Slušný život na Slovensku má cenovku 2 720 eur mesačne. 4 z 10 domácností tvrdia, že nežijú dôstojne

Koľko peňazí potrebuje slovenská domácnosť na to, aby nemala pocit, že iba prežíva od jednej výplaty k druhej? 

Slováci si pod dôstojným životom predstavujú najmä istotu, že bez stresu zaplatia bývanie, energie a potraviny, zvládnu nečakaný výdavok a zostane im aspoň určitá finančná rezerva. Nejde pritom o sumu potrebnú na luxusný životný štýl, drahé dovolenkyi či pravidelné návštevy reštaurácií.

Reprezentatívny prieskum agentúry FOCUS pre Nadáciu PARTNERS ukázal, že slovenská domácnosť podľa samotných respondentov potrebuje na takýto život v priemere 2 720 eur mesačne.

Luxus nie je prioritou

Pri otázke, čo pre ľudí znamená slušný život, sa na popredné priečky nedostali dovolenky, reštaurácie ani zábava. Takmer polovica respondentov (48 %) označila za jednu z najdôležitejších podmienok dôstojné bývanie a schopnosť platiť náklady na živobytie bez finančného stresu.

Medzi ďalšie kľúčové oblasti patrí finančná rezerva, kvalitné potraviny, ktoré uviedlo 45 % opýtaných, a tiež pokoj pri platení energií či schopnosť zvládnuť nečakaný výdavok. Túto istotu považuje za dôležitú 43 % respondentov.

Výsledky tak naznačujú, že veľká časť Slovákov si dôstojnosť nespája s tým, čo si môžu dovoliť navyše, ale skôr s tým, či bez obáv pokryjú základné životné náklady.

„Cenovka slušného života je prirodzene rozdielna podľa veľkosti domácnosti, počtu detí, príjmu či výšky splátok. Zaujímavé však je, že v odpovediach sa opakuje rovnaké jadro – ľudia chcú mať pokryté základné potreby a nechcú sa báť každého ďalšieho výdavku,“ vysvetľuje sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.

Nie každej domácnosti stačí 2 720 eur

Priemerná suma síce dosiahla 2 720 eur mesačne, jednotlivé domácnosti však majú rozdielne predstavy o tom, koľko potrebujú. Takmer polovica respondentov uviedla, že na slušný život by ich domácnosti stačilo najviac 2 200 eur mesačne.

Bezmála tretina potrebuje podľa svojich predstáv od 2 201 do 3 000 eur a približne štvrtina by potrebovala viac ako 3 000 eur mesačne. Rozdiely sú výrazné najmä podľa veľkosti domácnosti.

Medzi ľuďmi, ktorí žijú sami, označilo sumu potrebnú na slušný život, ktorá by prevyšovala 3 000 eur, iba 6 % respondentov. V domácnostiach s piatimi alebo viacerými členmi už túto hranicu uviedlo 39 % opýtaných. Vyššie náklady logicky uvádzajú aj domácnosti s deťmi alebo ľudia, ktorí majú vyššie pravidelné splátky svojich záväzkov.

Takmer 40 % domácností tvrdí, že nežije dôstojný život

Prieskum sa nepýtal iba na predstavy, ale aj na súčasnú realitu domácností. Až 39 % respondentov uviedlo, že dnes nežijú dôstojný život. Rozdiel pritom neurčuje predovšetkým región či vek, ale najmä príjem domácnosti.

Pri čistom mesačnom príjme do 1 000 eur má pocit dôstojného života iba 35 % ľudí. To znamená, že takmer dve tretiny domácností v tejto príjmovej skupine ho podľa vlastného hodnotenia nedosahujú. Na opačnom konci sú domácnosti s príjmom nad 2 600 eur. V ich prípade uviedlo pocit slušného života až 82 % respondentov.

„Ľudia sa neporovnávajú s predstavou luxusného života. Posudzujú, či zvládajú bežné výdavky, majú priestor na nečakanú situáciu a či sa dokážu pozerať do budúcnosti bez obáv. Práve tu sa ukazuje najväčší rozdiel medzi domácnosťami,“ hovorí sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.

Zhoršenú finančnú náladu ukazujú aj ďalšie odpovede. Až 87 % domácností podľa prieskumu vníma finančný vplyv konsolidačných opatrení na svoj rozpočet a viac ako tretina respondentov tvrdí, že sa ich životná situácia za posledných 12 mesiacov zhoršila.

