Nemecký trend zasiahne Slovensko. Skončilo 190-tisíc firiem, pocítia to naše peňaženky

Keď sa povie kríza, väčšina ľudí si predstaví krachy. V Nemecku sa však deje niečo iné a v mnohom ešte horšie. Firmy nepadajú, ony jednoducho odchádzajú z trhu samy.

Takmer 190-tisíc zavretých firiem za jediný rok

Podľa spoločnej analýzy Leibnizovho centra pre európsky ekonomický výskum ZEW Mannheim a úverovej agentúry Creditreform zaniklo v Nemecku v roku 2025 približne 190-tisíc firiem. Je to o 10 % viac ako rok predtým a najvyšší počet za posledných takmer 20 rokov. 

Kľúčové zistenie je však inde. Len zhruba 13 % týchto zaniknutí, teda každý ôsmy prípad, malo na svedomí insolvenčné konanie. Zvyšok tvorili firmy, ktoré ukončili činnosť dobrovoľne. A čoraz častejšie ide o podniky so strednou alebo dobrou bonitou, teda o ekonomicky zdravé firmy.

Najhoršie na tom bol gastrosektor, v rámci ktorého zaniklo približne 15-tisíc podnikov, čo je medziročne o 15 % viac a najvýraznejší nárast spomedzi sledovaných odvetví. Prudko rástli aj zániky v automobilovej výrobe. Zavrelo aj takmer 5 500 lekárskych ambulancií, o 23 % viac ako v roku 2024.

Zaujímavý je aj demografický rozmer. Pri rodinných firmách vedených vlastníkom malo vlani 29 % dobrovoľne zavretých podnikov majiteľa vo veku najmenej 65 rokov. V roku 2002 to bolo 14 %. Nemecko teda nerieši len ekonomickú krízu, ale aj problém s nástupníctvom.

Regionálne rozdiely sú výrazné. Najvyššiu mieru zaniknutí mali Brémy s 7,8 %, najnižšiu Bádensko-Württembersko a Hamburg zhodne s 5,3 %.

Bankroty: Najviac od roku 2014

Insolvencie sú síce len menšou časťou zániku firiem, no aj ich počet narastá. Nemecké súdy zaregistrovali v roku 2025 celkovo 24 064 návrhov na insolvenciu podnikov. Podľa Spolkového štatistického úradu Destatis je to o 10,3 % viac ako rok predtým, pričom v rokoch 2023 aj 2024 čísla rástli vždy viac ako 20 %.

Vyššie insolvencie boli naposledy v roku 2014, keď ich bolo 24 085. Počas finančnej krízy v roku 2009 vyskočili až na 32 687 prípadov.

Pohľadávky veriteľov z týchto konaní vyčíslili súdy na približne 47,9 miliardy eur. Na 10-tisíc firiem pripadlo 69 insolvencií, najviac v doprave a skladovaní so 133 prípadmi.

A rok 2026 zatiaľ prináša ďalšie zhoršenie. Leibnizov inštitút pre hospodársky výskum v Halle uvádza, že v druhom štvrťroku 2026 bolo v Nemecku toľko firemných bankrotov ako naposledy pred 21 rokmi a rast zasiahol takmer všetky veľké odvetvia.

Šéf výskumu Creditreform Patrik-Ludwig Hantzsch to zhrnul stručne. Mnohé podniky sú podľa neho vysoko zadlžené, ťažko sa dostávajú k novým úverom a zápasia so štrukturálnymi záťažami ako ceny energií či regulácia. To podľa jeho slov láme väzy najmä stredne veľkým firmám.

Prečo tieto dve ekonomiky spolu súvisia

Slovenské a nemecké čísla nie sú dve nezávislé štatistiky, ale dva konce toho istého reťazca.

Nemecko je dlhodobo najväčším odberateľom slovenského tovaru. Podľa Štatistického úradu SR smeroval do Nemecka vývoz v hodnote 22,8 miliardy eur, čo predstavovalo 21,4 % celkového slovenského vývozu.

Zároveň je aj naším najväčším dovozcom s podielom takmer 15 %. Najvyššie kladné saldo v obchode má Slovensko práve s Nemeckom, a to 7,5 miliardy eur. Preložené do reči praxe, každé piate euro, ktoré Slovensko zarobí na exporte, príde z nemeckého trhu.

Priamo to pomenúva aj CRIF vo svojej analýze. Trendy vo vývoji počtu vyhlásených konkurzov sú podľa nej najviac ovplyvnené zmenami kondície slovenskej ekonomiky a ekonomík krajín Európskej únie, pričom explicitne menuje Nemecko, ďalej Spojené štáty a Čínu.

Nie je to teda tak, že by nemecká kríza slovenské firmy zasiahla náhodou. Je to hlavný zdroj problémov, ktoré majú vplyv na našu ekonomiku zo zahraničia. 

Prenos ide cez autá

Najvýraznejšie to vidieť na automobilovom priemysle, ktorý je zároveň najväčším odvetvím slovenskej ekonomiky.

Podľa analýzy hospodárenia nefinančných podnikov, ktorú zverejnil portál FinStat, klesla rentabilita tržieb celého odvetvia z 2,9 % na 2,2 %. Samotné automobilky si z jedného utŕženého eura nechajú ani nie tri centy, ich subdodávatelia približne jeden cent.

Konkrétne čísla to potvrdzujú. Kia Slovakia prepadla ziskom o 34 % a tržbami o 12 %, Volkswagen Slovakia znížil svoj zisk o 22 %. Pri takto tenkých maržiach stačí menšia objednávka z Nemecka a dodávateľ druhej či tretej úrovne sa dostane pod hranicu prežitia.

Rozdiel medzi oboma krajinami je však podstatný. Z nemeckého trhu dnes odchádzajú aj zdravé firmy, ktoré si spočítali, že sa im ďalej podnikať neoplatí. Na Slovensku ide zatiaľ prevažne o klasické krachy, teda o firmy, ktoré už nemajú z čoho platiť.

Čo z toho vyplýva

Nemecké dáta majú pre Slovensko hodnotu predstihového ukazovateľa. Keď v Nemecku zaniká takmer 190-tisíc firiem ročne a insolvencie sú v druhom kvartáli 2026 najvyššie za posledných 21 rokov, objednávky slovenským dodávateľom to nezvýši.

Zároveň platí, že slovenské štatistiky konkurzov reagujú s oneskorením. Firma najskôr stráca zákazky, potom zásoby hotovosti, až potom sa objaví v konkurznom registri. Medzi prvým a posledným krokom sú spravidla mesiace.

Ak sa teda nemecká ekonomika nezotaví, ďalší rast slovenských bankrotov je skôr otázkou času ako pravdepodobnosti. Prvý kvartál 2026 s nárastom o 16 % je zatiaľ jediný signál, ktorý máme k dispozícii.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: IDW online, destatis, IWH Bankruptcy Research, creditreform, CRIF, slovak.statistics.sk, Finstat