Zem prekročila 7 z 9 bezpečných hraníc. Vedci varujú, že tlak ďalej rastie
Podľa hodnotenia Planetary Health Check sa sedem z deviatich sledovaných hraníc nachádza mimo bezpečného pásma. Vedci upozorňujú na rastúce riziká pre prírodné systémy.
Vedci už roky sledujú deväť kľúčových oblastí, ktoré určujú, do akej miery zostáva Zem stabilným a obývateľným miestom. Najnovšia správa však ukazuje, že ľudstvo už prekročilo bezpečné hranice v siedmich z nich a vývoj sa naďalej zhoršuje, informuje CT24.
Podľa aktuálneho hodnotenia Planetary Health Check sa tlak na jednotlivé systémy Zeme zvyšuje. Rekordné teploty oceánov, rozsiahle suchá, povodne, lesné požiare či extrémne horúčavy podľa vedcov ukazujú, že prírodné systémy planéty sú vystavené čoraz väčšej záťaži. Na správe sa podieľalo viac ako 60 vedcov pod vedením Potsdamského inštitútu pre výskum vplyvu klimatických zmien (PIK) a organizácie Planetary Guardians.
Bezpečné hranice Zeme sa postupne posúvajú
Takzvané planetárne hranice predstavujú deväť vzájomne prepojených procesov, ktorých udržanie v bezpečnom pásme je dôležité pre stabilitu a odolnosť Zeme. Bezpečný limit už bol prekročený pri klimatickej zmene, stave biosféry, využívaní pôdy, sladkej vode, biogeochemických tokoch, nových chemických a ďalších látkach a tiež pri okysľovaní oceánov. Práve posledná menovaná hranica bola prekročená v roku 2025.

Za posledných desať rokov sa podľa vedcov zlepšil stav v dvoch oblastiach. Pri úbytku stratosférického ozónu a aerosólovom zaťažení atmosféry. Ani pri aerosóloch však situácia nie je bez problémov, keďže v niektorých regiónoch zostávajú ich koncentrácie na nebezpečnej úrovni.
„Diagnóza je jednoznačná. Tlak rastie na všetkých planetárnych hraniciach, ktoré už sú mimo bezpečnej prevádzkovej oblasti. To znamená, že riziko veľkých, trvalých a potenciálne nezvratných zmien sa zvyšuje, zatiaľ čo naša tolerancia voči chybám pri riešení týchto problémov klesá,“ povedal klimatológ Boris Sakschewski, hlavný autor správy.
Máme za sebou rok plný extrémov
Autori správy upozorňujú aj na sériu extrémnych udalostí, ktoré sa v posledných mesiacoch odohrali na súši aj v oceánoch. Klimatická zmena podľa nich prispela k intenzite viacerých extrémnych prejavov počasia, pričom ich následky ešte zhoršujú poškodené ekosystémy, nedostatok vody či zmeny vo využívaní pôdy. Povodne spôsobené monzúnovými dažďami v Pakistane v roku 2025 zasiahli viac ako 6,9 milióna ľudí. Oceány zároveň zaznamenali rekordný príjem tepla, ktorý prispel k zosilneniu hurikánu Melissa. Ten následne zasiahol Jamajku. Výrazné zmeny zaznamenali vedci aj pri koralových útesoch. Medzi januárom 2023 a septembrom 2025 bolo bielením koralov v dôsledku teplejšej a kyslejšej vody zasiahnutých približne 84,4 percenta svetovej plochy koralových útesov. Ide o najvyšší podiel zaznamenaný počas obdobia vedeckého pozorovania.
Extrémne počasie pokračovalo aj v roku 2026. Západná Európa zaznamenala počas júna a júla najteplejšie obdobie v histórii meraní. Horúčavy sprevádzalo sucho vo Francúzsku, Španielsku, Nemecku a Spojenom kráľovstve, ako aj rozsiahle požiare v Európe a Kanade. Rekordné teploty hlásili aj Japonsko, Južná Kórea a niektoré oblasti Blízkeho východu.
Hindou Oumarou Ibrahim, prezidentka organizácie Planetary Guardians, upozornila, že jednotlivé udalosti nemožno vnímať ako izolované krízy. Podľa nej ide o prejavy širšej nerovnováhy planetárnych systémov, ktoré pociťujú ľudia v rôznych častiach sveta.
Zem stráca schopnosti
Jedným z významných problémov, na ktoré tohtoročná správa upozorňuje, je aj klesajúca schopnosť niektorých častí planéty absorbovať uhlík z atmosféry.
Významnú časť emisií oxidu uhličitého spôsobených ľudskou činnosťou stále zachytáva vegetácia a pôda. Opakované vlny horúčav, suchá, požiare a poškodzovanie ekosystémov však môžu túto schopnosť oslabovať. V niektorých oblastiach sa pritom ekosystémy môžu z úložísk uhlíka meniť na jeho zdroje. Osobitnú pozornosť vedci venujú Amazónii. Pokračujúca degradácia dažďového pralesa by podľa nich mohla viesť k zásadnej zmene jeho schopnosti ukladať uhlík.
„Naša cesta k nulovým emisiám závisí od funkčných lokalít, ktoré zachytávajú uhlík. Súčasné pozorovania nás však varujú, že naša planéta môže strácať schopnosť zmierniť rastúci tlak, ktorý na ňu vyvíjame,“ dodal Sakschewski.
Vedci zároveň zdôrazňujú, že prekročenie planetárnych hraníc neznamená okamžitý kolaps Zeme. Predstavuje však rastúce riziko destabilizácie systémov, od ktorých závisí fungovanie ľudskej spoločnosti a ekosystémov.