Napätie na summite: Putin zatlačil na Pashinyana, dôvodom je EÚ

Vzťahy medzi Moskvou a Jerevanom sa v posledných rokoch výrazne menia a najnovšie rokovanie lídrov ukázalo, že napätie nezmizlo. Arménsko zároveň čoraz otvorenejšie hovorí o vlastnej budúcnosti mimo tradičnej ruskej sféry vplyvu. O téme informoval web OC Media.

Putin chce jasno v otázke EÚ

Arménsky premiér Nikol Pashinyan a ruský prezident Vladimir Putin sa stretli na okraji summitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v kirgizskom Biškeku. Išlo o ich prvé stretnutie od júnových parlamentných volieb, v ktorých si Pashinyanova strana Občianska zmluva udržala moc.

Rokovanie sa neobišlo bez otvoreného sporu. Jednou z hlavných tém bola snaha Arménska o užšie vzťahy s Európskou úniou a jeho súčasné členstvo v Ruskom vedenej Eurázijskej hospodárskej únii (EAEU).

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa OC Media (@ocmedia_caucasus)

Putin zdôraznil, že Rusko rešpektuje právo Arménska a jeho obyvateľov rozhodnúť sa, či chcú vstúpiť do EÚ. Zároveň však upozornil, že členstvo v oboch integračných blokoch je podľa neho nezlučiteľné. Ruský prezident preto opätovne vyzval Arménsko na referendum, ktoré by malo otázku jeho ďalšieho smerovania objasniť.

Putin podľa webu OC Media zdôraznil, že „čím skôr si to vyjasníme, tým lepšie“, keďže Moskva potrebuje vedieť, ako má následne rozvíjať vzťahy s Arménskom, predovšetkým v ekonomickej oblasti. 

Pashinyan však okamžité referendum odmietol. Podľa neho naň zatiaľ nenastal vhodný čas a otázka podľa jeho slov ešte nie je dostatočne „zrelá“. Zároveň pripomenul, že arménsky parlament už v marci 2025 prijal zákon, ktorým sa začal proces smerujúci k získaniu členstva v EÚ.

Premiér tiež uviedol, že Arménsko preskúmalo svoje zmluvné záväzky voči Rusku a EAEU a nenašlo žiadne ich porušenie. Podľa jeho slov navyše v pravidlách organizácie neexistuje ustanovenie umožňujúce vylúčenie členskej krajiny a prípadné vystúpenie si vyžaduje šesťmesačné oznámenie. Arménsko takúto žiadosť zatiaľ nepodalo.

Putin následne Pashinyanov postoj spochybnil. Tvrdil, že prijatie zákona o začatí procesu vstupu do EÚ možno vnímať ako oznámenie o odchode z EAEU, keďže podľa neho členstvo v oboch blokoch nie je možné. Lídri si svoje argumenty vymieňali niekoľko minút, následne pokračovali v neverejnej časti rokovania.

Pashinyan hovorí o nových vzťahoch s Moskvou

Napriek sporu o smerovanie krajiny Pashinyan počas rokovania zdôraznil, že Arménsko má naďalej záujem o rozvoj a prehlbovanie vzťahov s Ruskom.

Podľa arménskeho premiéra sa však situácia v regióne zmenila po skončení konfliktu v Náhornom Karabachu. Práve preto je podľa neho potrebné pozrieť sa na vzájomné vzťahy „novým pohľadom“. 

Putin zároveň pripomenul význam Ruska pre arménsku ekonomiku. Moskva je podľa neho hlavným obchodným a hospodárskym partnerom Arménska s podielom približne 30 percent a ruské spoločnosti patria medzi najväčších daňových poplatníkov v krajine. 

Lídri sa napriek rozdielnym postojom dohodli, že v rokovaniach budú pokračovať v Moskve. Putin následne uviedol, že Pashinyana pozval do ruskej metropoly, aby mohli bez časového tlaku prejsť jednotlivé otázky.

Pashinyan stretnutie po jeho skončení označil za „veľmi dobré“ a povedal, že obaja lídri sa dohodli na pokračovaní otvoreného a konštruktívneho dialógu. Zároveň uviedol, že vzťahy medzi krajinami treba v novom prostredí nanovo definovať tak, aby boli konštruktívnejšie, vzájomne prospešné a vrúcnejšie. 

V hre je aj ruská vojenská základňa

Napätie medzi oboma krajinami sa pritom netýka iba ekonomiky a otázky budúceho členstva v EÚ. Putin po stretnutí vyhlásil, že Rusko je pripravené stiahnuť svoju vojenskú základňu z Arménska, ak o to Jerevan požiada. 

Ide o ruskú 102. vojenskú základňu v meste Gjumri, ktorá bola založená v 40. rokoch a podľa OC Media sa v nej nachádza viac ako 3 000 ruských vojakov. Dlhodobo predstavuje významnú súčasť ruskej vojenskej prítomnosti na južnom Kaukaze. 

Pashinyan vo štvrtok uviedol, že Arménsko nikdy nepožiadalo o jej stiahnutie. Zároveň však povedal, že prítomnosť základne nepovažuje za „životnú nevyhnutnosť“. Ak by sa Rusko rozhodlo základňu stiahnuť, Arménsko by podľa jeho slov nemalo námietky. Ak by však Moskva chcela zostať, Jerevan je pripravený o tom ďalej rokovať, píše web OC Media.

Nejasný zostáva aj osud železníc

Ďalším sporným bodom je budúcnosť arménskej železničnej siete. Pashinyan uviedol, že jeho dojem zo stretnutia s Putinom je taký, že by sa malo pracovať na predaji koncesných práv tretej, pre obe krajiny prijateľnej krajine. 

Ruský vicepremiér Alexej Overčuk však následne uviedol, že Moskva nevidí objektívne dôvody na predaj koncesie tretej strane. Podľa jeho slov sa otázka s Ruskom ani podrobne nerokovala a Jerevan Moskve nepredložil oficiálnu žiadosť. 

Pashinyan už skôr uviedol, že ruské riadenie železníc v rámci 30-ročnej koncesnej dohody pripravilo Arménsko o konkurenčnú výhodu, keďže cez krajinu prechádzajú medzinárodné trasy. Ako možného kandidáta na prevzatie koncesie spomínal Kazachstan. 

Rozhoduje sa aj o jadrovej elektrárni a metre

Arménsko zároveň pokračuje v rokovaniach s Ruskom o ďalších projektoch. Pashinyan potvrdil, že šéf ruskej štátnej jadrovej agentúry Rosatom má do konca septembra predstaviť ruské návrhy na výstavbu novej jadrovej elektrárne.

Jerevan podľa premiéra rozhodnutie nevníma ako geopolitickú voľbu. Dôležitý má byť najmä najlepší pomer ceny a kvality. 

Arménsko zároveň s Ruskom diskutuje o rozšírení metra v Jerevane. Podľa Pashinyana sa pritom neuvažuje iba o jednej stanici Ajapnyak, ale minimálne o štyroch nových staniciach. Cieľom je vytvoriť možnosť okružnej trasy metra v hlavnom meste. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: oc-media.org, oc-media.org