Fastfood, odpor k cvičeniu a 108 kilogramov: Lekárov znepokojujú Trumpove rastúce zdravotné riziká

Pri 80-ročnom americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi verejnosť pozorne sleduje každý náznak možných zdravotných problémov. Otázky vyvolávali modriny na jeho rukách, opuchnuté členky, nezvyčajná farba pokožky aj chvíle, keď počas verejných vystúpení pôsobil unavene. Diskutovalo sa tiež o jeho kognitívnych schopnostiach. Biely dom však opakovane tvrdí, že prezident je vo výbornej fyzickej aj duševnej kondícii.

Najnovšie sa pozornosť presunula k Trumpovej hmotnosti. Podľa lekárskej správy vážil v máji 238 libier, teda približne 108 kilogramov. Medzi dvoma poslednými zdravotnými prehliadkami pribral 14 libier, viac než šesť kilogramov, a podľa výpočtu indexu telesnej hmotnosti mu chýbalo menej než kilogram do hranice obezity. Lekári oslovení denníkom The Washington Post (WP) upozorňujú, že v jeho veku už nadváha predstavuje významné zdravotné riziko.

Od obezity ho delí menej než kilogram

Keď Trumpa v auguste 2023 v Georgii obvinili v prípade zasahovania do volieb, v jeho policajnom zázname bola uvedená hmotnosť 215 libier, približne 98 kilogramov. O necelé tri roky neskôr ukázala správa Bieleho domu takmer o desať kilogramov viac.

Pôvod údaja z roku 2023 však nie je jasný, preto toto porovnanie nemožno považovať za úplne spoľahlivé. Trumpova administratíva napriek tomu potvrdila, že len medzi jeho dvoma poslednými každoročnými zdravotnými prehliadkami pribral 14 libier, teda približne 6,4 kilogramu.

Lekári Bieleho domu prezidentovi odporučili, aby schudol, upravil si stravu a pravidelne sa hýbal.  Externí odborníci boli ešte priamejší: osemdesiatročnému prezidentovi by zníženie obvodu pása pomohlo obmedziť zdravotné riziká.

„Vieme, že obezita je významným rizikovým faktorom mnohých zdravotných problémov, predčasnej invalidity aj úmrtia,“ uviedol Scott Kahan, riaditeľ Národného centra pre hmotnosť a zdravie a lekár z Univerzity Georgea Washingtona. Podľa neho by ochrana prezidentovho zdravia mala mať podobnú prioritu ako jeho ochrana Tajnou službou.

Láska k fastfoodu

Trump sa pritom netají obľubou rýchleho občerstvenia ani odporom k intenzívnemu cvičeniu. Ako sme informovali, Trumpova láska k McDonald’s bola počas rokov opakovane zdokumentovaná. Počas liečby ochorenia COVID-19 v nemocnici Walter Reed si Trump údajne nechal priniesť jedlo z McDonald’s a v kampani v októbri 2024 si obliekol zásteru a vítal zákazníkov v prevádzke v Pensylvánii slovami: „Ahojte všetci. Je to môj prvý deň v McDonald’s. Hľadám si prácu.“ Dokonca pracoval aj na drive-thru okienku a s úsmevom sľuboval, že krajinu spraví „lepšiu než kedykoľvek predtým“. Počas svojej prvej vlády servíroval fastfood aj na oficiálnych recepciách v Bielom dome.

Minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr. podľa magazínu Forbes uviedol, že Trump počas ciest uprednostňuje jedlo z veľkých fastfoodových reťazcov, pretože im dôveruje a nechce na cestách ochorieť.

Výhrady k jeho jedálnemu lístku má aj vlastná rodina. Keď sa moderátorka Barbara Waltersová v roku 2015 pýtala Trumpových detí, čo by na otcovi zmenili, Ivanka Trumpová odpovedala, že by chcela, aby sa stravoval zdravšie, pripomína WP.

Z hmotnosti si uťahuje aj Trump

Prezident opakovane komentoval nielen vlastnú postavu, ale aj hmotnosť svojich politických oponentov. Narážky smeroval napríklad na guvernéra štátu Illinois J. B. Pritzkera či bývalého guvernéra New Jersey Chrisa Christieho.

