Slovensko blokuje ročné predĺženie sankcií voči tisíckam Rusov a žiada výnimky

Európska únia rieši ďalší problém so sankciami voči Rusku a tentoraz sa pozornosť upiera aj na Slovensko. V Bruseli totiž zatiaľ nepadla dohoda o pokračovaní rozsiahleho sankčného zoznamu a rozhodovanie sa odkladá.

Rozhodnutie odložili o týždeň

Európska únia narazila pri ďalšom predlžovaní sankcií voči Rusku na odpor jednej zo svojich členských krajín. Slovensko nesúhlasí s tým, aby boli individuálne sankcie predĺžené na celý rok, a zároveň navrhlo vyradiť zo zoznamu niekoľko ruských mien. O ďalšom postupe sa má rozhodovať už budúci týždeň.

Veľvyslanci členských štátov EÚ sa v stredu 2. septembra v Bruseli nedokázali dohodnúť na predĺžení individuálnych sankcií voči viac ako 3-tisíc ruským fyzickým a právnickým osobám. Informoval o tom web Ukrajinska Pravda, ktorý sa odvoláva na vlastné zdroje v EÚ.

Sankčný režim sa týka ľudí a spoločností zodpovedných za porušovanie územnej integrity Ukrajiny. Platnosť súčasných opatrení sa končí 15. septembra. Výbor stálych predstaviteľov členských štátov EÚ, známy ako Coreper, preto rokovanie o ich predĺžení odložil na 9. septembra.

Podľa jedného zo zdrojov Ukrajinskej Pravdy sa počas rokovania diskutovalo práve o pokračovaní sankčného režimu. Ďalší zdroj uviedol, že problémom bola pozícia Slovenska.

Slovensko chce kratšie predĺženie

Podľa RFE/RL chce väčšina členských krajín predĺžiť súčasný zoznam približne 3-tisíc sankcionovaných osôb a subjektov o jeden rok. Slovensko, ktorého vládu médium označuje za proruskú, však naďalej presadzuje šesťmesačné predĺženie a odstránenie niektorých ruských oligarchov zo zoznamu. 

Téma sa tak dostáva na rokovací stôl opäť 9. septembra. Ak sa členské štáty nedohodnú, sankcie sa môžu dostať pod časový tlak, keďže súčasné opatrenia končia už 15. septembra.

Ekonomické sankcie EÚ už predĺžila

Individuálne sankcie však treba odlišovať od širších ekonomických opatrení Európskej únie voči Rusku.

Ako uviedla Ukrajinska Pravda, Rada EÚ ešte 25. júna predĺžila platnosť ekonomických sankcií súvisiacich s ruskými krokmi smerujúcimi k destabilizácii situácie na Ukrajine o ďalších 12 mesiacov. Ich platnosť tak bola predĺžená do 31. júla 2027. 

K zmene prístupu došlo už na júnovom samite Európskej rady. Lídri členských krajín sa 18. júna prvýkrát od začiatku ruskej invázie dohodli na predĺžení ekonomických sankcií na 12 mesiacov namiesto dovtedajších šiestich.

Podľa Ukrajinskej Pravdy šesťmesačný systém v minulosti umožňoval jednotlivým členským štátom pri rokovaniach požadovať ústupky. K pravidelným odporcom sankčných rozhodnutí patrilo najmä Maďarsko počas vlády Viktora Orbána a k blokovaniu sa neraz pripájalo aj Slovensko. 

EÚ zároveň zvažuje ďalšie opatrenia

Spor o predĺženie súčasného sankčného zoznamu prichádza v čase, keď EÚ zároveň diskutuje o ďalších krokoch voči Moskve.

RFE/RL informovalo, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila incident na letisku v Lipsku, pri ktorom výbušninami naložené drony narušili leteckú prevádzku, za ďalšiu eskaláciu na európskej pôde. Podľa nej Európa čelí tomu, čo označila za „nový normál“, a EÚ hľadá spôsoby, ako ešte viac obmedziť ruské zdroje na financovanie vojny.

Na incident reagovali aj viaceré európske krajiny. Francúzsko, Belgicko, Portugalsko a Holandsko oznámili, že si predvolajú ruských veľvyslancov. Európska únia zároveň uviedla, že si predvolá zástupcu Moskvy v Bruseli. Nemecko už deň predtým oznámilo zatvorenie ruského konzulátu v Bonne a ukončenie prenájmu ruského kultúrneho centra v Berlíne.

EÚ navyše podľa RFE/RL pripravuje návrh ďalších sankcií. Európska služba pre vonkajšiu činnosť poslala členským štátom návrh na zákaz vstupu a zmrazenie majetku približne 1 600 ruských osôb a spoločností, z ktorých veľká časť je spojená s ruským obranným sektorom. Opatrenia by mohli byť prijaté v októbri.

V hre sú aj víza či protivzdušná obrana pre Ukrajinu

Členské štáty diskutovali aj o možnosti sprísnenia pravidiel pre vydávanie schengenských turistických víz ruským občanom. Podľa RFE/RL existuje medzi krajinami široká podpora pre tento krok, no zatiaľ nie je jednomyseľná.

Európska komisia zároveň podľa rovnakého zdroja posudzuje formálnu žiadosť Ukrajiny o systémy protivzdušnej obrany Patriot PAC-3. Von der Leyenová uviedla, že členské štáty žiadosť skúmajú a podľa jej slov sa vývoj uberá správnym smerom. EÚ zároveň tlačí aj na ďalších partnerov, napríklad Japonsko a Južnú Kóreu, aby Kyjevu poskytli protivzdušnú obranu.

Najbližšie rokovanie Coreperu tak môže rozhodnúť o ďalšom osude individuálnych sankcií voči viac ako 3-tisíc ruským osobám a subjektom. Kľúčovou otázkou zostáva, či sa Slovensko pripojí k väčšine členských štátov a podporí ročné predĺženie, alebo bude naďalej presadzovať šesťmesačný variant a zmeny v sankčnom zozname.

Rokovania pokračujú, detaily rezortu zostávajú neverejné

Komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre Startitup uviedol, že rokovania o pravidelnej polročnej revízii sankčného režimu za podkopávanie územnej celistvosti Ukrajiny naďalej prebiehajú. Ich ukončenie sa očakáva do 15. septembra 2026.

Rezort zároveň zdôraznil, že podobne ako v minulosti nebude zverejňovať ani komentovať konkrétne rokovacie pozície Slovenska či ostatných členských štátov. Dôvodom je neverejný charakter rokovaní.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: eurointegration.com.ua, rferl.org