„Slovensku by svedčala neutralita. Vojna s Ruskom by bola katastrofa,” hovorí europoslanec Erik Kaliňák

Za hranicou: Erik Kaliňák

Vzťah Slovenska k Severoatlantickej aliancii, geopolitické napätie medzi Západom a Ruskom, ako aj prebiehajúce vojenské konflikty na Blízkom východe rezonujú domácou i svetovou politikou čoraz naliehavejšie. Europoslanec za stranu Smer-SD Erik Kaliňák v rozhovore pre reláciu Za hranicou podrobne vysvetlil svoje postoje k otázkam bezpečnosti, kolektívnej obrany a fungovania medzinárodných inštitúcií. Zdôraznil, že hoci rešpektuje členstvo v NATO ako v defenzívnom zoskupení, súčasnému postaveniu našej krajiny by najviac prospela vojenská neutralita.

Spravodajské hry a hrozba eskalácie s Ruskom

Debata o možnom priamom konflikte medzi alianciou a Moskvou je podľa Kaliňáka často živená skreslenými informáciami. Správy o chystanom ruskom útoku na členské štáty aliancie v Pobaltí či v južnej Európe vníma ako súčasť širších spravodajských hier. Pripomenul, že viaceré zahraničné autority aj západní štátnici podobné hrozby v praxi spochybňujú alebo priamo vyvracajú. Kaliňák varuje pred unáhleným prijímaním takýchto naratívov a žiada prísne pragmatický a zdržanlivý prístup domácej i európskej politiky.

Prípadné zavlečenie Európy do vojenského konfliktu s jadrovou veľmocou považuje europoslanec za absolútnu katastrofu. Upozorňuje, že viacerí západní lídri čelia doma klesajúcej popularite a neschopnosti riešiť zásadné problémy obyvateľov, ako sú migrácia či životná úroveň. Existuje preto reálne riziko, že zlyhania na domácej scéne sa pokúsia prekryť vyostrenou rétorikou v zahraničnej politike. Za nezodpovedné označil aj správanie niektorých štátov na východnom krídle NATO, ktoré by podľa neho riskovali otvorený konflikt, zatiaľ čo slovenskou prioritou musí byť výhradne mier a deeskalácia napätia.

Obrana spojencov a otázka neutrality

Na priamu otázku, či by malo Slovensko vojensky brániť napadnutého člena aliancie, Kaliňák uviedol jasnú hranicu. V prípade nespochybniteľnej, reálnej a plnohodnotnej invázie vojsk na územie spojeneckého štátu by Slovensko malo splniť svoje partnerské záväzky. Odmieta však situácie, kedy by boli členské krajiny vťahované do bojov na základe nejasných provokácií, sporných incidentov či operácií pod falošnou vlajkou.

Podľa Kaliňáka je podstatou NATO obranný charakter, nie expanzívna či útočná činnosť. V súčasnom nestabilnom geopolitickom prostredí sa preto stotožňuje s názorom premiéra Roberta Fica, že pre Slovenskú republiku by bola optimálnym stavom neutralita. Pripomenul historickú skúsenosť s aktiváciou článku 5 po útokoch z 11. septembra 2001, ktorá vyústila do dlhoročného vojenského zásahu v Afganistane, pričom mnohé okolnosti vtedajších udalostí dodnes vyvolávajú vážne otázky. Odmieta, aby slovenské ozbrojené sily slúžili na presadzovanie záujmov tretích strán v zahraničí.

Kritikom, ktorí tvrdia, že neutrálny postoj v čase konfliktu znamená podporu agresora, europoslanec odkázal, že ide o manipulatívny argument vojnových štváčov. Poukázal napríklad na pozíciu Švajčiarska v dejinách a zdôraznil, že podobné tézy by rešpektoval jedine od ľudí, ktorí sami bojujú v prvej línii na fronte, nie od politických aktivistov a komentátorov z bezpečia kancelárií.

Blízky východ a dvojitý meter medzinárodného spoločenstva

Dramatické dianie na Blízkom východe podľa Kaliňáka definitívne odhalilo zlyhanie medzinárodného poriadku a absenciu rovnakého metra pri posudzovaní konfliktov. Tvrdí, že dlhodobé vojenské operácie Izraela a premiéra Benjamina Netanjahua smerujú k nezvratnej tragédii, ktorá natrvalo znemožňuje mierové riešenie dvoch štátov. Zničenie infraštruktúry a obrovské civilné obete v Pásme Gazy vyvolali generačnú traumu a nenávisť, ktorú už nie je možné diplomaticky vymazať.

Europoslanec ostro skritizoval postoj Európskej únie a Spojených štátov amerických, ktoré podľa neho prejavujú voči izraelskej vláde neprimeranú servilitu. Poukázal na kontrast v prístupe k športovým organizáciám či medzinárodným tribunálom: zatiaľ čo voči Rusku bol vyvinutý okamžitý a koordinovaný tlak zo strany inštitúcií ako FIFA či UEFA, v prípade Izraela a podozrení z vojnových zločinov prevláda prehliadanie a pasivita. Spomenul aj incidenty zamerané na záchranné zložky a civilistov či sporné politické vyjadrenia o ďalších anexiách územia, ktoré zo strany západných partnerov nezaznamenali takmer žiadnu odozvu.

Prečo sankcie zlyhávajú

K téme uvalenia ekonomických sankcií na Izrael sa Kaliňák stavia skepticky z pragmatických dôvodov. Hoci na morálnej a hodnotovej rovine vníma volanie po spravodlivosti, poukazuje na neúčinnosť doterajších sankčných mechanizmov. Skúsenosť s viac ako dvadsiatimi sankčnými balíkmi proti Ruskej federácii podľa neho dokazuje, že reštrikcie nedokázali zastaviť vojenské operácie ani zmeniť strategické uvažovanie Moskvy.

Rovnaký scenár by podľa neho nastal aj pri Izraeli. Navyše zdôrazňuje, že globálna ekonomika je hlboko prepojená a akékoľvek sankcie so sebou prinášajú tvrdé bumerangové efekty pre samotné európske štáty. Európa podľa neho pre sankčnú politiku voči Rusku prišla o lacné energetické suroviny a obrovský odbytový trh, čo výrazne podkopalo konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Prípadné reštrikcie v obchode s Izraelom, ktorý je významným producentom a exportérom liekov či zdravotníckych technológií, by v konečnom dôsledku najviac poškodili radových občanov Slovenska a celej Európskej únie. Politika by sa preto podľa Kaliňáka mala riadiť zdravým rozumom a reálnymi záujmami vlastných obyvateľov, nie neefektívnymi a sebazničujúcimi gestami.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami sleduj aj ďalšie epizódy Za hranicou.