E. Kaliňák: „Poľsko a pobaltské štáty by veľmi rady išli do konfliktu s Ruskom.“

Poľsko a pobaltské štáty by podľa europoslanca Erika Kaliňáka zo Smeru radi išli do konfliktu s Ruskom a hľadajú zámienku na jeho vyvolanie. Politológ Grigorij Mesežnikov jeho tvrdenia ostro odmieta. Upozorňuje, že posilňovanie obrany európskych krajín má Rusko odradiť od agresie.

Kaliňák sa takto vyjadril v rozhovore Za hranicou, v ktorom odpovedal na otázky o budúcnosti NATO, neutralite Slovenska aj pomoci napadnutému spojencovi. Výstupy spravodajských služieb o možných ruských útokoch označil za „spravodajské hry“.

Kaliňák obviňuje spojencov z hľadania zámienky

„Aktuálne sa však nachádzame v situácii, kde aj členské štáty NATO, Poľsko, pobaltské štáty by veľmi rady išli do konfliktu s Ruskou federáciou,“ povedal Kaliňák. Dodal, že Slovensko ani strana Smer do takéhoto konfliktu ísť nechcú.

„Vidíme aktuálne to, že sa hľadá tá zámienka, aby sa takýto konflikt vyprovokoval,“ povedal europoslanec s tým, že sa predtým snažia varovať spojencov. Prípadnú eskaláciu prirovnal k vývoju vedúcemu k prvej a druhej svetovej vojne. V tejto časti rozhovoru však neuviedol konkrétne dôkazy, ktoré by tvrdenie o úmysloch Poľska a pobaltských krajín podložili.

Pri plnohodnotnej invázii by podľa Kaliňáka Slovensko malo napadnutému členovi NATO pomôcť. Takýto útok však neočakáva, pričom sa odvolával aj na vyjadrenia Vladimira Putina. Pri nejasnom incidente, ktorý by bol pripísaný Rusku či Bielorusku a podľa jeho názoru využitý ako zámienka na vojenský konflikt, nabáda na zmierlivosť a opatrnosť.

Mesežnikov: „Sú to absolútne bláboly“

„Sú to absolútne bláboly,“ reagoval na Kaliňákove tvrdenia pre Startitup politológ Grigorij Mesežnikov. Spochybňuje, či europoslanec pozná vývoj bezpečnostnej situácie od roku 2014 a či číta seriózne analýzy tejto témy. Kritizuje aj jeho prirovnávanie súčasného diania k prvej a druhej svetovej vojne. „Čo on vie o druhej a prvej svetovej vojne. Keď si to prečítajú spojenci, je to diskvalifikujúce, nikto to nemôže brať vážne.“

Podľa Mesežnikova majú takéto vyjadrenia dva zámery: ospravedlňovať ruskú agresívnu politiku a obviňovať našich spojencov. Zdôrazňuje tiež, že Slovensko je členskou krajinou NATO so záväzkami a jeho bezpečnosť závisí aj od pomoci partnerov pri prípadnom konflikte.

Pripomína, že práve Rusko momentálne vedie vojnu proti Ukrajine. Odmieta preto predstavu, že by Poľsko či pobaltské štáty v takejto situácii chceli vyprovokovať vojnu s Moskvou.

Európa potrebuje kapacity na odstrašenie

Kaliňák v rozhovore kritizoval aj prístup západných lídrov k zbrojeniu. „Ja nemám problém s NATO, kým je to obranná aliancia,“ uviedol. Tvrdí však, že západní politici strácajú popularitu, pretože nedokážu spravovať svoje štáty ani poskytnúť voličom mier, po ktorom podľa neho volajú. „Im vyhovuje, keď sa zbrojí, keď môžu míňať stámilióny a plniť firemné zisky rôznych zbrojoviek a nevedia plniť otázku bezpečnosti, ktorú stále viac a viac ľudí na Západe pociťujú ako kľúčovú pre ich život,“ vyhlásil.

Mesežnikov vysvetľuje posilňovanie európskeho obranného priemyslu potrebou zvýšiť schopnosť odstrašenia. Podľa neho demokratický Západ počítal s možnosťou mierového spolužitia s Ruskom. „Rusko sa zbrojilo, Západ, čo sa týka vojenského priemyslu, zaostával,“ konštatuje.

„Európu čaká náročná úloha, aby bola tak vyzbrojená, aby to odradilo Rusko,“ pokračuje politológ. Odmieta pritom tvrdenia, ktoré spájajú posilňovanie obrany so snahou vyvolať konflikt. 

Podľa Mesežnikova tieto tvrdenia zamieňajú príčinu a následok: európske krajiny posilňujú obranu v reakcii na ruskú agresiu, aby odradili Moskvu od ďalšieho útoku. Z toho podľa neho nemožno vyvodzovať, že chcú vojnu vyprovokovať.

„Ľudia, ktorí šíria také naratívy, majú jednoducho problém s logikou,“ hodnotí. Pripomína, že Rusko napadlo susednú Ukrajinu. „My v strednej Európe pociťujeme nedostatok obrannej kapacity. Potrebujeme sa ozbrojiť, aby sme odstrašili, poprípade dokázali sa brániť, nie aby sme vyprovokovali,“ zdôrazňuje Mesežnikov.

