Amazon je prvýkrát najväčšou firmou s tržbami 620 miliárd eur. Bezos prezradil vzorec, ktorý stojí za 32-ročným rastom
- Amazon začínal ako internetové kníhkupectvo v garáži, dnes je svetovou jednotkou podľa tržieb
- Jeff Bezos vysvetľuje, čo podľa neho premenilo malý startup na globálne impérium
Amazon sa stal najväčšou firmou na svete. V rebríčku Fortune Global 500, ktorý zoraďuje firmy podľa tržieb, obsadil prvé miesto a ukončil 12 ročnú vládu obchodného reťazca Walmart. Amazon za rok 2025 vykázal tržby 716,9 miliardy dolárov, teda v prepočte približne 620 miliárd eur.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneWalmart zaostal len tesne so 713,2 miliardy dolárov (617 miliárd eur).
Na obálke magazínu, ktorý rebríček zostavuje, sa ocitol zakladateľ Amazonu Jeff Bezos. A hoci firmu rozbiehal v roku 1994 v prenajatej garáži, jej dnešný rozmer ho vraj neprekvapuje.
„Nie je to úplné prekvapenie,“ povedal pre Fortune. Zároveň dodal, že veľkosť nikdy nebola cieľom.
„Nechcem, aby sme boli hrdí na to, že sme veľkí. Chcem, aby sme boli hrdí na to, že slúžime zákazníkom,“ vysvetlil.
Za všetkým totiž stojí jedna mantra, ktorú často opakuje, a to posadnutosť zákazníkom.
Podľa neho je to práve dôvod, prečo sa Amazon dostal na vrchol. A ak sa jeho predpovede naplnia, čoskoro by mohol byť prvou firmou v histórii s tržbami cez bilión dolárov, teda vyše 860 miliárd eur.

Firma z garáže
Cesta na vrchol pritom nebola priamočiara. Keď chcel Bezos v polovici 90. rokov zohnať peniaze na internetový obchod s knihami, musel ľuďom najprv vysvetľovať, čo vlastne internet je.
Oslovil zhruba 60 investorov, aby vyzbieral približne 865-tisíc eur. Súhlasilo ich 22 a každý prispel šekom na zhruba 50-tisíc dolárov (asi 43-tisíc eur).
Firmu chcel pôvodne nazvať Cadabra, napokon z nej bol Amazon. Na burzu vstúpila v roku 1997 pri cene 18 dolárov za akciu a v hodnote necelých 440 miliónov dolárov (dnes okolo 380 miliónov eur). Investori boli zo začiatku opatrní.
V roku 1999 vyšiel dokonca článok s posmešným titulkom „Amazon.bomb“, ktorý pochyboval, či firma vôbec niekedy zarobí. Dnes má Amazon hodnotu približne 2,2 bilióna eur.
Bezos sám priznáva, že takýto vývoj sa nedal predvídať. „Kto by vtedy predpovedal taký rozsah zmeny, toho by asi rýchlo poslali do blázinca,“ poznamenal.
Prvé zisky prišli až začiatkom minulého desaťročia, roky po tom, čo Amazon rozšíril ponuku aj mimo kníh.
AWS zmenil všetko
Skutočný zlom prišiel v roku 2006 so spustením cloudovej divízie Amazon Web Services (AWS). Tá dnes poháňa zhruba tretinu internetu.
Servery AWS využívajú milióny firiem a vlád na čokoľvek, od streamovania videí až po objednávanie jedla. Len za rok 2025 vzrástli tržby AWS o 20 % na 128,7 miliardy dolárov (asi 111 miliárd eur) a prevádzkový zisk dosiahol 45,6 miliardy dolárov (okolo 39 miliárd eur).
Popri cloude staval Amazon aj svoju spotrebiteľskú ríšu. V roku 2005 spustil predplatné Prime, z ktorého sa stal vernostný stroj s 200 miliónmi predplatiteľov. O dva roky neskôr prišiel čítačkou Kindle, ktorá zdigitalizovala knižný trh.
Neskôr pribudlo streamovanie, vlastná filmová tvorba, kúpa štúdia MGM za 8,5 miliardy dolárov (asi 7,4 miliardy eur) aj vstup do kamenného predaja cez reťazec Whole Foods za 13,7 miliardy dolárov (okolo 11,8 miliardy eur).
Prečo sú zákazníci Amazonu takí verní? Profesor Harvardu Sunil Gupta vysvetľuje, že firma posunula známy obchodný model „žiletky a čepieľky“ na úplne novú úroveň.
Na jednej službe nemusí výrazne zarábať, pretože jej úlohou je priviesť zákazníka k ďalším produktom.
„Amazon nám ukázal, že žiletka môže byť v jednom odvetví a čepieľka v úplne inom,“ vysvetľuje Gupta. Amazon tak napríklad nemusí zarobiť na filmoch či seriáloch. Stačí, ak vďaka nim získa predplatiteľa Prime, ktorý následne cez Amazon pravidelne nakupuje.

