Po urgentnej operácii môže zavážiť nečakaný faktor. Vedci sledovali 334-tisíc pacientov

Keď človek podstupuje urgentnú operáciu, jeho výsledok nemusí závisieť iba od samotného zákroku či ochorenia. Úlohu môže zohrávať aj celkový stav organizmu a faktory, ktoré na prvý pohľad nemusia súvisieť priamo s operáciou.

Nový výskum sa preto pozrel na to, ako spolu súvisia telesná hmotnosť a fyzická krehkosť pacienta. Výsledky priniesli výrazné rozdiely medzi jednotlivými skupinami.

Vedci analyzovali viac ako 334-tisíc pacientov

O výsledkoch informoval Medical X Press, ktorý sa odvoláva na nový výskum využívajúci údaje z databázy American College of Surgeons National Surgical Quality Improvement Program (ACS NSQIP). Výskumníci analyzovali 334 278 dospelých pacientov v USA, ktorí v rokoch 2019 až 2024 podstúpili urgentnú všeobecnú operáciu.

Podrobnosti o rovnakom výskume zverejnila aj priamo American College of Surgeons (ACS). Organizácia uviedla, že dáta umožnili výskumníkom sledovať súvislosť medzi BMI, mierou krehkosti a výsledkami po operácii. Zaujímala ich najmä úmrtnosť, dĺžka hospitalizácie a opätovné prijatie do nemocnice do 30 dní od pôvodného prijatia.

ACS NSQIP pritom zahŕňa údaje z viac ako 600 nemocníc. Krehkosť pacientov bola hodnotená na stupnici od 1 do 5. Hodnota 1 znamenala pacienta s jedným pridruženým ochorením, napríklad cukrovkou alebo chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, zatiaľ čo hodnota 5 označovala pacienta s piatimi ochoreniami a závažnou krehkosťou.

Výrazný rozdiel sa ukázal pri nízkej hmotnosti

Podľa výsledkov mali po zohľadnení ďalších klinických faktorov pacienti s nízkou hmotnosťou najvyššie riziko úmrtia. V porovnaní s pacientmi s normálnou hmotnosťou, ktorí neboli krehkí, mali o 92 percent vyššiu šancu úmrtia.

Samotná krehkosť bola zároveň spojená s o 59 percent vyššou šancou na úmrtie. Z celkového počtu 334 278 pacientov bolo podľa ACS 37,6 percenta krehkých, teda viac ako jeden z troch sledovaných ľudí.

Ešte výraznejšie výsledky vedci zaznamenali u ľudí, ktorí mali kombináciu nízkej hmotnosti a krehkosti. Práve táto skupina mala najhoršie výsledky vo všetkých sledovaných ukazovateľoch.

Ich úmrtnosť dosiahla 9,8 percenta, pričom 15,8 percenta pacientov bolo do 30 dní opätovne prijatých do nemocnice. V nemocnici strávili v priemere 8,2 dňa a domov bolo prepustených 88,5 percenta z nich.

Pre porovnanie, medzi pacientmi bez krehkosti bola miera prepustenia domov 96,9 percenta a medzi pacientmi s normálnou hmotnosťou 90,3 percenta.

Prekvapil aj výsledok pri obezite

Výskumníci sa pritom nezamerali iba na pacientov s nízkou hmotnosťou. Sledovali aj výsledky u ľudí s obezitou a narazili na jav, ktorý označujú ako paradox obezity.

Podľa Medical Xpress mali pacienti s BMI od 30,0 do 34,9 o 43 percent nižšiu šancu na úmrtie než pacienti s normálnou hmotnosťou. Pri BMI od 35,0 do 39,9 bola táto šanca nižšia o 27 percent. Pri BMI 40 a viac už rozdiel nebol štatisticky významný.

Tento efekt však neplatil rovnako pre krehkých pacientov. Ľudia, ktorí boli zároveň krehkí a mali obezitu, mali o 22 percent vyššiu šancu na úmrtie. Obézni pacienti bez krehkosti mali, naopak, o 7 percent nižšiu šancu na úmrtie než normálne vážiaci pacienti bez krehkosti.

„Naša štúdia ukazuje, že pacienti, ktorí sú zároveň podvyživení a krehkí, majú najhoršie výsledky,“ uviedla hlavná autorka výskumu Ellen Cohn z University of Chicago. Zároveň podľa nej výskum ukázal, že krehkosť môže znižovať pozitívny efekt spájaný s takzvaným paradoxom obezity.

Dôležitá môže byť výživa aj fyzická kondícia

Autori výskumu upozorňujú, že niektoré z rizikových faktorov je možné ovplyvniť. Cohn uviedla, že zmeny BMI a fyzická terapia môžu pomôcť znižovať niektoré riziká spojené s nízkou hmotnosťou a krehkosťou.

Pri starších pacientoch podľa nej treba venovať pozornosť najmä výžive, dostatočnému príjmu bielkovín, zdraviu kostí a vitamínom. Práve tieto oblasti môžu byť podľa nej dôležité pri udržiavaní celkového zdravotného stavu.

Spoluautor štúdie Justin S. Hatchimonji zároveň uviedol, že sledovanie nízkej hmotnosti spolu s krehkosťou môže chirurgom pomôcť lepšie plánovať pooperačný priebeh a dlhodobejšiu starostlivosť o pacientov.

Výskum má však svoje obmedzenia. Ide o analýzu údajov z rozsiahlej databázy, ktorá môže ukázať súvislosti medzi jednotlivými faktormi, no nedokáže dokázať príčinu a následok. Výsledky preto neznamenajú, že samotná nízka hmotnosť alebo krehkosť priamo spôsobujú horší výsledok operácie.