„Provokovali sme nepriateľa, aby začal prvý.“ Bývalý elitný vojak Kadlec odhalil taktiku svojej jednotky v Afganistane

Najskôr pred sebou zazrel predmet pripomínajúci veľkú čiernu muchu. Na pochopenie toho, čo sa práve deje, mal iba niekoľko sekúnd. Strela z ručného protitankového granátometu mierila priamo na jeho jednotku a minula ju približne o meter.

„Videl som ju letieť priamo pred sebou. V prvom momente ma zaujalo, čo to je. Celé to trvalo možno dve, tri alebo štyri sekundy,“ spomína v relácii Za Hranicou vojak Michal Kadlec. Až keď raketa vybuchla za vojakmi, uvedomil si, že na nich nepriateľ začal strieľať.

Strach v tej chvíli podľa vlastných slov vystriedal hnev. „Prejavilo sa vo mne obrovské naštvanie, zlosť, že si dovolili po nás vystreliť,“ opisuje. Guľomet už mal otočený smerom k takzvanej zelenej zóne, odkiaľ útok prišiel. Jednotka následne odpovedala všetkou dostupnou palebnou silou.

Štyri misie a približne dva roky v Afganistane

Michal Kadlec je bývalý príslušník špeciálnych síl Armády Českej republiky a v súčasnosti pôsobí ako aktívny záložník. V Afganistane absolvoval štyri misie, počas ktorých strávil v krajine dovedna približne dva roky.

Jeho prvá misia sa začala v roku 2009. Do Afganistanu odchádzal s pocitom, že dosiahol jeden z vrcholov svojej vojenskej kariéry. Bojové nasadenie bolo podľa neho naplnením dôvodu, pre ktorý kedysi vstúpil do armády.

Ani predchádzajúci výcvik, rozprávanie skúsenejších vojakov či vojnové filmy však človeka nedokážu úplne pripraviť na skutočný boj.

„Človek môže počúvať, čítať si a pozerať rôzne vojnové filmy, ale tá surová realita predsa len rozbije niektoré predstavy,“ hovorí Kadlec pre Startitup. Neoznačuje to priamo za šok, ale za skúsenosť sprevádzanú „adrenalínom krát tisíc“, ktorá v človeku zostáva ešte dlho po návrate.

Počas jednotlivých nasadení sa menila aj jeho pozícia. Na prvej misii velil skupine, na druhej bol zástupcom veliteľa roty a počas tretej a štvrtej už pôsobil vo velení kontingentu.

Vychádzali zo základne a čakali na útok Tali*anu

Prvá misia bola podľa Kadleca špecifická aj spôsobom vedenia operácií. Jeho jednotka často vyrážala do terénu a čakala, či na ňu nepriateľ zaútočí.

„Chodili sme von a skôr sme provokovali nepriateľa, aby začal ako prvý,“ približuje. Takýto postup podľa neho tvoril približne 90 percent akcií počas prvého nasadenia. Cielené operácie proti konkrétnym osobám sa vo väčšej miere začali až počas jeho ďalšej misie v rokoch 2011 až 2012.

Vojaci síce Tali*anu prenechávali iniciatívu, no sami boli na stretnutie pripravení. Na svojej strane mali výraznú palebnú silu a predovšetkým leteckú podporu. Povstalci si uvedomovali, že v otvorenom boji proti koaličným jednotkám nemajú veľkú šancu.

Preto využívali taktiku známu ako hit and run – zaútočiť a rýchlo ustúpiť. V bezpečnej vzdialenosti sa ukryli skôr, než mohli spojenci naplno využiť svoju technologickú a palebnú prevahu.

Riziko sa neskrývalo iba v priamych prestrelkách. Základňu obkolesovali kopce a hory, z ktorých Tali*an odpaľoval rakety a mínometné strely. Povstalci sa nachádzali vo výhodnejšej pozícii a podľa Kadleca mohli za určitých okolností vidieť aj priamo do areálu základne.

Neboli víkendy ani voľné dni

Život na misii nepozostával iba z bojových operácií. Keďže jednotky často vyrážali v noci, celý denný režim sa tomu musel prispôsobiť. V bežný deň vojaci vstávali približne medzi deviatou a desiatou hodinou, nasledovali raňajky, cvičenie, údržba materiálu alebo príprava ďalšej akcie.

„Pracovali sme 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Neboli víkendy ani voľno. Že by si človek zobral deň voľna, to tam neexistovalo,“ približuje Kadlec.

Najväčšie nebezpečenstvo pritom často nehrozilo počas vopred zabezpečenej operácie, ale pri presunoch. Tali*an útočil vo chvíľach, keď jednotky ešte neboli pripravené na pozíciách. Ďalšou hrozbou boli improvizované výbušné zariadenia ukryté na cestách, v mostoch, stenách budov či svahoch.