Nemecký minister kritizoval spochybňovanie hrozby

K spochybňovaniu ruskej hrozby sa počas návštevy Bratislavy 29. septembra vyjadril aj nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul, ktorý rokoval s Jurajom Blanárom.

„Najväčším nebezpečenstvom pre Európu je Putinov bojovný imperializmus,“ povedal podľa Reuters. „Spochybňovať tieto skutočnosti je nielen prejavom nedostatku solidarity, ale bolo by to jednoducho nezodpovedné,“ dodal.

Wadephul tiež upozornil, že spochybňovanie odstrašujúcej schopnosti NATO ohrozuje všetkých spojencov. Jeho vyjadrenia zazneli v kontexte postojov slovenskej vlády.

Estónsko viní Rusko zo sabotáže

Tallinn obvinil Rusko už z niekoľkých hybridných provokácií od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022. Estónsko spolu s Litvou a Lotyšskom po začatí konfliktu posilnili investície do obrany a opakovane podporili Kyjev.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna podľa TASR na základe správy agentúry AFP 29. septembra obvinil Moskvu z podpaľačského útoku v súvislosti s požiarom v areáli obranného podniku Milrem Robotics, ku ktorému došlo v noci zo 14. na 15. augusta. Podľa jeho slov sabotáž nariadili špeciálne zložky Ruskej federácie.
 
Kremeľ v reakcii na to vyhlásil, že obvinenia sú vykonštruované. „Takéto vyhlásenia nemajú žiadny základ, sú neuvážené, nesúvisia s realitou a chýba im akákoľvek logika.“

Spojenci odsúdili útok a podporili Ukrajinu

Útok odsúdilo viacero krajín a inštitúcií; zároveň potvrdili svoju podporu Kyjeva. Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys na platforme X pripomenul, že „nepriateľské aktivity sa nezastopia na hraniciach Ukrajiny“, a lotyšský prezident Edgars Rinkévičs dodal, že bude „potrebná väčšia podpora Ukrajiny“.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron útok odsúdil a označil ho za „vážnu eskaláciu“. Hovorca Európskej komisie Christian Wigand Estónsku takisto vyjadril solidaritu a podčiarkol, že podporu „Ukrajiny to nezastaví“.

Rutte: Sabotáže pokračujú, bezprostredný vojenský útok nehrozí

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte krátko po tom, čo Estónsko obvinilo Moskvu z augustového podpaľačského útoku na obranný podnik v Talline, povedal, že ruská kampaň zameraná na sabotáže a zasahovanie do vnútorných záležitostí štátov v Európe v snahe oslabiť podporu Ukrajiny zlyháva.

„Rusko pokračuje v ľahkomyseľnej kampani nepriateľských aktivít namierenej proti členom NATO. Snaží sa oslabiť naše odhodlanie a podporu Ukrajiny. Rusko ale zlyháva. Zlyháva na bojisku na Ukrajine a zlyháva aj pri snahe podrývať našu jednotu a podporu pre Ukrajinu,“ povedal Rutte novinárom.

O deň neskôr na obrannom summite Euronews v Bruseli uviedol, že aliancia momentálne nečelí bezprostrednej vojenskej hrozbe zo strany Ruska. Podľa agentúry Ukrinform vysvetlil, že prípadné sústreďovanie ruských síl by NATO zaznamenalo a bolo by pripravené reagovať. Na takýto scenár sa pripravovalo aj cvičeniami.

„Sme obranná aliancia. Prestaňte s jadrovými hrozbami. Sú úplne neopodstatnené a nepomáhajú,“ vyhlásil Rutte. Moskvu zároveň vyzval na ukončenie nevyprovokovanej agresie proti Ukrajine. Jeho hodnotenie rozlišuje medzi bezprostredným vojenským ohrozením a hybridnými útokmi v Európe.

V PREMIUM časti uvidíš:

• Donald Trump bez politických zásteriek: Prečo americký exprezident odhodil tradičnú rétoriku, sleduje čisto mocenské a ekonomické záujmy USA a ako tento priamy štýl zmenil globálne spojenectvá.
• Hrozba voči Kube a Monroeova doktrína: Do akej miery je reálny vojenský či hybridný útok Washingtonu na Kubu a akú úlohu v tom zohráva Marco Rubio spolu s americkým imperializmom.
• Nereálnosť jednotnej európskej armády: Zlyhanie spoločných vojenských projektov a dôvody, prečo sa veľké štáty ako Francúzsko a Nemecko nedokážu dohodnúť na jednotnom velení.
• Odmietnutie federalizácie EÚ: Prečo by premena Európskej únie na zjednotený superštát viedla k potlačeniu suverenity menších členov a rozpadu tradičných národných záujmov.
• Návrat k mierovému a ekonomickému projektu: Výzva, aby sa Európska komisia prestala sústrediť na ideologické ciele a záchranu sveta, ale prioritne chránila konkurencieschopnosť a európsky priemysel.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami sleduj aj ďalšie epizódy Za hranicou.