Stukovatením pečene trpí 40 % Slovákov: Nový výskum ukazuje, ako hesperetín odbúrava nebezpečný tuk
- Túto látku nájdeš v citrusoch
- Vedci zistili, že môže spomaľovať starnutie pečene
Pečeň patrí medzi orgány, ktoré majú pozoruhodnú schopnosť regenerácie. Ani ona však nie je imúnna voči starnutiu. S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje riziko jej poškodenia, zápalov či stukovatenia.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneNová štúdia teraz prináša zaujímavú stopu, ktorá by v budúcnosti mohla pomôcť tento proces spomaliť. Informuje o nej ScienceAlert.
Vedci sa zamerali na hesperetín, prírodnú látku zo skupiny flavonoidov, ktorá sa nachádza v citrusových plodoch, napríklad v pomarančoch, citrónoch či limetkách. V experimente na starých myšiach dokázala znížiť viaceré známky poškodenia a starnutia pečene. Výsledky publikovali v odbornom časopise npj Aging.
Citrusová látka prepla pečeň do „mladšieho“ režimu
Výskumníci z Národnej univerzity Yang Ming Chiao Tung na Taiwane sledovali prirodzene starnúce myši. Zvieratá mali v čase začiatku experimentu približne 21 mesiacov, čo zodpovedá pokročilému veku.
Časť z nich dostávala počas piatich mesiacov každý deň hesperetín, zatiaľ čo kontrolná skupina dostávala neaktívnu látku.
Výsledok bol pozoruhodný. U neliečených starých myší sa znižovala aktivita génu Cisd2, ktorý súvisí s udržiavaním metabolického zdravia a správneho fungovania pečene. U myší, ktoré dostávali hesperetín, sa jeho hladiny zvýšili na hodnoty podobné tým, ktoré mali výrazne mladšie zvieratá.
Zároveň sa znížilo množstvo tukových usadenín v pečeni, poškodenie pečeňových buniek aj zápal. Analýza génovej aktivity navyše ukázala, že po podávaní hesperetínu sa niektoré procesy v pečeni posunuli smerom k mladšiemu profilu.
Vedci predpokladajú, že hesperetín pôsobí cez mechanizmus zahŕňajúci proteíny Hmgcs2 a Pparα, ktoré následne podporujú aktivitu Cisd2.
Zatiaľ nejde o liek proti starnutiu
Napriek sľubným výsledkom treba zdôrazniť jednu zásadnú vec. Experiment prebehol na myšiach, nie na ľuďoch. Vedci síce analyzovali aj 80 vzoriek ľudského pečeňového tkaniva získaných od pacientov po operáciách nádorov pečene alebo nezhubných nádorov.
Zistili, že aj v ľudských vzorkách s pribúdajúcim vekom klesala aktivita PPARα a CISD2. To však samo osebe ešte nedokazuje, že konzumácia hesperetínu dokáže ľudskú pečeň omladiť.
Na potvrdenie účinku budú potrebné ďalšie výskumy a predovšetkým klinické skúšky na ľuďoch. Neznamená to teda, že stačí začať piť pomarančový džús a pečeň sa začne regenerovať. Štúdia skúmala konkrétnu látku a jej účinky v experimentálnych podmienkach, nie bežnú konzumáciu citrusového ovocia.
Pre Slovákov je zdravie pečene obzvlášť dôležitá téma
Zistenia sú však zaujímavé aj v slovenskom kontexte. Ako sme nedávno informovali, problém so stukovatenou pečeňou môže mať približne 40 percent Slovákov. Navyše veľká časť ľudí o svojom stave nemusí vôbec vedieť.
Pečeň je totiž zákerná práve tým, že môže byť poškodzovaná dlhé roky bez výrazných príznakov. Pri stukovatení alebo chronickom zápale človek nemusí cítiť typickú bolesť, ktorá by ho okamžite priviedla k lekárovi.
Riziko pritom nezvyšuje iba alkohol. Úlohu zohráva aj nadváha, nadbytok cukrov a tukov, vysoko spracované potraviny či ďalšie metabolické faktory.
„Opakovane ju zaťažujeme nielen alkoholom, ale aj nadbytkom cukrov a tukov, vysoko priemyselne spracovanou stravou, nadváhou alebo nevhodným užívaním liekov. Alkohol nepoškodzuje len pečeň, ale negatívne ovplyvňuje celý organizmus – okrem iného mozog, srdce a cievy, tráviaci systém alebo spánok a zvyšuje tiež riziko niektorých nádorových ochorení a vzniku závislosti,“ upozorňuje PharmDr. Kamila Horníčková, farmaceutka z online poradne MojaLekáreň.sk.
Hesperetín má podľa vedcov potenciál stať sa predmetom budúceho výskumu, no na tvrdenie, že dokáže „omladiť pečeň“ aj človeku, je zatiaľ priskoro. Súčasné výsledky sú sľubné, ale predklinické.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneČítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: ScienceAlert, npj Aging, Redakcia Startitup