Pravda o cukrovke 1. typu: Rozsiahla štúdia odhalila, že v skutočnosti môže ísť o dve rôzne ochorenia

Cukrovka 1. typu možno nie je jedným ochorením. Naznačuje to rozsiahla medzinárodná štúdia, ktorá odhalila rozdiely v genetike aj fungovaní imunitného systému pacientov. Zistenia by v budúcnosti mohli pomôcť pri vývoji liečby šitej na mieru. Informuje o tom ScienceAlert.

Cukrovka 1. typu je ochorenie, pri ktorom imunitný systém ničí beta bunky v pankrease. Vedci už dlhšie vedia, že na jej vzniku sa podieľajú genetické faktory. Dva z genetických vzorcov spojených s vyšším rizikom ochorenia sú HLA-DR3 a HLA-DR4.

Hoci oba môžu viesť k cukrovke 1. typu, prvé prejavy ochorenia sa medzi ľuďmi s týmito genetickými profilmi líšia. Vedci sa preto rozhodli zistiť, či za tým nemôžu byť hlbšie biologické rozdiely.

Výskumníci z USA a Spojeného kráľovstva uskutočnili prvú celogenómovú asociačnú štúdiu, ktorá pacientov s cukrovkou 1. typu rozdelila podľa týchto dvoch genetických charakteristík.

Každý typ môže fungovať trochu inak

Do výskumu zaradili 9 091 ľudí s cukrovkou 1. typu a 14 157 kontrolných osôb. Porovnanie ich DNA odhalilo dostatok rozdielov na to, aby vedci mohli uvažovať o dvoch samostatných podtypoch ochorenia.

Výskum neukázal iba genetické rozdiely. Vedci našli aj odlišnosti v mechanizmoch, ktoré môžu stáť za rozvojom ochorenia. Pri genetickom profile HLA-DR3 výsledky poukázali na úlohu mastocytov. Ide o bunky imunitného systému, ktoré súvisia s alergickými reakciami a zápalom a podieľajú sa na obrane organizmu.

Pri profile HLA-DR4 sa zase viac ukázala úloha T-lymfocytov. Tieto bunky imunitného systému dokážu napádať ďalšie bunky. Pri cukrovke 1. typu sa podieľajú na ničení beta buniek v pankrease.

Ide o dva rôzne procesy

Podľa vedcov to naznačuje, že za cukrovkou 1. typu môžu v rôznych prípadoch stáť odlišné biologické procesy.  „Cukrovka 1. typu v prostredí DR3 a DR4 môže na genetickej úrovni predstavovať rôznorodé podformy cukrovky 1. typu,“ uvádzajú vedci.

Ak sa tieto rozdiely potvrdia v ďalšom výskume, mohli by ovplyvniť aj spôsob liečby. Namiesto jedného prístupu pre všetkých pacientov by sa v budúcnosti mohli jednotlivé terapie zameriavať na konkrétne mechanizmy, ktoré ochorenie u daného človeka spúšťajú.

Týka sa to aj tisícov Slovákov

Cukrovka 1. typu nie je okrajovým problémom ani na Slovensku. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo v roku 2022 v diabetologických ambulanciách sledovaných celkovo 349 595 pacientov s cukrovkou.

Najväčšiu skupinu tvorili ľudia s cukrovkou 2. typu. Išlo o 319 049 pacientov, teda 91,3 percenta všetkých sledovaných prípadov. Na cukrovku 1. typu sa liečilo 25 473 ľudí, čo predstavovalo 7,3 percenta pacientov.

NCZI zároveň zaznamenalo medziročný nárast počtu sledovaných pacientov s cukrovkou 1. typu. V roku 2021 ich bolo 25 007, o rok neskôr ich počet stúpol na 25 473. V roku 2022 pribudlo aj 1 327 novodiagnostikovaných pacientov s cukrovkou 1. typu.

Najviac nových prípadov bolo vo vekovej skupine od 30 do 34 rokov a NCZI upozorňuje aj na vývoj medzi detskými pacientmi.

Vedci chcú výskum zopakovať a sledovať pacientov

Nová štúdia zatiaľ neznamená, že cukrovka 1. typu bola definitívne rozdelená na dve samostatné ochorenia. Výsledky bude potrebné potvrdiť ďalším výskumom.

Vedci chcú pacientov sledovať dlhšie a zisťovať, ako sa ochorenie vyvíja v závislosti od ich genetického profilu. Zaujímať ich bude aj vývoj autoprotilátok a vplyv environmentálnych faktorov.

Výsledky by mohli ovplyvniť aj budúce klinické skúšky liekov. Pacienti s HLA-DR3 a HLA-DR4 by sa mohli pri výskume posudzovať oddelene, aby vedci lepšie zistili, na koho konkrétna liečba účinkuje.  „Výsledky našej štúdie by mali mať široké využitie pri navrhovaní budúcich štúdií,“ uvádzajú vedci.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: ScienceAlert, NCZI