Rusko údajne varovalo Slovensko pred podpisom dohovoru na podporu Ukrajiny: Bol by to „nie priateľský krok“

  • Slovensko dostalo varovanie z Moskvy
  • SaS tvrdí, že Fico prerušením rokovania vyhovel požiadavke Kremľa.
Fico, Putin

Ruské ministerstvo zahraničných vecí malo Slovensko v júli varovať pred podpisom dohovoru, ktorý má pomôcť odškodniť obete vojny na Ukrajine. Keď sa dokument neskôr v auguste dostal na rokovanie vlády, premiér Robert Fico mal bez vysvetlenia prejsť k ďalšiemu bodu. Opozičná SaS preto žiada vysvetlenie, či predsedu vlády pred zasadnutím kontaktovali predstavitelia Ruska.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

O prípade informoval v utorok na tlačovom brífingu expert SaS na zahraničnú politiku a bývalý zamestnanec ministerstva zahraničných vecí Ivan Novotný. Podľa denníka SME má redakcia k dispozícii diplomatickú komunikáciu, ktorá telefonát z ruského rezortu diplomacie potvrdzuje.

Telefonát z Moskvy

Podľa Novotného zazvonil 10. júla telefón na slovenskom veľvyslanectve v Moskve. Predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí mal zástupcovi slovenského veľvyslanca oznámiť, že Moskva si všimla prípravy na podpis Dohovoru, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu.

Volajúcim mal byť Andrej Šaraškin, zástupca tretieho európskeho odboru ruského ministerstva zahraničných vecí, ktorý má na starosti Slovensko a strednú Európu. Vyplýva to z komunikácie slovenského veľvyslanca Petra Priputena s rezortom diplomacie, ktorú má k dispozícii denník SME.

Ruský diplomat mal dôrazne varovať, že ak Slovensko dokument podpíše, Kremeľ to bude považovať za „nie priateľský krok“. Informácia sa následne mala dostať k slovenskému veľvyslancovi Petrovi Priputenovi, ktorý o nej ešte v ten deň informoval ministerstvo zahraničných vecí v Bratislave.

Priputen zároveň poznamenal, že ruská strana zvolila iba telefonický kontakt a nepredvolala si zástupcu slovenského veľvyslanca. Podľa jeho hodnotenia preto Moskva neprikladala záležitosti zásadný význam.

„V prípade podpisu dohovoru Slovenskom však nemožno vylúčiť z ruskej strany ráznejšiu reakciu,“ dodáva Priputen. Samotná existencia telefonátu však ešte nedokazuje, že Rusko neskôr kontaktovalo premiéra alebo priamo ovplyvnilo jeho rozhodnutie.

Robert Fico a Vladimir Putin si podávajú ruky.
zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Fico nechal rokovanie prerušiť

Ministerstvo zahraničných vecí napriek telefonátu pokračovalo v príprave materiálu. Návrh prešiel pripomienkovým konaním a podľa SaS ho 18. augusta prerokovala Legislatívna rada vlády. Na zasadnutie kabinetu sa dostal 26. augusta ako druhý bod programu.

Rezort diplomacie na rokovaní zastupoval štátny tajomník Marek Eštok. Podľa informácií SaS po jeho úvodnom slove premiér Robert Fico oznámil, že vláda prejde k ďalšiemu bodu. O návrhu sa tak nediskutovalo ani nehlasovalo.

Oficiálny materiál na portáli vlády má namiesto výsledku „schválené“ uvedené, že rokovanie bolo prerušené. Predkladacia správa pritom uvádza, že návrh bol predložený bez rozporov.

Malo by Slovensko podpísať dohovor o odškodnení obetí vojny na Ukrajine?

Novotný: Fico mohol konať na podnet ruskej strany

Novotný tvrdí, že prerušením rokovania premiér vyhovel požiadavke, ktorú ruská strana predtým tlmočila slovenskému veľvyslanectvu. SaS však nepredložila dôkaz, že Moskva pred zasadnutím vlády kontaktovala priamo Fica.

„Či, kto a ako kontaktoval Roberta Fica, musí vysvetliť on sám,“ vyhlásil Novotný. Pýta sa, či sa premiérovi ozval ruský veľvyslanec na Slovensku Sergej Andrejev alebo minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Podľa predstaviteľa SaS je však už samotné prerušenie rokovania krokom, ktorý zodpovedá požiadavke Moskvy. „Krok Roberta Fica bol vyhovením priamej požiadavke Kremľa,“ tvrdí Novotný. Stále však ide o interpretáciu opozície, nie o preukázanú súvislosť medzi telefonátom z 10. júla a rozhodnutím premiéra.

O čom dohovor je?

Dohovor, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu, prijali v decembri 2025 v Haagu pod záštitou Rady Európy. Nezávislý orgán má posudzovať žiadosti o odškodnenie za ujmy a škody spôsobené ruskou inváziou. Jedným z možných zdrojov budúcich kompenzácií sú zmrazené ruské aktíva.

K dohovoru sa doposiaľ pripojilo 39 krajín a Európska únia, pričom osem signatárov ho už ratifikovalo. Spomedzi členských štátov EÚ dokument zatiaľ nepodpísali Slovensko, Bulharsko a Maďarsko.

Na to, aby dohovor nadobudol platnosť, ho nemusia schváliť všetky krajiny. Podmienkou je ratifikácia najmenej 25 signatármi a zabezpečenie dostatočných finančných príspevkov na fungovanie komisie.

Slovensko sa k nemu môže pripojiť aj neskôr. Najskôr musí vláda schváliť jeho podpis. Keďže ide o medzinárodnú zmluvu, ktorú ratifikuje prezident, následne je potrebný súhlas Národnej rady a ratifikácia prezidentom. Prerušenie rokovania vlády preto neznamená definitívne odmietnutie dohovoru. Kabinet sa k materiálu môže vrátiť a rokovanie dokončiť.

Startitup v súvislosti s tvrdeniami SaS oslovil Úrad vlády SR so žiadosťou o stanovisko. Pýtali sme sa na dôvod prerušenia rokovania aj na to, či premiéra Roberta Fica pred zasadnutím vlády kontaktoval niektorý z predstaviteľov Ruskej federácie. Odpoveď do vydania článku neposkytol.

 
 
 

 

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: SME, COE

Najnovšie videá

Trendové videá