Unikol Putinov plán na rok 2026: Po Ukrajine prišiel na rad ďalší sused, Kremeľ chystá masívnu operáciu

Kremeľ navonok odmieta obvinenia zo zasahovania do vnútorných záležitostí európskych štátov. Nové zistenia však naznačujú, že za zatvorenými dverami sa mali pripravovať plány s oveľa ambicióznejším cieľom.

Podľa informácií z tajného stretnutia mal Vladimir Putin určiť prioritu, ktorá by mohla ovplyvniť budúcnosť Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie.

Uniknuté informácie hovoria o ambicióznom cieli

Podľa portálu tnlive.sk, ktorý vychádza zo zistení denníka The New York Times, mal ruský prezident Vladimir Putin počas neveľmi medializovaného stretnutia s vysokopostavenými predstaviteľmi Kremľa v decembri minulého roka predstaviť hlavný strategický cieľ Ruska na rok 2026.

Tým má byť podľa uniknutých informácií „rozpad NATO a Európskej únie zvnútra“. Informácie mali pochádzať zo zdrojov spravodajských služieb, európskych predstaviteľov aj osôb, ktoré sa údajne podieľali na aktivitách spojených s ruskými vplyvovými operáciami.

Moskva dlhodobo označuje podobné obvinenia za prejav rusofóbie a odmieta, že by sa snažila zasahovať do politického diania v európskych krajinách. Zistenia amerického denníka však vykresľujú obraz rozsiahlej siete aktivít, ktoré majú siahať od dezinformačných kampaní až po organizovanie nepokojov.

V centre pozornosti sa ocitlo Moldavsko

Hoci je najväčšou prioritou Moskvy naďalej vojna na Ukrajine, druhým najdôležitejším cieľom sa podľa zdrojov denníka stalo Moldavsko.

Ako dopĺňa TVP World, odvolávajúca sa na The New York Times, západní spravodajskí predstavitelia považujú Moldavsko za jednu z kľúčových krajín pre ruské geopolitické záujmy. Krajina leží medzi Ukrajinou a Rumunskom, ktoré je členom NATO, a zároveň sa v nej nachádza separatistický región Podnestersko s prítomnosťou ruských vojakov.

Podľa spravodajských zdrojov Moskva vníma Moldavsko ako potenciálnu oporu pre budúce operácie namierené proti Ukrajine aj Európe. Cieľom malo byť oslabenie proeurópskej vlády prezidentky Maie Sanduovej a spomalenie integračného procesu krajiny smerom k Európskej únii.

Tábory, výcvik a kupovanie vplyvu

Podľa zistení The New York Times mali byť súčasťou operácie aj výcvikové tábory organizované v Srbsku, Bosne a Hercegovine či priamo v Rusku.

Účastníci mali za niekoľkodňové školenia dostávať finančnú odmenu vo výške približne 400 dolárov. V táboroch sa údajne učili prerážať policajné kordóny, vyvolávať nepokoje, používať drony či manipulovať s výbušninami. Niektoré zdroje spájajú tieto aktivity s ruskou vojenskou spravodajskou službou GRU.

Ruské operácie sa podľa zistení neobmedzovali len na výcvik. Moskva mala investovať aj do ovplyvňovania verejnej mienky prostredníctvom pravoslávnych duchovných. Stovky kňazov mali údajne dostávať finančné odmeny za šírenie proruských naratívov a kritiky Európskej únie.

Financovanie celej siete mal podľa The New York Times zabezpečovať moldavsko-izraelský podnikateľ Ilan Šor, ktorý žije v Rusku a v Moldavsku čelí odsúdeniu za rozsiahle finančné podvody.

Moldavské úrady zasiahli ešte pred voľbami

Operácia mala vyvrcholiť počas parlamentných volieb v Moldavsku. Ruskí aktéri podľa zistení plánovali kombinovať kybernetické útoky, dezinformačné kampane, kupovanie hlasov a organizovanie protestov.

Moldavské bezpečnostné zložky však ešte pred voľbami vykonali stovky razií a zadržali osoby podozrivé z účasti na týchto aktivitách. K odvráteniu hackerských útokov pomohli aj západní partneri.

Napriek pokusom o destabilizáciu nakoniec strana prezidentky Sanduovej voľby vyhrala a udržala si parlamentnú väčšinu.

Odchod zo sféry ruského vplyvu

Snahy Moskvy o získanie väčšieho vplyvu v Moldavsku prichádzajú v čase, keď sa krajina čoraz výraznejšie približuje k Európskej únii.

Ako sme informovali už v apríli, Moldavsko oficiálne spustilo proces odchodu zo Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), organizácie považovanej za jeden z nástrojov ruského vplyvu v postsovietskom priestore. Prezidentka Maia Sanduová tento krok označila za prirodzenú súčasť európskej integrácie krajiny.

Práve proeurópske smerovanie Moldavska môže podľa analytikov vysvetľovať, prečo sa krajina dostala do centra záujmu Kremľa. Zatiaľ čo Kišiňov sa snaží prehlbovať vzťahy s Bruselom, Moskva sa podľa zistení západných médií usiluje tento proces zastaviť.

Moldavskí predstavitelia pritom upozorňujú, že hoci sa podarilo odraziť viaceré pokusy o destabilizáciu, nejde o ukončený konflikt. „Vyhrali sme bitku, ale nevyhrali sme vojnu,“ citoval The New York Times šéfa moldavskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť Mihaia Lupascua.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: startitup.sk, tnlive.sk, tvpworld.com, nytimes.com