Sľubuje „bunkové upratovanie“ a viac energie. Vedci skúmajú prírodnú látku proti starnutiu 

Únava nemusí súvisieť iba so spánkom či nedostatkom kávy. S pribúdajúcim vekom sa v tele odohrávajú zmeny, ktoré si človek nemusí všimnúť hneď, no postupne môžu ovplyvniť jeho každodenné fungovanie. 

Vedci preto upriamili pozornosť na látku, ktorá sa spája s procesmi prebiehajúcimi priamo vo vnútri našich buniek.

Mitochondrie môžu s vekom strácať výkonnosť

Mitochondrie sa často označujú ako „elektrárne“ buniek. Produkujú energiu potrebnú na fungovanie svalov a ďalších tkanív. Podľa The Epoch Times môže ich efektivita s pribúdajúcim vekom klesať. Poškodené mitochondrie môžu zároveň súvisieť s vyššou mierou bunkového stresu a zápalových procesov. 

Jednou z látok, ktoré sa v tejto súvislosti skúmajú, je urolitín A. Ide o metabolit, ktorý môže vznikať pôsobením črevných baktérií na látky nachádzajúce sa napríklad v granátových jablkách, orechoch či bobuľovom ovocí. Nie každý človek však dokáže tieto látky v čreve efektívne premieňať na urolitín A. 

V jednej štúdii sa po vypití granátového džúsu približne 40 percent účastníkov ukázalo ako schopných významne premieňať jeho prekurzory na urolitín A. Ľudia, ktorí dokázali prirodzene vytvárať urolitín A, mali pestrejšie zloženie črevných baktérií a viac baktérií, ktoré sa spájajú so schopnosťou túto látku vytvárať.

To je jeden z dôvodov, prečo sa skúma aj urolitín A vo forme doplnkov. Pri priamom užívaní sa totiž obchádza potreba jeho tvorby prostredníctvom črevných baktérií.

Telo má vlastný systém na odstraňovanie

Urolitín A sa spája predovšetkým s procesom nazývaným mitofágia. Ide o mechanizmus, prostredníctvom ktorého bunky odstraňujú poškodené alebo nefunkčné mitochondrie.

Zjednodušene možno tento proces prirovnať k bunkovému upratovaniu. Ak sa poškodené mitochondrie odstránia, bunka môže vytvoriť priestor pre zdravšiu populáciu týchto organel.

Výskumníci preto skúmajú, či by podpora mitofágie mohla pomôcť udržiavať mitochondriálne funkcie aj vo vyššom veku. Výsledky doterajších štúdií však treba interpretovať opatrne.

Výskumníci z National University of Singapore vo svojej analýze dostupných klinických skúšaní uviedli, že urolitín A môže mať potenciál pri znižovaní niektorých zápalových markerov a podpore svalovej sily či vytrvalosti. Zároveň však upozornili, že výskum jeho vplyvu na ľudské starnutie je stále obmedzený, vysvetľuje web NAD+.

Štúdie ukázali zaujímavé výsledky pri svaloch

Jedna zo štúdií zahŕňala 66 ľudí vo veku 65 až 90 rokov. Účastníci užívali 1 000 miligramov urolitínu A denne počas štyroch mesiacov. Výskumníci zaznamenali zlepšenie svalovej vytrvalosti a zmeny niektorých látok v krvi spojených s mitochondriami a zápalom. 

Druhá analýza klinických skúšaní však prináša o niečo opatrnejší obraz. Urolitín A v jednej zo štúdií zlepšil svalovú vytrvalosť po dvoch mesiacoch, no tento efekt už po štyroch mesiacoch nebol štatisticky významný. 

Pri svalovej sile boli výsledky rozdielne podľa konkrétnej svalovej skupiny. Štúdia z roku 2022 zaznamenala pri dávke 500 miligramov zvýšenie sily hamstringov o 12 percent a pri 1 000 miligramoch o 10 percent. Významné zlepšenie sily kvadricepsov sa však nepreukázalo. 

Výskum teda neposkytuje jednoduchý záver, že látka automaticky zlepší fyzickú kondíciu každého človeka.

Účinok na zápal sa líšil podľa veku a dávky

Urolitín A vedci skúmali aj z hľadiska zápalových markerov. U ľudí v strednom veku v jednej štúdii dávka 500 miligramov znížila hladinu IL-1β. Pri dávke 1 000 miligramov sa znížili tri ďalšie sledované markery – CRP, IFN-γ a TNF-α, zatiaľ čo IL-1β sa významne nezmenil. 

U starších ľudí sa však pri dávke 1 000 miligramov významné zníženie CRP nepreukázalo. Výsledky preto naznačujú, že účinok môže závisieť nielen od množstva látky, ale aj od veku človeka.

Výsledky však neboli jednoznačné pri všetkých ukazovateľoch fyzickej funkcie. Napríklad významné zlepšenie oproti placebu sa nepreukázalo pri sile stisku ruky či niektorých ďalších parametroch.

Zatiaľ nejde o tabletku proti starnutiu

Napriek sľubným výsledkom zostáva viacero otázok nezodpovedaných. Dostupných klinických štúdií je stále relatívne málo, často zahŕňajú menšie počty účastníkov a trvajú iba niekoľko mesiacov.

National University of Singapore zároveň vo svojej analýze zdôrazňuje, že vplyv urolitínu A na dĺžku ľudského života zatiaľ potvrdený nie je. Pozitívne výsledky zo zvieracích štúdií preto nemožno automaticky preniesť na ľudí.

V klinických skúšaniach sa zároveň neobjavili závažné nežiaduce účinky, ktoré by boli jednoznačne pripísané urolitínu A. Medzi mierne problémy, ktoré boli v štúdiách zaznamenané ako možné či menej pravdepodobné nežiaduce účinky, patrili bolesti svalov, bolesť hlavy, nepríjemné pocity v končatinách, hnačka či bolesť chrbta.

Odborníci preto zdôrazňujú, že urolitín A nemožno vnímať ako náhradu zdravého životného štýlu. Významnú úlohu pri fungovaní mitochondrií majú aj silový tréning, dostatok bielkovín, kvalitný spánok a zvládanie stresu.

Urolitín A tak zostáva zaujímavou látkou vo výskume starnutia. Doterajšie ľudské štúdie naznačujú možné prínosy najmä pre svalovú funkciu a niektoré zápalové procesy, no na potvrdenie dlhodobých účinkov budú potrebné väčšie a dlhšie klinické štúdie.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: theepochtimes.com, nad.com, nature.com, sciencedirect.com, pubmed.ncbi.nlm.nih.gov