Trump uzavrel „najväčšiu ropnú dohodu v dejinách“. Ovplyvniť môže ceny palív na Slovensku
- Trump tvrdí, že USA si zaistili vplyv na pätinu zásob ropy
- Miliardový projekt vyvoláva vlnu kritiky
- Cestu k zisku marí nečakaný technický problém
USA a Venezuela uzavreli rozsiahlu ropnú dohodu, ktorá dáva americkej strane prístup k 17 ropným poliam s preukázanými zásobami približne 65 miliárd barelov. Ide o viac než pätinu venezuelských zásob ropy.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom oknePrezident Donald Trump dohodu označil za „najväčšiu ropnú dohodu vo svetových dejinách“. Dočasná venezuelská prezidentka Delcy Rodríguezová ju označila za historickú a tvrdí, že má priniesť investície vo výške 100 miliárd dolárov a viac než 200 miliárd dolárov na daňových príjmoch, uvádza BBC.
Kritici však upozorňujú, že podmienky sú výrazne výhodnejšie pre Washington a že obnovenie venezuelskej ropnej produkcie môže trvať oveľa dlhšie, než naznačuje Biely dom.
USA získajú silnú pozíciu v novom ropnom podniku
Podľa Bieleho domu vznikne spoločný verejno-súkromný podnik v spolupráci s North American Blue Energy Partners, známou pod skratkou NABEP. Ide o druhého najväčšieho súkromného producenta ropy vo Venezuele po Chevron.
Pentagón prostredníctvom svojho Office of Strategic Capital získa až 35-percentný vlastnícky podiel v spoločnosti. Americká vláda zároveň dostane právo veta pri menovaní členov predstavenstva. Väčšina členov vedenia NABEP má byť občanmi USA.
Ministerstvo zahraničných vecí bude mať právo kúpiť 20 percent produkcie za výrobnú cenu. Washington má zároveň dostať prednostné právo na kúpu ďalšej produkcie.
Al Jazeera uvádza, že Delcy Rodríguezová poskytla spoločnosti storočné práva na 17 ropných polí. Viaceré z nich podľa Bieleho domu v minulosti kontrolovali ruské alebo čínske spoločnosti.
Americká administratíva dohodu prezentuje aj ako posilnenie svojho strategického postavenia na západnej pologuli a zníženie závislosti od energetických dodávok z Blízkeho východu.
Obnova venezuelskej produkcie nebude rýchla
Najväčšou otázkou zostáva, ako rýchlo sa podarí produkciu zvýšiť. Trump hovoril o horizonte dvoch až troch rokov. Energetickí analytici však upozorňujú, že venezuelská infraštruktúra je v takom stave, že realistickejší môže byť podstatne dlhší proces.
Luis Pacheco z Baker Institute odhaduje, že Venezuela potrebuje investovať približne 100 miliárd dolárov počas ôsmich rokov, aby sa dostala späť na úroveň produkcie spred približne troch desaťročí, uvádza BBC.
Krajina pritom disponuje približne 303 miliardami barelov preukázaných zásob, čo je najviac na svete. Samotné zásoby však automaticky neznamenajú schopnosť ropu okamžite ťažiť. Podľa údajov citovaných CNN zvýšila Venezuela export na približne 1,2 milióna barelov denne. Pred desaťročiami však produkovala približne 3,5 milióna barelov denne.
Helima Croft z RBC Capital Markets preto upozornila, že dohoda „nie je krátkodobým riešením“ amerických problémov s ropnými rezervami.
Venezuelská ropa nemusí byť vhodná pre americké zásoby
Trump chce venezuelskú ropu využiť aj na doplnenie amerických strategických ropných rezerv SPR. Tie sa po rozsiahlych uvoľneniach počas vojny s Iránom dostali na najnižšiu úroveň od roku 1982.
Problémom je však samotný typ venezuelskej ropy. Ide prevažne o ťažkú ropu, ktorá podľa CNN nezodpovedá súčasným technickým štandardom amerických strategických zásob. Jej priame skladovanie by mohlo priniesť prevádzkové problémy.
Analytici preto hovoria o možnom obchádzkovom riešení. Venezuelská ropa by sa mohla predať rafinériám, ktoré sú prispôsobené na jej spracovanie. Výmenou by americké strategické zásoby dostali ľahšiu ropu vhodnú na skladovanie.
Alternatívou je predaj venezuelskej ropy na trhu a použitie výnosov na nákup americkej ľahkej ropy, uvádza Al Jazeera.
Dohoda rozdelila Venezuelu
Kontroverzie sa netýkajú iba ekonomiky. Časť venezuelskej opozície kritizuje Trumpovu administratívu za spoluprácu s Delcy Rodríguezovou, ktorá bola viceprezidentkou počas vlády Nicolása Madura. Ekonóm Ricardo Hausmann obvinil Washington, že namiesto obnovy demokracie uzatvoril dohodu s predstaviteľmi bývalého režimu.
Kritika prichádza aj z opačnej strany politického spektra. Rafael Ramírez, bývalý šéf štátnej ropnej spoločnosti PDVSA a minister za Huga Cháveza, tvrdí pre BBC, že dohoda „otvára dvere novému kolonializmu Spojených štátov“. Bývalý americký osobitný vyslanec Elliott Abrams zase označil podmienky za výrazne jednostranné.
Dohoda tak môže zásadne zmeniť energetické vzťahy medzi Venezuelou a Spojenými štátmi. Jej reálny ekonomický význam však bude závisieť od toho, či sa podarí obnoviť venezuelskú infraštruktúru, zvýšiť produkciu a vyriešiť technické aj politické prekážky.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: BBC, CNN, Al Jazeera