Najstaršia rodinná firma sveta prežila 40 generácií. Po 1 400 rokoch ju položil 343-miliónový dlh (PRÍBEH)

Keď v roku 2003 písal Los Angeles Times o japonskej spoločnosti Kongō Gumi, opisoval ju ako firmu, ktorá už v tom čase fungovala viac ako 14 storočí. Jej založenie sa datovalo do roku 578, vlastníctvo prešlo približne 40 generáciami a jej hlavný biznis zostával celé stáročia pozoruhodne podobný – stavala a opravovala budhistické chrámy a šintoistické svätyne.

Vtedajší šéf Masakazu Kongō tvrdil, že za dlhovekosťou firmy nebolo žiadne tajomstvo. Podľa neho sa stačilo držať hlavného biznisu a nerozptyľovať sa aktivitami, ktorým firma nerozumela. Spoločnosť dokázala tradičné remeslo kombinovať s novými technológiami – používala napríklad betón aj počítačom podporované projektovanie.

Ešte v roku 2001 dosiahla tržby približne 80 miliónov dolárov a firma pôsobila ako príklad toho, že rodinný podnik dokáže prežiť prakticky čokoľvek. O tri roky neskôr však prišiel zlom.

INSEAD uvádza, že Kongō Gumi v roku 2006 vstúpila do likvidácie, aby uspokojila veriteľov. Tým sa skončila jej história ako samostatnej rodinnej firmy. Samotné meno a stavebná činnosť však úplne nezmizli.

Stavali chrámy, ktoré prežili stáročia

Príbeh spoločnosti sa začal už v 6. storočí. Podľa Los Angeles Times prišiel Shigemitsu Kongō z územia dnešnej Južnej Kórey do Japonska na pozvanie cisárskeho dvora, aby pomohol so stavbou budhistického chrámu Shitennō-ji v Osake. Firma následne zostala s touto stavbou spojená po celé stáročia a starala sa aj o jej opravy.

Kongō Gumi sa špecializovala na tradičnú japonskú sakrálnu architektúru. INSEAD ju opisuje ako renomovaného staviteľa tradičných chrámov a upozorňuje, že viaceré stavby, na ktorých pracovali jej remeselníci, patria medzi významné kultúrne pamiatky a niektoré sú zapísané aj v UNESCO.

Firma nestála len na mene rodiny. Veľkú časť jej hodnoty tvorilo remeselné know-how. Mladší tesári preberali techniky od skúsených majstrov priamo pri práci. Neexistovala jedna učebnica, ktorá by dokázala zachytiť všetky postupy tradičných chrámových tesárov. Zručnosti sa preto odovzdávali prakticky z generácie na generáciu.

Práve toto úzke zameranie firme dlho pomáhalo. Po budhistických chrámoch a ich opravách existoval stabilný dopyt a spoločnosť si v tejto oblasti vybudovala špecializáciu, ktorú nebolo jednoduché nahradiť.

„Firmu, ktorá prežila šógunov (najvyšší generáli samurajov – pozn. red.), prechod Japonska do modernej éry, druhú svetovú vojnu a štyridsať generácií, položila stagnujúca ekonomika a zlé finančné riadenie,“ napísal advokát Václav Svoboda vo svojom príspevku na LinkedIn. 

Ani rodinné nástupníctvo nefungovalo automaticky

Ďalším dôvodom dlhovekosti bola podľa Family Business Magazine flexibilita pri výbere nástupcu. Kongō Gumi nefungovala podľa jednoduchého pravidla, že firmu vždy automaticky dostane najstarší syn. Ak mal iný člen rodiny lepšie predpoklady na vedenie, mohol dostať prednosť. V čele firmy sa objavila aj žena. Vlastníctvo Kongō Gumi možno sledovať naprieč 40 generáciami. 

Takýto model pomáhal riešiť problém, ktorý dokáže oslabiť množstvo rodinných podnikov: čo urobiť, keď priama línia nemá vhodného človeka, ktorý by firmu dokázal viesť. Kongō Gumi sa pri výbere vedenia dokázala prispôsobovať. Rovnakú opatrnosť však časom nepoužila pri financiách.

Zlom prišiel počas japonskej realitnej bubliny

Problémy firmy úzko súviseli s obrovským rastom cien nehnuteľností v Japonsku počas 80. rokov minulého storočia. V období, keď ceny pozemkov prudko rástli, sa Kongō Gumi pustila aj do realitných investícií. Vtedy to mohlo pôsobiť ako logická možnosť, ako využiť rastúci trh. Lenže japonská realitná a finančná bublina následne praskla.

Ceny nehnuteľností v 90. rokoch 20. storočia prudko klesli a z investícií, ktoré mali firme pomôcť rásť, sa stal problém. Práve realitné špekulácie prispeli k tomu, že sa Kongō Gumi dostala do dlhu približne 343 miliónov dolárov.

Tým sa príbeh spoločnosti dostal do úplne iného bodu než počas predchádzajúcich stáročí. Firma, ktorej dlhodobou stratégiou bolo držať sa špecializovaného remesla, sa ocitla pod tlakom záväzkov spojených s aktivitami mimo svojho tradičného jadra.

Slabol aj hlavný biznis

Finančné problémy však neprišli izolovane. Zároveň totiž klesal aj dopyt po hlavnej činnosti Kongō Gumi. Japonská spoločnosť sa postupne sekularizovala a trh s výstavbou nových chrámov už nebol taký silný ako v minulosti. Firma tak čelila dvojitému tlaku.

Na jednej strane mala vysoké dlhy po realitných investíciách. Na druhej strane slabol biznis, ktorý ju dovtedy celé stáročia držal nad vodou. Kongō Gumi bojovala s nadmernou expanziou a recesiou vo svojom hlavnom odvetví viac než desaťročie. V roku 2006 už situáciu nedokázala zvládnuť ako samostatná rodinná spoločnosť.

Čo sa vlastne skončilo?

Tu je dôležité nepoužívať skratku, že „najstaršia firma sveta zanikla“. Kongō Gumi bola rodinnou firmou od roku 578 až do roku 2006, keď vstúpila do likvidácie, aby uspokojila svojich veriteľov.

Podnik následne prevzala oveľa väčšia stavebná spoločnosť Takamatsu Construction a Kongō Gumi začala fungovať ako jej dcérska spoločnosť. Skončila teda predovšetkým jej približne 1 400 rokov trvajúca éra nezávislého rodinného vlastníctva. Samotný stavebný biznis pokračoval ďalej.

Pod novým vlastníkom sa firme dokonca podarilo dostať späť do zisku. Takamatsu zaviedla prísnejšiu kontrolu nákladov a pomohol aj mierny návrat záujmu o výstavbu a údržbu chrámov. Nové vedenie zároveň identifikovalo viaceré nákladové problémy, medzi nimi príliš drahých dlhoročných dodávateľov či nadmerné výhody manažmentu.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: Los Angeles Times, INSEAD, Family Business Magazine