Bratislava sa na 3 noci zmení na nepoznanie: Umelci z celého sveta zaplavia ulice dielami, aké si ešte nevidel

Bratislava sa už o pár dní opäť zmení na veľkú galériu pod holým nebom. Festival Biela noc obsadí ulice, námestia, nádvoria aj známe budovy a počas troch októbrových večerov ponúkne desiatky umeleckých diel. Tento rok pritom organizátori siahli aj po miestach, ktoré Bratislavčania poznajú z úplne iného kontextu.

Pozornosť sa upriami napríklad na televíznu vežu na Kamzíku, ktorá sa po prvý raz stane vysielačom audiovizuálneho aj svetelného signálu. Nad Dunajom sa zase objaví 300 dronov a v centre mesta vyrastú obrovské klíčky. Festival prinesie aj svetové premiéry či projekty, ktoré umelci vytvorili priamo pre Bratislavu.

Nad Bratislavou sa objaví 300 dronov

Jeden z najvýraznejších momentov tohto ročníka sa odohrá priamo nad Dunajom. Slovenské technologické štúdio LUMI SWAY pripravilo svetelnú performanciu Kŕdeľ, do ktorej zapojí 300 dronov.

Stroje sa nad nočnou Bratislavou zoradia do presne pripravených formácií. Postupne vytvoria súhvezdia, kŕdeľ vtákov, roj včiel aj pohybujúce sa ľudské telo. Výsledok má pripomínať robotický organizmus a zároveň otvárať jednu z hlavných tém aktuálneho ročníka – napätie medzi prírodou a technológiami.

Prídu umelci z Tokia, Londýna či Ženevy

Silné zastúpenie bude mať aj zahraničná scéna. Svetovú premiéru na festivale zažije dielo Strata od britského štúdia Rebel Overlay. Osemmetrový svetelný objekt pracuje s vrstvením obrazu, času a pamäti. V piatok večer inštaláciu rozšíri živý DJ set slovenského hudobníka a producenta Isama Zinga, teda Jonatána Pastirčáka.

Švajčiar Cyril Gfeller zase v oknách Umelky obráti zaužívaný vzťah medzi dielom a jeho divákom. Namiesto toho, aby návštevník pozoroval umenie, bude mať pocit, že dielo sleduje jeho. Pomocou hravého konceptu tak upozorní na prítomnosť kamier vo verejnom priestore.

Na Hlavnom námestí sa objaví imerzívna inštalácia Afterreal od japonského umelca Yasuhiro Chidu. Stovky fluorescenčných vlákien vytvoria hypnotické efemérne obrazy. Dielo zároveň reaguje na slovenský kontext a symbolickým gestom pripomína výročia začiatkov televízneho a pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku.

Primaciálne námestie premenia rumunskí umelci H3, ktorí budú prostredníctvom svetla skúmať prepojenie slnečnej energie a ľudskej skúsenosti. Francúzsko-japonské duo NONOTAK zase v Starej tržnici vytvorí audiovizuálnu kompozíciu zo siedmich párov kinetických objektov.

V centre vyrastú gigantické klíčky

Do Bratislavy sa vracia aj britská dvojica Luker & Estrellas. Tentoraz do Vydrice prinesie inštaláciu Seed Sprout – gigantické klíčky, ktoré akoby vyrastali priamo z architektúry štvrte.

Pri Vodnej veži sa zase objaví minimalistická svetelná inštalácia poľských umelkýň Ewy Łuczak a Katarzyny Szarek. Autorky pracujú so svetlom ako fyzikálnym javom aj metaforou a sledujú jeho cestu, lom či odraz.

Festival zároveň využije viaceré bratislavské budovy ako súčasť samotných diel. Samuel Hagara premení fasádu Hotela Kyjev na monumentálny audiovizuálny dialóg. Jeho Sféra spojenia pracuje so stretom a postupným splývaním dvoch svetov a reaguje aj na streetartovú intervenciu Lousyho Aubera.

Auber sa predstaví ďalšími dvoma dielami. Svetelná kompozícia oživí obytný dom na Palackého ulici a v priestoroch Twin City predstaví participatívny projekt Power Tree.

Zoskupenie BN Label zasiahne do Skleneného pavilónu pri Eurovea. Nový laserový mapping Everything That Connects Us rozloží známe architektonické prvky fasády a ukáže ich návštevníkom v novej podobe.