Domácnostiam chýba rezerva

Za jedným z najväčších rozdielov medzi finančne pokojnejšími a zraniteľnejšími domácnosťami stojí rezerva. Takmer štvrtina domácností nemá odložené žiadne peniaze. Ďalšia viac ako tretina má bokom najviac jeden až dva mesačné príjmy. Finančný vankúš, ktorý by pokryl aspoň šesť mesiacov, má iba 14 % domácností.

Podľa prieskumu ide o historicky najslabší stav za takmer desať rokov merania. Rozdiel pritom vidno aj pri samotnom pocite dôstojného života. Medzi domácnosťami bez rezervy ho uviedlo iba 32 % respondentov. Ak má domácnosť rezervu aspoň na šesť mesiacov, podiel stúpa až na 91 %.

„Finančná rezerva nie je len číslo na účte. Dáva človeku čas a možnosť rozhodovať sa pokojnejšie, keď príde nečakaná situácia. Nemusí hneď siahnuť po kreditke či spotrebnom úvere,“ vyjadrila sa Andrea Straková Kasanická, odborníčka na osobné financie spoločnosti PARTNERS.

Dobrou správou podľa prieskumu je, že sedem z desiatich respondentov vidí vo svojom rozpočte aspoň určitý priestor na šetrenie. Priemerne by dokázali mesačne odložiť 109 eur.

Prvým cieľom preto nemusí byť rezerva vo výške niekoľkých výplat. Domácnosť môže začať menšou sumou, napríklad 500 eurami, následne sa dostať na 1 000 eur a až potom budovať väčší finančný vankúš.

Pomôcť môže aj pravidlo 50-30-20

Ako sme už informovali, jedným zo spôsobov, ako si môžeš vytvoriť jednoduchší systém hospodárenia s peniazmi, je takzvané pravidlo 50-30-20.

Finančný edukátor František Michalovích z projektu Furt niečo s peniazmi vysvetľoval, že polovica čistého príjmu môže smerovať na nevyhnutné výdavky. Ďalej opísal, že približne 30 % smeruje na veci, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale zvyšujú kvalitu života, a posledných 20 % na finančnú budúcnosť. V skratke: 

• 50 % – nevyhnutné výdavky ako bývanie, energie, potraviny, doprava, telefón, ďalšie pravidelné záväzky,
• 30 % – životný štýl a voľný čas, a teda reštaurácie, dovolenky, oblečenie, kultúra, hobby alebo streamovacie služby,
• 20 % – finančná budúcnosť – najprv tvorba rezervy a potom dlhodobé investovanie.

Pri čistom príjme 1 500 eur by podľa tohto orientačného modelu išlo približne o 750 eur na základné potreby, 450 eur na voľnejšie výdavky a 300 eur na zabezpečenie finančnej budúcnosti.

Michalovích zároveň upozorňuje, že pravidlo netreba brať ako nemenný matematický zákon. Situácia domácnosti s vysokým nájmom alebo hypotékou môže vyzerať úplne inak ako rozpočet človeka, ktorý býva vo vlastnom bez úveru.

Štát podľa ľudí nevytvára vhodné podmienky

Prieskum zároveň ukazuje, že Slováci nevnímajú finančnú stabilitu iba ako otázku osobnej disciplíny. Až 78 % respondentov si myslí, že štát v súčasnosti nevytvára podmienky na dôstojný a finančne stabilný život.

Ľudia by podľa prieskumu najviac ocenili stabilnejšie ceny a nižšiu infláciu, dostatočný a stabilný príjem, primerané dane a odvody či dostupnejšie bývanie. Na úrovni domácnosti však zostáva základom prehľad o vlastných financiách.

„Každá domácnosť by mala mať jasno vo svojich financiách, a to najmä, koľko jej mesačne príde, koľko musí zaplatiť, aké má dlhy a čo jej po uhradení nevyhnutných výdavkov zostáva. Až potom sa dá rozumne určiť, či má prioritu rezerva, splatenie drahého dlhu, úprava poistenia alebo dlhodobé investovanie,“ dodáva Andrea Straková Kasanická.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: TS/PARTNERS, Archív Startitup