Tajné rokovania v Moskve odhalili: Poľský minister varuje pred sľubmi Putina a vyzýva NATO na rýchlu akciu
- Čo sa udialo za zatvorenými dverami v Moskve?
- Sikorski pripomína mrazivú paralelu a varuje, že Putinove tajné uistenia skrývajú iný scenár
V Moskve sa odohralo stretnutie, o ktorom sa dlho nehovorilo. Jeho skutočný význam však môže siahať ďaleko za hranice Ruska. Poľský minister zahraničných vecí teraz upozorňuje, že Európa by nemala zostať nepripravená. Podľa neho totiž existuje dôvod, prečo by mali spojenci konať už teraz. O téme ako prvý informoval web TN.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneSikorski reagoval na rokovania CIA s Ruskom
Sikorski sa k situácii vyjadril na sociálnej sieti X v súvislosti s nedávnou tajnou návštevou šéfa CIA Johna Ratcliffa v Moskve. Podľa informácií, ktoré predtým zverejnili médiá, mal Ratcliffe počas rokovaní s ruskými predstaviteľmi varovať Moskvu pred eskaláciou voči členským krajinám NATO.
Poľský minister na platforme X napísal, že podľa dostupných informácií ruské tajné služby odkázali riaditeľovi CIA, že Vladimir Putin nebude provokovať NATO. Sikorski však zároveň pripomenul skúsenosť z minulosti.
„Putin povedal riaditeľovi CIA prezidenta Bidena, že nenapadne Ukrajinu,“ uviedol poľský minister vo svojom príspevku. Následne dodal, že spojenci by mali urýchliť prípravy na obranu.
Apparently, Putin’s spooks told @CIA Director he would not provoke @NATO.
Putin had told president Biden’s CIA Director that he would not invade Ukraine.
We should accelerate defence preparations.— Radosław Sikorski (@sikorskiradek) August 28, 2026
Sikorski tak priamo nespochybnil samotné tvrdenie o ruskom prísľube, zároveň však naznačil, že podobným uisteniam nemožno bezvýhradne dôverovať.
Sikorski sa zároveň vyjadril aj k reakcii Ruska na ukrajinský Deň nezávislosti. Poďakoval ruskému ministerstvu zahraničných vecí za organizovanie spontánnych demonštrácií pred moskovskými ambasádami demokratických krajín.
Zároveň odkázal, že Poľsko bude podporovať obete ruského imperializmu dovtedy, kým bude Moskva pokračovať v inváziách do susedných krajín. Na záver sa ironicky opýtal, či Rusku „nestačí“ územie, ktoré už má.
Thank you, @mfa_russia, for organizing spontaneous demonstrations in front of Moscow embassies of democracies to mark Ukraine’s Independence Day.
Yes, we will support victims of Russian imperialism as long as you keep invading your neighbours.
Don’t you have enough land?— Radosław Sikorski (@sikorskiradek) August 24, 2026
Obavy sa týkajú najmä východného krídla
Sikorského slová prichádzajú v čase, keď v Európe rastú obavy z možného testovania odhodlania NATO zo strany Moskvy. Na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu upozornili aj predstavitelia pobaltských krajín.
Podľa Rádia Slobodná Európa (RFE/RL) rastie v Európe znepokojenie z možnej ruskej agresie voči pobaltským štátom. Estónsko, Lotyšsko a Litva v lete upozorňovali na zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie a častejšie narúšanie vzdušného priestoru či prenikanie dronov.
RFE/RL informovalo aj o liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Podpísali ho traja pobaltskí eurokomisári spolu s poľským a fínskym komisárom. V dokumente požadovali rýchlejšie kroky na posilnenie bezpečnosti v regióne.
Podľa RFE/RL americké spravodajské informácie, na ktoré v auguste upozornil Wall Street Journal, naznačovali možnosť, že Rusko by mohlo už na jeseň skúsiť otestovať odhodlanie NATO prostredníctvom obmedzeného vpádu.
Zároveň však pobaltskí diplomati uviedli, že neexistujú informácie o bezprostredne hroziacom konvenčnom útoku. Obavy sa týkajú aj takzvaných hybridných operácií, ktoré môžu zostať pod hranicou otvoreného vojenského konfliktu.
Európa posilňuje obranu, problémy však zostávajú
Pobaltské krajiny sa na možné hrozby pripravujú už dlhšie. RFE/RL uvádza, že všetky tri krajiny smerujú k cieľu NATO vynakladať na obranu päť percent HDP. Európska únia zároveň prisľúbila približne 14 miliárd dolárov vo forme úverov na obranné a bezpečnostné investície v regióne.
Problémom však zostáva nedostatočná pripravenosť niektorých strategických projektov. Jedným z nich je takzvaný „drone wall“, teda systém určený na detekciu a zneškodňovanie nepriateľských dronov pozdĺž východného krídla EÚ.
Podľa RFE/RL sa projekt zatiaľ výrazne neposunul. Brzdia ho finančné, technické aj právne otázky. Nie je jasné, kto by rozsiahly systém financoval, a stále sa rieši aj jeho technické fungovanie či miera automatizácie.
Ďalšou slabinou je železničný projekt Rail Baltica. Jeho cieľom je prepojiť pobaltské štáty s Poľskom a zvyškom EÚ. Zároveň má zohrávať významnú úlohu pri presune jednotiek a vojenskej techniky NATO.
Projekt mešká a jeho pôvodný termín dokončenia už neplatí. Strategicky dôležitý je najmä pre oblasť Suwalského koridoru, úzkeho pásu medzi Poľskom a Litvou, ktorý oddeľuje ruskú Kaliningradskú oblasť od Ruskom podporovaného Bieloruska.
Práve na možné zraniteľné miesta v obrane Európy teraz upozorňuje aj Sikorski. Jeho odkaz je pritom jasný: spojenci by podľa neho nemali čakať na to, čo Rusko urobí ako ďalšie, ale pripraviť sa skôr, než bude neskoro.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: tn.nova.cz, x.com, x.com, rferl.org