Na historickom nádvorí Ruttkayovcov Vrútockých v blízkosti Primaciálneho paláca vytvorí Veronika Šmírová interaktívny digitálny dážď. Projekcia bude reagovať na pohyb ľudí, zachytávať ich siluety a meniť smer kvapiek. Návštevníci sa dostanú aj do ružového, utopicky dystopického Magického lesa, ktorým kreatívci z Atelier Meter premenia priestor Slovenského národného múzea.

Umenie upozorní aj na klimatickú krízu

Biela noc sa tento rok neobmedzí iba na vizuálny zážitok. Viaceré diela sa venujú klimatickej kríze a vzťahu človeka k životnému prostrediu.

Pri Dunaji symbolicky ožije príbeh vyzy veľkej, jednej z najväčších rýb, ktoré kedysi migrovali riekou, no po zmenách v ekosystéme sa z nej postupne vytratili. Umelec nám prezradil, že ho k vytvoreniu diela inšpirovala tohtoročná nízka hladina Dunaja. Monumentálny objekt rybieho mláďaťa od Dusts Institute cez motív ekologickej straty pripomenie riziká súčasnosti. V prvý festivalový deň ho doplnia tanečné performancie Gabriela Aimeho.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Český umelec Jakub Nepraš vo dvore na Bielej 6 vytvorí krehký „superorganizmus“, ktorý prepája prírodu, človeka a technológie. TRYCHTÝŘ COLLECTIVE spojí umenie s vedou v inštalácii Geofónia.

Návštevníkom umožní počúvať zvuky ukryté v útrobách kameňa a priblíži geologické procesy trvajúce milióny rokov. Intímnejšiu perspektívu prinesie slovenská maliarka Oľga Paštéková s inštaláciou The Lights Are Not What They Seem.

Domáce premiéry otvoria aj nepríjemné témy

Slovenská tvorba ukáže, že súčasné umenie nemusí slúžiť iba ako dekorácia. Paulína Ebringerová a Peter Mazalán sa v mixmediálnom projekte Rez architektúrou pozerajú na architektúru ako na materiál, ktorý uchováva stopy minulosti. Sledujú zlomové body dejín, mocenské mechanizmy aj prejavy odporu.

Pavol Truben v svetelno-zvukovom projekte Catch them all! pracuje s mytologickými zvieracími symbolmi a otvára témy vyhorenia, konzumu, straty zmyslu života či apatie. Ján Triaška v inštalácii TOTEM skúma, ako vznikajú predstavy o tom, kým sme, a čo nastane, keď sa dejiny premiešajú s mýtmi a politickým gýčom.

Nádvorie Mirbachovho paláca sa na prvý pohľad zmení na miesto oddychu. Projekt Wellness vytvorí z uterákov hotelové labute ponorené do saunovej hmly a návštevníci budú môcť výslednú podobu inštalácie meniť. Za hravou formou sa však skrýva otázka, či má byť umenie iba pohodlným únikom od reality.

Festival upozorňuje na neistú budúcnosť

Biela noc pretvára Bratislavu prostredníctvom slovenského aj svetového umenia už 12 rokov. Veľkú časť programu ponúka bezplatne, podporuje domácu umeleckú scénu a iniciuje vznik nových diel. Niektoré z nich následne zostávajú v meste natrvalo.

Organizátori však upozorňujú, že pokračovanie festivalu nie je samozrejmosťou. Podľa riaditeľky Bielej noci Zuzany Pačákovej sú vzhľadom na aktuálnu situáciu v kultúre ďalšie ročníky neisté. Bez finančnej podpory ľudí, ktorí majú podujatie radi, sa festival podľa nej nemusí podariť zachovať aj v ďalších rokoch, minimálne nie v podobe, v akej ho verejnosť pozná dnes.

Návštevníci môžu festival podporiť kúpou permanentky BN Pass alebo ľubovoľným finančným príspevkom. BN Pass pre deti od 6 do 11 rokov stojí 5 eur, návštevníci od 12 do 61 rokov zaplatia 20 eur. Deti do piatich rokov vrátane, ľudia od 62 rokov a návštevníci s preukazom ZŤP majú vstup zdarma. Držitelia preukazu ZŤP-S majú bezplatný vstup aj pre seba a svojho sprievodcu.

Permanentka platí pre všetky interiéry a uzavreté priestory, pokiaľ mapa festivalu neurčuje inak. Program si môžeš prechádzať podľa vlastného výberu alebo sa riadiť festivalovými trasami, ktoré nájdeš v mape a mobilnej aplikácii Biela noc.