Slovensko padlo v platoch na dno EÚ. V jednej krajine zarobia o 55 767 eur ročne viac

Nový rebríček priemerných miezd v Európskej únii ukázal, aké obrovské rozdiely medzi členskými štátmi pretrvávajú. Kým priemerný zamestnanec na Slovensku zarobí v hrubom 18 529 eur ročne, jeho kolega v Luxembursku má 74 296 eur, teda takmer štvornásobok. A nejde len o priemernú mzdu. Slovensko je takmer na chvoste únie aj pri minimálnej mzde a celkovej mzdovej úrovni.

Dáta o priemerných mzdách pochádzajú zo 17. ročníka štúdie inštitútu Institut économique Molinari, ktorý každoročne prepočítava reálnu daňovú a odvodovú záťaž priemerného zamestnanca v EÚ na základe údajov spracovaných spoločnosťou EY. Keďže metodika je pre všetkých 27 členských krajín rovnaká, čísla sú navzájom porovnateľné. Doplnili sme ich o najnovšie dáta Eurostatu o minimálnych mzdách.

Priemerné mzdy: Slovensko je druhé od konca

Horšie ako Slovensko je na tom v celej EÚ už len Bulharsko s priemernou ročnou hrubou mzdou 14 134 eur. Tesne nad nami skončilo Rumunsko s 18 983 eurami.

Nelichotivé je najmä porovnanie so susedmi. Všetky ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky sú nad nami, konkrétne Poľsko s 22 868 eurami, Česko s 22 732 eurami a Maďarsko s 21 482 eurami. To, že v mzdovej úrovni zaostávame za Čechmi aj Poliakmi, pritom nie je nič nové a na Startitupe sme na to upozorňovali už skôr.

Na vrchole Luxembursko, západ vedie

Úplný opak Slovenska predstavuje prvá platová liga. Priemernú ročnú hrubú mzdu nad 60-tisíc eur má sedem krajín, a to Luxembursko (74 296 eur), Dánsko (68 164 eur), Holandsko (65 782 eur), Írsko (64 158 eur), Nemecko (63 288 eur), Rakúsko (61 841 eur) a Belgicko (60 841 eur).

Rozdiely medzi krajinami sú priepastné. Priemerný Slovák zarobí ročne približne štvrtinu toho, čo jeho kolega v Luxembursku, ako sme rozoberali aj v samostatnej analýze. Luxembursko dlhodobo ťahá nahor jeho finančný sektor, sídla európskych inštitúcií aj vysoká produktivita.

Štyri platové ligy Európy

Podľa výšky priemernej hrubej mzdy sa dá EÚ rozdeliť do štyroch skupín. V prvej, nad 60-tisíc eur, je spomenutá západná sedmička.

Druhú skupinu, od 30-tisíc do 60-tisíc eur, tvoria Fínsko (52 893 eur), Švédsko (49 693 eur), Francúzsko (44 968 eur), Taliansko (35 616 eur) a Španielsko (31 698 eur). Do tretej skupiny, od 25-tisíc do 30-tisíc eur, patria Cyprus (29 796 eur), Slovinsko (27 756 eur), Litva (25 757 eur) a Grécko (25 198 eur).

Poslednú a najpočetnejšiu skupinu pod 25-tisíc eur tvorí až 11 krajín. Okrem Slovenska sem patria Estónsko, Malta, Poľsko, Česko, Portugalsko, Chorvátsko, Maďarsko, Lotyšsko, Rumunsko a Bulharsko. Kompletné poradie všetkých 27 krajín nájdete v tabuľke nižšie.

Minimálna mzda: 915 eur verzus 2 771 eur

Rovnaký obraz ukazuje aj porovnanie minimálnych miezd, ktoré k 1. júlu 2026 zverejnil Eurostat. Slovenská minimálna mzda je 915 eur mesačne a patrí medzi osem krajín EÚ, kde nedosahuje ani 1 000 eur. Nižšiu majú len Estónsko (886 eur), Maďarsko (838 eur), Rumunsko (795 eur), Lotyšsko (780 eur) a úplne najnižšiu Bulharsko (620 eur).

Na opačnom konci je opäť Luxembursko s 2 771 eurami, nasledované Írskom (2 391 eur), Nemeckom (2 343 eur), Holandskom (2 295 eur) a Belgickom (2 112 eur). Rozdiel je taký veľký, že zamestnanec na minimálnej mzde v Luxembursku zarobí za jeden týždeň zhruba toľko, čo jeho kolega v Bulharsku za celý mesiac.

Zaujímavosťou je, že päť krajín, konkrétne Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko, zákonnú minimálnu mzdu vôbec nemajú. Mzdy tam určujú kolektívne zmluvy medzi zamestnávateľmi a odbormi, pričom reálne bývajú vysoké.

Rozdiel medzi hrubým a čistým príjmom

Uvedené sumy sú hrubé mzdy, teda pred zdanením a odvodmi. Koľko zamestnancovi reálne zostane, sa medzi krajinami výrazne líši a práve tým sa štúdia Molinari primárne zaoberá.

Podľa nej dosiahla priemerná efektívna daňová a odvodová záťaž zamestnanca v EÚ v roku 2026 úroveň 44,6 %, čo je medziročne o niečo viac. Takzvaný deň daňovej slobody, teda okamih, keď priemerný zamestnanec prestane pracovať na štát a začne zarábať pre seba, pripadol v priemere únie na 12. júna. Najvyššiu záťaž majú podľa štúdie Francúzsko, Rakúsko a Belgicko, tesne za nimi Nemecko. Inými slovami, poradie podľa čistej mzdy na účet vyzerá trochu inak než poradie podľa hrubej mzdy.

Parita kúpnej sily mení obraz

Nominálne rozdiely navyše skresľujú rôzne životné náklady. Preto sa mzdy prepočítavajú aj cez takzvanú paritu kúpnej sily, ktorá zohľadňuje, koľko si za mzdu v danej krajine reálne kúpite.

Po tomto prepočte sa priepasť medzi západom a Slovenskom citeľne zmierňuje, keďže potraviny, bývanie aj služby sú u nás lacnejšie. Ukazuje to aj Eurostat pri minimálnych mzdách. Kým v eurách je najvyššia minimálna mzda vyše štvornásobkom najnižšej, v parite kúpnej sily sa rozpätie zúži zhruba na dvojnásobok. Slovensko sa vtedy z chvosta posúva bližšie k stredu rebríčka.

Ako je na tom Slovensko doma

Do kontextu patria aj domáce čísla. Podľa Štatistického úradu SR sa priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku pohybovala v roku 2026 okolo 1 600 až 1 700 eur, čo v ročnom prepočte zhruba zodpovedá číslu zo štúdie. Toto priemerné číslo však skresľuje úzka skupina vysoko zarábajúcich a viac ako polovica zamestnancov naň v skutočnosti nedosiahne.

Minimálna mzda 915 eur tak predstavuje približne 57 % priemernej mzdy. Pre porovnanie, v rebríčku najnižšie platených profesií na Slovensku sa mnohé zárobky pohybujú len tesne nad hranicou minimálnej mzdy, na čo sme poukazovali v samostatnom prehľade.