EÚ chystá pre Ukrajinu ďalších 45 miliárd eur. Slovensko a ďalšie tri krajiny sa nechcú podieľať
Európska komisia plánuje pre Kyjev ďalšiu miliardovú injekciu. Viaceré štáty vrátane Slovenska sa búria. V hre je teraz aj osud spoločného rozpočtu EÚ.
Európska komisia (EK) navrhla novú pôžičku pre Ukrajinu v objeme 45 miliard eur (1,1 bilióna Kč) na rok 2027, oznámila dnes v Bruseli predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. Pôžička má doplniť už schválený úniový úver za 90 miliard eur na roky 2026 a 2027. Nových 25 miliard eur má ísť na obranné potreby Ukrajiny a pre vojenský priemysel, 20 miliard eur má smerovať na rozpočtovú pomoc a fungovanie krajiny.
Von der Leyenová je presvedčená, že novú pôžičku podporí všetkých 27 členských štátov EÚ. Krajiny, ktoré nesúhlasia s poskytovaním vojenskej pomoci Kyjevu, podľa nej môžu svoju podporu smerovať iba do civilnej časti pôžičky, určenej na rozpočtové potreby Ukrajiny. „Som o zapojení všetkých 27 krajín presvedčená a podporujem v tejto myšlienke aj kancelára (Friedricha Merza – pozn. ČTK),“ reagovala šéfka úniowej exekutívy na otázky novinárov.
Európska komisia navrhuje ďalšie peniaze pre Ukrajinu
V prípade minulej pôžičky podľa nej nebol k dispozícii predchádzajúci takzvaný viacročný finančný rámec, o ktorý „by sme sa mohli oprieť“. Teraz je však situácia iná. „Budeme mať k dispozícii rámec viacročného finančného rozpočtu, v ktorého medziach budeme postupovať, teda spoločný rozpočet a spoločná zodpovednosť. To je veľmi dôležité,“ dodala von der Leyenová. Viacročný finančný rámec (VFR) je sedemročný rozpočet EÚ, teraz sa diskutuje o návrhu na roky 2028 až 2034.
„Všetkých 27 členských štátov veľmi jasne hovorí, že chce Ukrajinu podporovať. Rozdiel je v tom, že niektoré členské štáty hovoria, že chcú investovať do civilnej pomoci. A to je možné, pretože táto pôžička má dve časti. Jedna je určená na vojenské potreby, druhá na rozpočtové potreby. Nie je teda problém, aby tieto štáty smerovali svoje záväzky iba do civilnej časti pomoci,“ dodala von der Leyenová. Česko, Slovensko, Maďarsko a Bulharsko už dali najavo, že sa na ďalšom financovaní Ukrajiny nechcú podieľať.
Podľa odhadov Európskej komisie bude Ukrajine v budúcom roku chýbať 70 miliard eur. Navrhnutá pôžička pokryje dve tretiny tejto sumy, zvyšnú tretinu by mali zabezpečiť ďalší zahraniční partneri. „Chceme Ukrajine poskytnúť silnú pozíciu pri rokovacom stole,“ povedala šéfka EK. Rozpočtová pomoc bude podmienená tým, že Ukrajina bude pokračovať v reformách, okrem iného v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii. Ich plnenie je dôležité aj pre postup krajiny v prístupových rokovaniach s EÚ.
Von der Leyenová dodala, že pôžička Ukrajincom zároveň zabezpečí potrebnú predvídateľnosť pri obrane proti ruským útokom a pri pokračovaní reforiem.
Financovanie prostredníctvom trhov
Pôžičku bude Európska únia financovať prostredníctvom výpožičiek na kapitálových trhoch, pričom záruku za ňu poskytne rozpočet EÚ, rovnako ako tomu bolo pri predchádzajúcich 90 miliardách eur. Európska komisia zároveň navrhuje rozšíriť možnosti využitia budúcich výnosov zo zmrazených ruských štátnych aktív. Chcela by umožniť, aby tieto výnosy mohli po splatení doterajších pôžičiek poskytnutých v rámci mechanizmu skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7 prispievať aj k splácaniu ďalších úverov, ktoré Ukrajine poskytnú Európska únia a jej partneri.
Eurokomisár pre ekonomiku Valdis Dombrovskis, ktorý vystúpil po von der Leyenovej, zdôvodnil potrebu ďalšej finančnej pomoci zintenzívnením ruských útokov na ukrajinskú kritickú infraštruktúru a narušovaním obchodu, najmä blokovaním vývozných trás cez Čierne more. To podľa neho zvyšuje finančné potreby krajiny nad pôvodne očakávanú úroveň.
Dombrovskis upresnil, že Ukrajina bude platiť úroky z pôžičky, Európska únia jej však môže rovnako ako pri súčasnej finančnej pomoci poskytnúť dotáciu na náklady spojené s jej financovaním. Samotnú istinu bude Kyjev podľa predstáv Bruselu splácať až potom, čo Rusko zaplatí vojnové reparácie.
O spoločnej pôžičke EÚ ako o hlavnej možnosti hovoril Dombrovskis už minulý týždeň. EÚ sa pôvodne dohodla na pôžičke 90 miliard eur (2,2 bilióna Kč) pre Ukrajinu na roky 2026 a 2027, ktorá má pokryť jej rozpočtové a obranné potreby. Ukázalo sa však, že Kyjev bude potrebovať ďalšie peniaze.
Poskytnutie predchádzajúcej úniowej pôžičky v objeme 90 miliard eur schválili prezidenti a premiéri členských štátov EÚ na summite vlani v decembri. Predtým sa nedokázali dohodnúť na financovaní, ktoré by využilo zmrazený ruský majetok. Pôvodne sa mala za pôžičku zaručiť celá Európska únia, ale Česko, Slovensko a Maďarsko oznámili, že sa na zárukách podieľať nebudú.
Očakáva podporu všetkých štátov
Aj nová pôžička v objeme 45 miliard eur bude vyžadovať podporu všetkých 27 členských štátov EÚ. Postoj Česka, Slovenska, Maďarska a Bulharska primäl nemeckého kancelára Friedricha Merza, aby minulý týždeň pohrozil, že zablokuje dohodu o budúcom viacročnom rozpočte EÚ na obdobie 2028 až 2034, ak sa všetky členské štáty nezapoja do financovania Ukrajiny v budúcom roku a v ďalších rokoch.
Nemecko je najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ a zároveň najväčším európskym bilaterálnym darcom Ukrajiny. Všetky štyri krajiny požadujúce výnimku z financovania Ukrajiny patria medzi čistých príjemcov peňazí z úniového rozpočtu, poznamenal nedávno britský denník Financial Times.
Po Merzovej hrozbe sa obe rozhodnutia, teda o financovaní Ukrajiny a o spoločnom rozpočte EÚ, podľa troch zdrojov oboznámených so situáciou začali vzájomne prepojiť. Únioví prezidenti a premiéri by mali o oboch otázkach rokovať na mimoriadnom summite EÚ, ktorý sa v Bruseli zíde 26. a 27. novembra. Riešenie chcú dosiahnuť do konca tohto roka.