Najšťastnejší človek na svete prezradil trik na neustály stres: Jednoduchým zvykom si preprogramuješ vnímanie sveta

Myslíme si, že šťastie príde s vyšším platom, novou prácou alebo vysnívaným životom. Budhistický mních Yongey Mingyur Rinpoche však tvrdí podľa Targar opak. Podľa neho sa spokojnosť začína v úplne obyčajných momentoch a niektoré z jeho rád dokáže vyskúšať každý už dnes.

Čo ak problém nie je v tom, že toho máme málo, ale v tom, že sa neustále snažíme zaplniť pocit toho, že nám niečo chýba? Práve na túto myšlienku upozorňuje Rinpoche, ktorého vedci podľa Young Post Club označili za človeka s mimoriadne vysokou mierou pozitivity emócií.

Pri výskume jeho mozgu zaznamenali nezvyčajne vysokú aktivitu v oblasti spojenej s radosťou a pozitívnym prežívaním.

Keď sa nudíš, tak neber mobil

Moderný človek má na únik zo sveta nepríjemných pocitov takmer nekonečné množstvo možností. Keď sa však objaví nuda, tak otvoríme sociálne siete. Sme osamelí, tak si pustíme seriál. Keď sme v strese, hľadáme jedlo, kávu alebo ďalšiu dávku dopamínového rozptýlenia.

Mingyur tvrdí, že práve vtedy by sme mali urobiť niečo úplne iné a to aspoň na chvíľu zostať s týmto pocitom. Nuda alebo stres totiž nemusia byť problémom, ktorý treba okamžite odstrániť. Môžu byť signálom toho, že ďalšia stimulácia nás už neurobí spokojnejšími.

Šťastie môže začať aj zmenou trasy domov

Veľké životné zmeny nás často desia. Nová práca, vzťah, sťahovanie alebo neznáme prostredie znamenajú stratu kontroly. Podľa mnícha však práve schopnosť prijímať zmenu môže postupne zvyšovať našu odolnosť.

Nemusíme pritom hneď odísť na druhý koniec sveta. Mala by nám stačiť nová cesta z práce, neznáma korenina pri varení alebo stretnutie s ľuďmi, ktorých ešte nepoznáme. Malé narušenie rutiny môže byť tréningom na väčšie zmeny.

Na meditáciu nepotrebuješ absolútne ticho

Mingyur sám priznáva, že jeho prvé skúsenosti s meditáciou neboli práve očarujúce. Neustále dýchanie mu pripadalo nudné. Postupne však zmenil prístup a meditovať sa podľa neho dá prakticky kdekoľvek.

Hluk z ulice, hudba, vtáky, rozhovor alebo dokonca ruch stavby sa nemusia stať prekážkou. Môžu sa stať súčasťou cvičenia pozornosti. Cieľom teda nie je utiecť pred svetom, ale naučiť sa zostať pokojný aj v jeho prítomnosti.

Vďačnosť funguje lepšie, keď je konkrétna

„Som vďačný za svoju rodinu“ znie pekne, ale mozog si na podobnú vetu môže rýchlo zvyknúť. Mních preto odporúča ísť oveľa viac do hĺbky tvrdení.

Namiesto všeobecného zoznamu si všimnúť niečo konkrétne. Môže ísť o pohodlné kreslo, strechu nad hlavou, chuť jedla, hlas človeka, ktorého máme radi, alebo obyčajnú prechádzku.

Pointou tak nie je vytvoriť dokonalý denník vďačnosti, ale začať si všímať kvalitu v živote, ktorú v ňom už máme.

Nejde o to byť stále šťastný

Podľa Mingyura je pasca v predstave, že pocit šťastia sa začne až po získaní ďalšej veci. Viac peňazí, nový vzťah alebo cestovanie môžu priniesť krátkodobé nadšenie, ale človek sa časom často vráti k svojej pôvodnej úrovni spokojnosti.

A keď nás niekto nahnevá, reaguje často unáhlene, tak, že si to ani nestihneme uvedomiť. Mingyur odporúča preto jednoduchý medzikrok, ktorým je si všimnúť vlastný hnev.

Nemusíme stráviť hodiny meditáciou. Stačí na sekundu zachytiť moment, keď sa emócia začne objavovať. Práve táto krátka pauza môže vytvoriť priestor medzi pocitom a reakciou a tým aj možnosť nájsť to správne rozhodnutie.

Pomôž niekomu inému

Možno najjednoduchšia rada je zároveň tá, na ktorú zabúdame úplne najviac. Pomoc druhému človeku podľa Mingyura prináša iný druh uspokojenia ako chvíľkové potešenie z kávy, sladkosti alebo nákupu.

Nemusí ísť o veľké gesto. Stačí sa ozvať človeku, ktorý je sám, pomôcť susedovi alebo venovať niekomu pozornosť, kto jej až toľko nemá.

Práve v tom však môže byť ukrytá časť odpovede na otázku, ktorú si kladieme už stáročia. A tou je, ako byť spokojnejší s tým, čo máme.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti