Robo Pukač: Dostal som sa do fázy, kedy milujem to zlé, lebo viem, že mi to robí dobre

Robo Pukač je v období kariéry, keď sa na MMA pozerá inak ako pred rokmi, hovorí v relácii Na vrchole. Stále chce zápasiť, stále ho lákajú veľké zápasy a možnosť nastúpiť pred obrovskou arénou vo Frankfurte ho nadchla. Zároveň už však nepremýšľa iba nad ďalším víťazstvom či nad tým, kam ho môže posunúť ďalší zápas. Čoraz viac hovorí o tom, čo mu zostane, keď raz klietku definitívne opustí.

V jeho prípade sa táto otázka prirodzene vracia k hlave. K sebavedomiu, ktoré kedysi skôr predstieral, k obdobiam, keď mu tréning pripadal ako nekonečné utrpenie, ale aj k tomu, že dnes dokáže práve v náročných veciach nachádzať zmysel. Pukač pritom nechce vytvárať obraz dokonale vyrovnaného športovca. Skôr opisuje cestu človeka, ktorý sa rokmi naučil lepšie rozumieť sám sebe.

Frankfurt si chce odškrtnúť

Možnosť zápasiť vo Frankfurte na turnaji Oktagon 94 ho zaujala najmä preto, že si uvedomuje, že profesionálna kariéra nebude trvať večne. Nehovorí preto iba o športovej motivácii. Veľkú úlohu v jeho rozhodovaní zohráva aj túžba zažiť niečo, čo si neskôr bude môcť zaradiť medzi výrazné momenty svojej kariéry.

„Chcem ísť do Frankfurtu, lebo to bude pecka. Povedal som si, že aj tak tá kariéra už dlhšia nebude a toto sú také momenty do toho fajterského CVčka. Keď tam napíšem, že som bol na tom najväčšom evente, tak je to len dobré,“ vysvetľuje Pukač.

Frankfurt však prináša aj pre neho úplne inú situáciu. Kým v Bratislave môže počítať s domácim prostredím, v Nemecku bude stáť pred publikom, ktoré bude prirodzene viac priať domácemu bojovníkovi. Práve v tom však športovec nevidí niečo, čo by ho malo zväzovať.

„Jedna vec je turnaj tu v Bratislave, domáce publikum, ľudia, ktorí vás poznajú, a potom idete do Frankfurtu pred obrovskú arénu. Ľudia, ktorí sledujú Oktagon, asi vedia, kto je Robo Pukač, ale stále bude ich favorit domáci. Ja sa však lepšie cítim v pozícii outsidera. Mám pocit, že je to taká úloha, kde nemám čo stratiť,“ hovorí.

Podobné prostredie už pozná. Spomína zápasy s Eckerlinom, Kozmom či Jungwirthom, pri ktorých sa ocitol v prostredí výrazne naklonenom súperovi. Vysvetľuje, že preto preňho domáce publikum nie je podmienkou na dobrý výkon.

UFC už nepotrebuje naháňať

UFC bolo kedysi súčasťou jeho predstavy o tom, kam by sa mohol ako mladý zápasník dostať. Dnes však Pukač o najväčšej svetovej organizácii hovorí s podstatne väčším odstupom. Nie preto, že by ho nezaujímala, ale preto, že už ju nepotrebuje mať ako hlavný cieľ, ku ktorému musí smerovať celú svoju kariéru.

„Keby mi dnes prišla ponuka, že poď do UFC, tak poviem bomba, moje meno na tých UFC trenkách, idem to tam skúsiť a porobil by som to čo najlepšie. Ale nie je to absolútne moja ambícia. Teraz, keď som starší a skúsenejší, môžem s kľudom povedať, že na seba nerobím tlak,“ hovorí.

Vysvetľuje, že jeho vek prirodzene mení aj jeho perspektívu. Má 34 rokov, za sebou dlhú kariéru a zároveň priznáva, že jeho bilancia by zrejme nebola tým, čo by v UFC automaticky rozhodovalo v jeho prospech. Zároveň však necháva otvorenú možnosť, že ak by prišla mimoriadne vydarená séria zápasov, situácia by sa mohla zmeniť.

„Nehovorím, že to nie je možné. Keby teraz možno spektakulárne vyhrám tri zápasy v rade a je tu nejaká lokálna karta, že ma tam zavolajú, tak idem. Ale absolútne to nemám ako svoju víziu alebo target. Ja som v Oktagone úplne maximálne spokojný,“ dodáva. A keby ponuka skutočne prišla, peniaze by podľa jeho slov neboli hlavnou prekážkou, išiel by to doto aj za cenu nižšej výplaty. Len aby si to skúsil.

Avšak pri peniazoch upozorňuje na rozdiel medzi predstavou fanúšika a realitou zápasníka. Podľa neho neplatí jednoduchá rovnica, že prestup do UFC automaticky znamená viac peňazí. „Nie je to tak, že máme všetci podobne rovnako ani v Oktagone. Tie zmluvy sa rôzne hýbu, potom sa tam vedia aj pridávať peniaze podľa toho, kto čo robí, aké promo a tak ďalej, koľko vie priviesť ľudí. A ja si myslím, že keby idem do UFC, môžem mať aj horšie peniaze než v Oktagone,“ vysvetľuje.

Najťažší súper? Každodennosť