„Nikdy by som nikoho nenazval tučným,“ vyhlásil ironicky počas večere korešpondentov Bieleho domu. Následne žartoval o predstave, že Christie a kongresman Jerry Nadler zápasia o cheesecake, a dodal: „Mám svoje vlastné problémy, viete?“

Trump si v minulosti uťahoval aj zo svojho vzhľadu. Tvrdil napríklad, že nechce nosiť nepriestrelnú vestu, pretože by v nej mohol vyzerať tučnejšie. V máji v Oválnej pracovni zase žartom obhajoval svoj jedálny lístok.

Biely dom odmieta pochybnosti

Biely dom na otázky o Trumpovej hmotnosti priamo neodpovedal. Hovorca Davis Ingle namiesto toho vyzdvihol prezidentovu energiu, pracovné nasadenie a duševnú ostrosť. Jeho kondíciu zároveň postavil do kontrastu so zdravotným stavom predchodcu Joea Bidena.

Administratíva neodpovedala ani na otázku, ako Trump reagoval na odporúčanie lekárov schudnúť a či niekedy užíval lieky proti obezite zo skupiny GLP-1. Prezident tvrdí, že ich nikdy neužíval.

Otázky zosilneli po správe portálu Stat News, podľa ktorej administratíva pomáhala spoločnosti Eli Lilly urýchliť prístup k experimentálnemu lieku retatrutid pre nemenovaného 79-ročného pacienta. Biely dom poprel, že by týmto pacientom bol Trump. Farmaceutická spoločnosť uviedla, že zdravotné údaje jednotlivých pacientov nemôže komentovať.

Nielen fyzická kondícia ale aj mentálna spôsobilosť prezidentov sa v USA stala citlivou politickou témou. CNN pripomína, že po pochybnostiach o stave Joea Bidena je americká verejnosť oveľa pozornejšia voči zdraviu hlavy štátu. Trump pritom sám dlhodobo stavia časť svojho politického obrazu na predstave energie, výdrže a vitality.

Trump sa odvoláva na maximálne skóre

Trump proti pochybnostiam o svojich kognitívnych schopnostiach opakovane argumentuje výsledkami Montrealského kognitívneho testu, známeho pod skratkou MoCA. Prvýkrát ho absolvoval počas zdravotnej prehliadky v roku 2018 a získal maximálnych 30 bodov. Plný počet podľa správ lekárov dosiahol aj pri tohtoročnej májovej prehliadke. V júli prezident vyhlásil, že všetky testy zvládol bez jedinej chyby, informovala agentúra Reuters.

Test trvá približne desať minút a preveruje napríklad krátkodobú pamäť, pozornosť, orientáciu, jazykové schopnosti či schopnosť nakresliť hodiny a pomenovať zvieratá. Výsledok 26 a viac bodov sa považuje za normálny. Trump svoje skóre prezentuje ako dôkaz mimoriadnej inteligencie a úplnej mentálnej spôsobilosti.

Odborníci však takýto výklad spochybňujú. MoCA nie je testom inteligencie ani komplexným neurologickým či psychiatrickým vyšetrením. Ide iba o skríningový nástroj, ktorý pomáha zachytiť možné známky miernej kognitívnej poruchy alebo demencie. Jeho úspešné absolvovanie preto znamená, že test v danom čase neodhalil skúmané poruchy, nie že definitívne vylúčil všetky problémy alebo potvrdil schopnosť vykonávať prezidentskú funkciu.

„Nie je určený na meranie IQ ani intelektuálnych schopností,“ vysvetlil pre The Washington Post neurológ Ziad Nasreddine, ktorý test vytvoril. Ani maximálne skóre navyše nevylučuje psychické ochorenia, poruchy osobnosti či jemnejšie zmeny, ktoré by mohol odhaliť až podrobný neuropsychologický rozbor. Zverejnené výsledky teda podporujú tvrdenie, že Trump pri testovaní nevykazoval známky kognitívneho poškodenia, neposkytujú však úplný obraz o jeho duševnom zdraví.

Otázky vyvoláva aj opakované absolvovanie rovnakého typu testu. Pri opakovanom testovaní môže výsledok ovplyvniť znalosť úloh a takzvaný efekt učenia. Samotní tvorcovia MoCA preto odporúčajú používať alternatívne verzie, aby sa tento vplyv znížil. Biely dom však nezverejnil, ktoré verzie Trump pri jednotlivých prehliadkach absolvoval.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: Forbes, Archív Startitup, Stat News, The Washington Post, MoCa