Na 66-ročnú kultovú značku nedajú Slováci dopustiť. Stála na na pokraji bankrotu, dnes má tržby 885 miliónov eur

Málokterá obuv má taký rozpor medzi tým, na čo vznikla, a tým, čo sa z nej stalo. Dr. Martens navrhol lekár ako zdravotnú pomôcku pre vlastnú zranenú nohu. O tri desaťročia neskôr sa stali symbolom subkultúr, ktoré s ortopédiou nemali nič spoločné.

Podrážka z pneumatík a lyžiarsky úraz

Píše sa rok 1945, 25-ročný ročný Klaus Märtens, lekár nemeckej armády, si pri lyžovaní v Bavorských Alpách poranil členok. Zistil, že jeho vojenské topánky sú na zranenú nohu neznesiteľné.

Namiesto sťažovania si vyrobil vlastnú podrážku. Zo starých pneumatík skonštruoval podošvu, v ktorej bol vzduch uzavretý v oddelených komôrkach. Vznikla takzvaná vzduchová podrážka, ktorá pruží namiesto toho, aby bola tvrdá ako klasická kožená.

Prototyp ukázal starému známemu z univerzity, strojnému inžinierovi Herbertovi Funckovi. V roku 1947 sa dali dokopy a v bavorskom Seeshaupte začali topánky vyrábať z prebytočného vojenského materiálu.

Prvých 10 rokov ich kupovali staršie ženy

Toto je časť príbehu, ktorá sa v marketingových materiáloch neobjavuje.

Topánky sa predávali ako pohodlná obuv a podľa dostupných historických prehľadov tvorili v prvých rokoch až 80 % zákazníkov staršie ženy. Žiadna rebélia, žiadna subkultúra. Ortopedická obuv pre dámy nad štyridsať.

Až po viac než desiatich rokoch dvojica usúdila, že potrebuje partnera na distribúciu mimo Nemecka, a dala inzerát do odborného časopisu Shoe and Leather News.

Inzerát, ktorý zmenil britský priemysel

V anglickom Wollastone v Northamptonshire vyrábala rodina Griggsovcov pracovné topánky od roku 1901. Bill Griggs, príslušník tretej generácie, ten inzerát uvidel.

Griggsovci licenciu kúpili a urobili niekoľko zmien, ktoré z technickej pomôcky spravili ikonu. Meno poangličtili z Märtens na Martens. Pridali žlté prešívanie po obvode, drážkovanú hranu podošvy a pätný pútok s nápisom AirWair a sloganom „s pružiacimi podrážkami“.

Prvý pár zišiel z linky v továrni Cobbs Lane 1. apríla 1960. Osem dierok, tmavočervená koža. Model dostal názov podľa dátumu výroby, teda 1460.

Zaujímavé je, komu sa predával. Prvými zákazníkmi boli poštári, policajti a robotníci v továrňach. Bola to jednoducho dobrá pracovná obuv.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Dr. Martens (@drmartensofficial)

Od poštárov k skinheadom

Zlom prišiel koncom šesťdesiatych rokov, keď si topánky obliekli skinheadi. Po nich prišli punkeri, two-tone scéna, gotici, grunge, Britpop aj emo. Značka získala kultový status naprieč subkultúrami, ktoré sa navzájom neznášali.

Malo to aj temnú stránku. Popularita medzi skinheadmi priniesla značke asociáciu s násilím, ktorej sa dlho zbavovala.

Deväťdesiate roky boli vrcholom. Firma R. Griggs zamestnávala okolo 2 700 ľudí, jej ročné tržby dosahovali približne 170 miliónov libier, čo je v prepočte dnešným kurzom zhruba 197 miliónov eur, a vyrábala až desať miliónov párov ročne.

Prvý apríl 2003, presne 43 rokov po prvom páre

Potom prišiel pád. Móda sa presunula inam, predaje klesali a firma sa dostala do vážnych problémov.

Rozhodnutie padlo symbolicky. Presne 1. apríla 2003, teda na deň presne 43 rokov po výrobe prvého páru, firma ukončila výrobu obuvi v Spojenom kráľovstve a presunula ju do Číny a Thajska.

Zavrela päť tovární a dve predajne a o prácu prišlo viac než tisíc ľudí. Po týchto uzáveroch zamestnávala firma v Británii už len dvadsať ľudí, všetkých v centrále. V roku 2003 predala päť miliónov párov, teda polovicu toho, čo v deväťdesiatych rokoch.

Kuriózny detail. Továreň NPS vo Wollastone, ktorá vyrábala topánky od roku 1881, teda dávno pred vznikom Dr. Martens, sa nezavrela. Pokračovala vo výrobe rovnakých topánok pod vlastnou značkou Solovair. Tá istá hala, tie isté stroje, iný štítok.

