Slovensko môže prísť o 366 miliónov eur ročne. V Bruseli chystajú nové európske dane
Únia navrhuje nové zdroje financovania rozpočtu, ktoré by sa dotkli aj Slovákov. Slovenská ekonomika tak môže čeliť vysokým odvodom. Odborníci varujú pred vplyvmi aj na tvoju peňaženku.
Európska únia hľadá nové zdroje financovania svojho budúceho rozpočtu. Medzi návrhmi sa nachádza aj odvod pre veľké spoločnosti, ktorý môže ovplyvniť aj slovenskú ekonomiku. Podľa odhadov, ktoré cituje INESS by nové odvody a presuny príjmov mohli pre Slovensko predstavovať 366 miliónov eur ročne.
Neznamená to však, že každá domácnosť dostane od Bruselu účet. Ekonomický inštitút upozorňuje, že Únia môže svoje ambície financovať aj bez ďalšieho zvyšovania daní.
Čo by to v praxi znamenalo
Nové pravidlá sa týkajú rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034. Európska komisia v ňom navrhuje päť nových zdrojov príjmov: časť výnosov z obchodovania s emisnými povolenkami, uhlíkové clo na vybrané dovozy, príspevok vypočítaný podľa množstva nevyzbieraného elektroodpadu, podiel zo spotrebnej dane z tabaku a príspevok veľkých spoločností pôsobiacich na jednotnom trhu.
Jednou z najdiskutovanejších položiek je takzvaný Corporate Resource for Europe (CORE). Podľa návrhu Komisie by firmy s čistým ročným obratom nad 100 miliónov eur platili Únii ročný paušálny príspevok. Jeho výška by závisela od obratu a pohybovala by sa od 100-tisíc do 750-tisíc eur. Malé a stredné podniky by tento odvod neplatili. Komisia počíta s tým, že päť nových zdrojov spolu s úpravami existujúceho systému prinesie približne 58,2 miliardy eur ročne.
Téma sa opäť dostala do centra pozornosti po vyjadreniach rakúskeho ministra financií Markusa Marterbauera. V rozhovore pre Politico z 10. novembra 2026 podporil celoeurópske odvody veľkých spoločností vrátane modelu CORE. Argumentoval tým, že veľké korporácie dosahujú na spoločnom trhu vysoké zisky a ich zdanenie by sa malo riešiť na európskej úrovni. Podporil aj diskusiu o spoločnej digitálnej dani.
Jeho slová však nepredstavovali oficiálny obrat rakúskej vlády. Ako informovala TASR, rakúska ministerka pre európske záležitosti Claudia Bauerová označila Marterbauerov postoj za jeho osobný názor a potvrdila, že vláda naďalej odmieta osobitné zdanenie korporácií. Kriticky reagovala aj Rakúska hospodárska komora.
Slovensko by mohlo pocítiť dopad nových odvodov
INESS v príspevku na sociálnej sieti upozornil, že podľa pôvodných návrhov Európskej komisie (EK) by na Slovensko pripadli nové odvody a presuny príjmov v odhadovanej hodnote 366 miliónov eur ročne. Inštitút túto sumu prepočítal približne na 70 eur na obyvateľa, respektíve 280 eur na štvorčlennú rodinu. Odvoláva sa pritom na pôvodné odhady EK.
Nejde však o priamu platbu, ktorú by štát posielal za každého človeka, ani o novú faktúru pre domácnosti. Ide o orientačný prepočet možného rozpočtového dopadu nových európskych príjmov. Časť peňazí by Únia získala prostredníctvom odvodov firiem, ďalšiu časť prostredníctvom výnosov a príspevky členských štátov.
V tejto debate je dôležité aj to, aký finančný vzťah má Slovensko s Úniou dnes. Ako sme pripomenuli v analýze 20 rokov eurofondov, Slovensko patrí medzi čistých prijímateľov. Za každé euro, ktoré odviedlo do spoločného rozpočtu, získalo späť približne 2,7 eura. Čistá finančná pozícia krajiny dosiahla do konca roka 2025 približne 28,8 miliardy eur.
Podľa údajov Ministerstva financií, ktoré sumarizuje Štátny záverečný účet za rok 2025, Slovensko od vstupu do EÚ získalo z európskeho rozpočtu približne 46,1 miliardy eur a odviedlo doň asi 17,3 miliardy eur. Rozdiel predstavuje 28,8 miliardy eur v prospech Slovenska. Nové zdroje príjmov preto treba posudzovať aj v kontexte toho, že krajina z členstva finančne výrazne profituje.
INESS navrhuje niečo iné
INESS spolu s európskou sieťou EPICENTER pripravil alternatívny návrh rozpočtu na roky 2028 až 2034. Podľa inštitútu by Únia mala udržať výdavky približne na úrovni jedného percenta hrubého národného dôchodku, čo predstavuje 1,5 až 1,6 bilióna eur. To je o 220 až 230 miliárd eur menej, ako navrhuje komisia.
INESS chce, aby Brusel uprednostnil projekty s jasným cezhraničným prínosom, napríklad dopravné a energetické prepojenia, výskum či obranu. Naopak, pri poľnohospodárskej politike a kohéznych fondoch odporúča prísnejšie preveriť, ktoré výdavky má skutočne riadiť EÚ a ktoré zvládnu efektívnejšie jednotlivé štáty. Nové zdroje príjmov podľa inštitútu nemajú jasnú fiškálnu logiku a môžu zvýšiť daňové zaťaženie bez toho, aby zlepšili využívanie peňazí.
Návrh rozpočtu ani nové príjmy zatiaľ nie sú definitívne. Členské štáty o nich rokujú a pri schválení systému vlastných zdrojov bude potrebná jednomyseľná dohoda aj ratifikácia v jednotlivých krajinách. EÚ chce nové pravidlá zaviesť od roku 2028.