Za 4 týždne im biologický vek klesol až o 4 roky: Vedci ukázali jedálniček, ktorý porazil obľúbený diétny trend

Starnutie zatiaľ zastaviť nevieme. Nový výskum však naznačuje, že niektoré ukazovatele toho, ako „staré“ pôsobí naše telo, sa môžu zmeniť prekvapivo rýchlo. Vedcom z University of Sydney na to stačili štyri týždne a úprava jedálnička.

Do štúdie publikovanej v odbornom časopise Aging Cell zaradili 104 ľudí vo veku od 65 do 75 rokov. Po mesiaci zaznamenali pri niektorých spôsoboch stravovania výraznú zmenu odhadovaného biologického veku. A najpresvedčivejší výsledok nepriniesol jedálniček s minimom sacharidov. Práve naopak.

V jednej zo skupín zodpovedali namerané ukazovatele biologickému veku nižšiemu približne o štyri roky. Ešte zaujímavejšie je, že najlepšie výsledky priniesol spôsob stravovania, ktorý ide proti jednému z najrozšírenejších diétnych trendov posledných rokov.

104 ľudí a rozdielna strava

Vedci účastníkov náhodne rozdelili do štyroch skupín. Dve jedli kombináciu rastlinných a živočíšnych potravín, pričom polovica prijatých bielkovín pochádzala zo živočíšnych zdrojov. Ďalšie dve skupiny mali semi-vegetariánsku stravu, v ktorej 70 percent bielkovín pochádzalo z rastlín.

Každý typ stravy následne rozdelili podľa množstva tukov a sacharidov. Vznikli tak štyri kombinácie: viac tuku a menej sacharidov alebo menej tuku a viac sacharidov, vždy v klasickej alebo prevažne rastlinnej verzii. Bielkoviny tvorili vo všetkých skupinách 14 percent prijatej energie.

Experiment mal jednu veľkú výhodu. Účastníci si jedálniček neskladali sami. Počas štyroch týždňov dostávali pripravené všetky potraviny, čo vedcom umožnilo pomerne presne kontrolovať, čo jedia. O experimente informoval aj portál ScienceAlert.

Víťazom nebola nízkosacharidová strava

Najpresvedčivejšiu zmenu zaznamenali výskumníci v skupine, ktorá jedla živočíšne aj rastlinné potraviny, ale prijímala menej tuku a viac sacharidov. Sacharidy tvorili približne 53 percent energie, tuk 28 až 29 percent a bielkoviny 14 percent.

V závislosti od spôsobu výpočtu vychádzal biologický vek tejto skupiny po zohľadnení východiskových rozdielov približne o 3,5 až 4,1 roka nižšie v porovnaní so skupinou na vysokotučnej všežravej strave.

Neznamená to však, že by účastníci za mesiac skutočne omladli o štyri roky.

Vedci použili takzvanú Klemera-Doubalovu metódu. Tá odhaduje biologický vek na základe súboru zdravotných ukazovateľov súvisiacich so starnutím. Výskum pracoval s biomarkermi zahŕňajúcimi napríklad cholesterol, inzulín či C-reaktívny proteín.

Sacharidy áno, ale nie koláče

Výsledok zároveň nie je pozvánkou na sladkosti, sladené nápoje či biele pečivo. Vyšší podiel sacharidov v štúdii pochádzal z jedálnička založeného na bežných, minimálne spracovaných potravinách.

Dôležité preto nemusí byť iba jednoduché delenie na „veľa“ a „málo“ sacharidov. Úlohu môže zohrávať celkové zloženie stravy, množstvo vlákniny, zdroj bielkovín či množstvo nasýtených tukov. Aj obe semi-vegetariánske skupiny vykazovali oproti vysokotučnej všežravej skupine posun smerom k nižšiemu biologickému veku, hoci nie všetky výsledky dosiahli rovnakú štatistickú presvedčivosť.

Omladli teda naozaj?

Tu prichádza najdôležitejšie „ale“. Štúdia podľa PubMed trvala iba štyri týždne a sledovala 104 relatívne zdravých Austrálčanov vo veku 65 až 75 rokov. Z výsledkov preto nemožno tvrdiť, že rovnaký efekt nastane u mladších ľudí alebo že takáto strava predĺži život.

Samotní autori upozorňujú, že krátkodobý pokles vypočítaného biologického veku môže predstavovať jednoducho rýchlu reakciu organizmu na zmenu stravy, nie skutočné spomalenie procesu starnutia.

„Je príliš skoro definitívne povedať, že konkrétne zmeny stravy predĺžia váš život,“ upozornila vedúca výskumu Caitlin Andrews. Vedci preto chcú zistiť, či sa priaznivé zmeny udržia aj dlhodobo a predovšetkým či sa premietnu do nižšieho rizika chorôb spojených so starnutím.

Výsledok je napriek tomu zaujímavý: telo dokáže na zmenu jedálnička reagovať už v priebehu niekoľkých týždňov. A možno ešte zaujímavejšie je, že cesta k priaznivejším biomarkerom nemusí automaticky viesť cez radikálne obmedzovanie sacharidov.