V roku 2004 obnovila Dr. Martens malú výrobu v Cobbs Lane pre prémiovú líniu Made in England. Do roku 2010 tam vznikalo asi päťdesiat párov denne.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Dr. Martens (@drmartensofficial)

Permira, burza a prepad o 84 %

V roku 2013 predala rodina Griggsovcov spoločnosť R. Griggs Group súkromnému investičnému fondu Permira za 300 miliónov libier, teda približne 348 miliónov eur.

Vrchol prišiel v januári 2021, keď Permira uviedla Dr. Martens na londýnsku burzu. Cena akcie bola 370 pencí a firmu to ocenilo na 3,7 miliardy libier, v prepočte zhruba 4,3 miliardy eur. Fondy Permiry si ponechali 42,9 % a rodina Griggsovcov necelých desať percent.

Nasledovalo to, čo investori nečakali. Kurz akcie odvtedy klesol približne o 84 % a trhová hodnota firmy sa dnes pohybuje okolo 712 miliónov libier, teda asi 826 miliónov eur.

Dôvodov bolo viac. Vysoké náklady, slabý veľkoobchodný dopyt v Spojených štátoch, priveľa zliav a napokon aj americké clá, ktorých náklady firma musela absorbovať.

Šéf z Applu a návrat k zisku

V januári 2025 nastúpil na miesto generálneho riaditeľa Ije Nwokorie. Do firmy prišiel vo februári 2024 ako riaditeľ pre značku a predtým pôsobil vyše šiestich rokov na seniorskej pozícii v Apple.

Jeho stratégia znie jednoducho a nudne. Prestať sa spoliehať na zľavy, znížiť zásoby aj dlh a preorientovať firmu z modelu riadeného predajnými kanálmi na model orientovaný na zákazníka.

Čísla za finančný rok končiaci 29. marca 2026 naznačujú, že to funguje. Upravený zisk pred zdanením stúpol o 61,3 % na 55 miliónov libier, teda približne 64 miliónov eur, čo prekonalo očakávania analytikov. Vykázaný zisk pred zdanením narástol o 9,7 % na 32,7 milióna libier, v prepočte 37,9 milióna eur.

Tržby pritom klesli o 2,9 % na 764,9 milióna libier, čo je zhruba 885 miliónov eur. A to je celý zmysel tej stratégie.

„Vo finančnom roku 2026 sme firmu vrátili k rastu zisku, dosiahli sme 61-percentný nárast upraveného zisku pred zdanením a tržby v súlade s výhľadom,“ uviedol Nwokorie. Podľa neho firma zlepšuje kvalitu tržieb a zároveň posilňuje marže, tvorbu hotovosti aj súvahu.

Prekvapením roka boli topánky, teda nie čižmy. Ich predaje stúpli o 19 % a dnes tvoria 31 % tržieb skupiny oproti 26 % rok predtým. Ťahali ich modely ako 1461, mokasíny Adrian a Mary Jane.

Zaujímavý signál poslal Nwokorie aj sám. V júni 2026 kúpil 112 500 akcií vlastnej firmy za približne 85 600 libier, teda zhruba 99-tisíc eur.

Polovica tržieb z dvoch modelov

Napriek stovkám variantov stojí firma stále na dvoch produktoch. Podľa BBC pochádza viac než polovica jej tržieb z pôvodnej čižmy 1460 a jej sesterskej topánky 1461.

Je to obrovská sila aj obrovské riziko naraz. Značka, ktorá by chcela rásť, musí buď predať viac tých istých dvoch modelov, alebo presvedčiť zákazníkov, že vie robiť aj niečo iné.

Presne to je dôvod, prečo je devätnásťpercentný rast topánok pre firmu takou dobrou správou. Ukazuje totiž, že sa jej darí rozšíriť biznis mimo ikonickej čižmy.

Výroba dnes prebieha v Číne, Vietname, Laose a Thajsku, plus malá prémiová linka Made in England v Cobbs Lane. Dizajnérske štúdio má firma v londýnskom Camden Town.

Príbeh Dr. Martens je učebnicovým príkladom toho, čo sa stane, keď kultový status narazí na kvartálne výsledky.

Značka prežila presun výroby do Ázie, stratu tisícky pracovných miest aj prepad hodnoty o 84 % po vstupe na burzu. Zatiaľ ju drží nad vodou to isté, čo ju vždy držalo, teda dva modely staré viac než šesť desaťročí.

Otvorenou otázkou zostáva, či sa dá kultová značka riadiť ako verejne obchodovaná firma. Prvý rok pod novým vedením naznačuje, že cesta vedie cez menej zliav a vyššie marže, nie cez väčší objem.

Klaus Märtens by sa asi čudoval. Chcel len, aby ho po lyžiarskom úraze nebolela noha.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: The History of Dr. Martens, Dr. Martens plc, RTE, World Footwear, TheIndustry.fashion, Northants Live, Irish Examiner, Northamptonshire Boot and Shoe Heritage