TASR/Marko Erd
Stávka na AI za 200 miliárd dolárov
Najväčšou stávkou Amazonu je dnes umelá inteligencia. Do investícií do infraštruktúry dal v roku 2025 zhruba 131 miliárd dolárov (asi 113 miliárd eur) a na rok 2026 plánuje okolo 200 miliárd dolárov (približne 173 miliárd eur).
Tým sa dostáva na čelo zbrojenia veľkých technologických firiem, ktoré podľa analytikov tento rok minú na AI dokopy vyše 700 miliárd dolárov.
Amazon stavia aj na vlastné čipy Trainium a Graviton a mieri tak do sveta, ktorému dlho dominovali Nvidia a AMD. Práve čipy Bezos označuje za „základ, na ktorom celá táto AI stojí“. Novú generáciu čipu Trainium4 chce firma predstaviť budúci rok.
Amazon zároveň uzavrel viacero veľkých partnerstiev. Spoločnosti Meta dodá čipy Graviton a do firmy Anthropic, ktorá vyvíja umelú inteligenciu, sa dohodol investovať až 25 miliárd dolárov ( 21,6 miliardy eur). Anthropic za to nakúpi cloudové služby Amazonu za viac než 100 miliárd dolárov (okolo 87 miliárd eur).
Bezos verí, že práve čipy budú ďalším pilierom firmy popri Marketplace, Prime a AWS.
Firmu od roku 2021 vedie ako generálny riaditeľ Andy Jassy, bývalý šéf AWS. Podľa časti analytikov je práve on tým správnym človekom pre éru cloudu a AI, hoci Amazon podľa pozorovateľov nabral v pretekoch o umelú inteligenciu pomalší štart a musí doháňať konkurenciu.
Majetok takmer 200 miliárd eur
Sám Bezos patrí medzi najbohatších ľudí planéty. Podľa rebríčka Bloomberg má majetok približne 227 miliárd dolárov, teda okolo 196 miliárd eur, čím sa zaradil na štvrté miesto na svete.
Realtimeové rebríčky ho počas leta 2026 posúvali ešte vyššie, k 250 miliardám dolárov (vyše 215 miliárd eur). V rokoch 2018 až 2021 pritom bol najbohatším človekom sveta. Väčšinu majetku tvorí jeho zhruba 8- až 9-percentný podiel v Amazone.
Bezos má však aj ďalšie ambície. Do svojej vesmírnej firmy Blue Origin sype miliardy a firma podľa dostupných informácií získava nový kapitál 10 miliárd dolárov (okolo 8,7 miliardy eur) pri ohodnotení 130 miliárd dolárov (asi 112 miliárd eur).
Pracuje aj na tajnom projekte umelej inteligencie s názvom Prometheus, ktorý má mať hodnotu vyše 40 miliárd dolárov (okolo 35 miliárd eur). K jeho majetku patrí aj denník The Washington Post, ktorý kúpil v roku 2013 za 250 miliónov dolárov (dnes približne 216 miliónov eur), či jedna z najväčších plachetníc sveta v hodnote okolo 500 miliónov dolárov (asi 430 miliónov eur).

Kritika, monopol a prepúšťanie
Dominancia Amazonu má aj odvrátenú stranu. V roku 2023 firmu zažalovala americká Federálna obchodná komisia spolu so 17 štátmi a označila ju za monopol, ktorý zvyšuje ceny pre zákazníkov a účtuje vysoké poplatky predajcom. Súdny proces sa má začať v roku 2027.
Kritici upozorňujú aj na pracovné podmienky. Amazon vybudoval svoj obchod na maximálnej rýchlosti, automatizácii a sledovaní výkonu zamestnancov. V skladoch sa robotníci pokúšajú organizovať do odborov a v korporátnej časti firmy Amazon za posledný rok zrušil takmer 30-tisíc pracovných miest. Firma zároveň tvrdí, že do bezpečnosti zamestnancov investovala miliardy.
„Máme nekonečné množstvo vecí, ktoré treba vynájsť“
Bezos aj napriek veľkosti firmy tvrdí, že najväčším rizikom je stratiť pôvodné princípy.
„Ak niekedy prestaneme byť posadnutí zákazníkmi a prestaneme vynaliezať, chvíľu ešte môžeme jazdiť zo zotrvačnosti, no napokon prehráme,“ varuje.
Sám priznáva, že raz sa aj Amazon skončí. Bývalý manažér firmy Bill Carr pripomína Bezosove vlastné slová, že jedného dňa Amazon zmizne ako vyhynutý vták. Zakladateľ však zatiaľ hľadí dopredu. Podľa neho stojí každé bohatstvo civilizácie na vynálezoch.
„Máme nekonečné množstvo vecí, ktoré treba vynájsť,“ dodáva.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneČítaj viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroje: Fortune, Bloomberg, Amazon News