„Vy máte hodinky, my máme čas“

Spôsob boja Tali*anu podľa Kadleca vysvetľuje, ako povstalci dokázali vzdorovať technologicky vyspelejším armádam NATO celé dve desaťročia. Keďže ich nemohli poraziť v otvorenom boji, konflikt predlžovali a čakali, kým Západ stratí trpezlivosť.

„Ako Afganci hovorievali: Vy máte hodinky, my máme čas,“ približuje Kadlec stratégiu povstalcov. Tí počítali s tým, že rastúce straty, náklady a chýbajúce výsledky časom oslabia podporu vojny medzi západnými politikmi aj verejnosťou.

Na veliteľov Tali*anu vyrážali do hodiny

Počas druhej misie sa charakter operácií zmenil. Špeciálne jednotky už cielene vyrážali po významných predstaviteľoch povstaleckých štruktúr, označovaných ako High Value Targets.

Rozhodujúcu úlohu zohrávali spravodajské informácie. Keď jednotka dostala údaje o aktuálnej polohe hľadanej osoby, na prípravu mala niekedy iba desiatky minút.

„Prišla informácia, že tento človek je na konkrétnom mieste. Zbalili sme si veci a iba na základe súradníc sme vyrazili. Takto sme niekoľkých z nich pozbierali,“ opisuje Kadlec.

Koaličné sily využívali informácie od miestnych agentov, afganských spravodajských služieb aj odpočúvanie rádiovej a mobilnej komunikácie. Technologické možnosti spojencov boli podľa neho na úplne inej úrovni než prostriedky, ktorými v tom období disponoval Tali*an.

Ani výrazná technologická prevaha však nedokázala konflikt definitívne rozhodnúť. Keď sa zahraničné jednotky v roku 2021 stiahli, Tali*an v priebehu krátkeho času ovládol väčšinu krajiny a vrátil sa k moci.

Úplné stiahnutie považuje za chybu

Kadlec pripúšťa, že dlhodobá prítomnosť desaťtisícov zahraničných vojakov bola finančne aj politicky neudržateľná. Úplné opustenie Afganistanu však podľa neho nebolo správnym riešením.

Pôvodný plán mal podľa jeho slov počítať s tým, že spojenci znížia počet vojakov, ale ponechajú si niekoľko dôležitých základní. Menšie tímy špeciálnych síl by z nich pokračovali v protiteroristických operáciách, najmä proti miestnej odnoži Islamského štátu.

„Keď už máte územie dobyté, je vzhľadom na obrovské úsilie a straty škoda stiahnuť sa a opäť ho nechať nepriateľovi. To bola podľa mňa chyba,“ tvrdí.

Rokovania o odchode síce spustila administratíva Donalda Trumpa, no konečné rozhodnutie pripisuje Joeovi Bidenovi, počas ktorého pôsobenia sa zahraničné jednotky z krajiny stiahli.

„Neviem, akých mal poradcov ani kto mu povedal, že tam nemá zostať nikto. Každopádne to schválil. Toto ide za Bidenom,“ vyhlásil Kadlec.

Za logickejšie riešenie by považoval ponechanie obmedzeného počtu špeciálnych jednotiek. Tie by už nepôsobili ako rozsiahla stabilizačná misia, ale sústredili by sa výlučne na likvidáciu teroristických skupín.

Vojenská skúsenosť zostala, politický cieľ sa nepodaril

Napriek konečnému návratu Tali*anu k moci Kadlec nepovažuje celé pôsobenie v Afganistane za bezvýznamné. Z čisto vojenského hľadiska získali české aj ďalšie armády NATO skúsenosti, ktoré by počas domáceho výcviku nadobúdali len ťažko.

Z politického hľadiska však výsledok hodnotí podstatne kritickejšie. Cieľom spojencov bolo vybudovať afganský štát schopný samostatne garantovať bezpečnosť krajiny. Rýchly rozpad jeho ozbrojených síl a návrat Tali*anu k moci podľa Kadleca ukázali, že tento zámer sa nepodarilo naplniť.

Tým sa však Kadlecovo hodnotenie afganskej misie nekončí. V druhej, prémiovej časti rozhovoru opisuje pascu, počas ktorej jeho jednotku obkľúčili bojovníci Tali*anu, a odhaľuje, ako povstalci využívali pravidlá spojencov vo svoj prospech. Hovorí aj o spolupráci s príslušníkmi afganskej armády, ktorí sprevádzali českých vojakov počas operácií proti Tali*anu. Ich nepredvídateľné správanie a neopatrné zaobchádzanie so zbraňami podľa neho niekedy ohrozovali českých vojakov aj miestnych civilistov. Približuje tiež prípad Afganca, ktorého Tali*an prinútil sledovať výjazdy spojeneckých jednotiek.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie