryby. Zároveň ponúka obmedzený počet jednoduchých izieb vybudovaných v bývalých rybárskych jaskyniach. Ubytovanie s plnou penziou si hostia rezervujú mesiace vopred. Ceny sa začínajú približne na 150 eur za noc.

Maria Andreini zo severotalianskeho Trevisa navštevuje Palmarolu každé leto s manželom a synom. Dni podľa nej trávia šnorchlovaním a opaľovaním na pláži pokrytej ružovými kamienkami. Večer sledujú hviezdy a po ostrove sa pohybujú s baterkami. „Je toho toľko a zároveň tak málo, čo robiť,“ hovorí. „Za úsvitu nás majitelia zobudia a vezmú na najvyšší vrchol ostrova, aby sme sledovali východ slnka. Je to úžasné.“

Krajina, ktorú formovala história namiesto turizmu

Pobrežie Palmaroly sa najlepšie spoznáva z menšej lode alebo člna. Útesy vytvárajú tunely, jaskyne a samostatné skalné veže. Okolité vody priťahujú šnorchlistov, potápačov aj kanoistov. Na pevnine možno stretnúť najmä divé kozy. Ukrývajú sa medzi nízkymi palmami, podľa ktorých ostrov dostal svoje meno.

Miestny historik Silverio Capone prirovnáva návštevu Palmaroly k návratu do praveku. V čiernych pruhoch skál je stále viditeľný obsidián, ktorý kedysi ľudia využívali na výrobu nástrojov a zbraní.

„Palmarola bola vždy pustým ostrovom. Práve to ju robí výnimočnou,“ uviedol Capone. Starovekí Rimania ju podľa neho využívali ako námorné pozorovacie miesto, no nikdy ju trvalo neosídlili.

Vlastníctvo ostrova sa začalo formovať v 18. storočí. Rodiny z Neapola, ktoré prišli osídliť Ponzu, si mohli Palmarolu rozdeliť. Dodnes je súkromným územím rozdeleným medzi viacero rodín sídliacich na Ponze.

Višňové vymenila za Nórsko, od nuly rozbehla svoj vlastný biznis: „Úspech sa začína v hlave“

Čítaj viac z kategórie: Cestovanie