Rádiový signál z planéty vzdialenej 63 svetelných rokov: Vedci zachytili fenomén, ktorý mení výskum vo vesmíre

Vedci zachytili rádiový signál z planéty vzdialenej približne 63 svetelných rokov. Znie to ako začiatok sci-fi filmu, ale tentoraz ide o skutočný vedecký objav.

Astronómovia po prvýkrát priamo zachytili rádiové žiarenie, ktoré sa podarilo jednoznačne priradiť ku konkrétnej planéte mimo našej Slnečnej sústavy. Zdrojom je obrovský plynný svet Beta Pictoris b. Informoval o tom portál Astrobiology.

A aj keď predstava mimozemšťanov, ktorí sa nám snažia niečo odkázať, znie oveľa zaujímavejšie, realita má úplne normálne vysvetlenie.

Planéta vzdialená 63 svetelných rokov

Beta Pictoris b sa nachádza v systéme Beta Pictoris, približne 63 svetelných rokov (približne 596 triliónov kilometrov) od Zeme.

Planéta je obrovská. Má približne 12-násobnú hmotnosť Jupitera a okolo svojej hviezdy obehne približne raz za 24 rokov.

Jej sústava je pomerne mladá. Podľa NASA má Beta Pictoris približne len 21 miliónov rokov, zatiaľ čo naša Slnečná sústava vznikla približne pred 4,5 miliardami rokov.

Okolo hviezdy sa navyše nachádza rozsiahly disk prachu a úlomkov a astronómovia v tomto systéme poznajú najmenej tri planéty.

Signál zachytili v Južnej Afrike

Vedci použili rádioteleskop MeerKAT, ktorý pozostáva zo 64 antén spolupracujúcich ako jeden prístroj.

Systém Beta Pictoris sledovali počas viacerých pozorovaní v rokoch 2025 a 2026. V dátach sa objavil rádiový zdroj, ale samotné zachytenie ešte neznamenalo, že vedci vedia, odkiaľ pochádza. Mohla za ním byť planéta, ale aj jej hviezda.

Tentoraz sa však podarilo zdroj signálu lokalizovať priamo na Beta Pictoris b a oddeliť ho od hviezdy. Signál sa navyše objavil pri viacerých pozorovaniach a na rôznych frekvenciách.

Magnetické pole

Rádiové žiarenie vyzerá ako takzvaná aurorálna rádiová emisia. Podobný jav podľa Frontiers poznáme aj zo Slnečnej sústavy.

Na Zemi nám magnetické pole pomáha vytvárať podmienky pre polárnu žiaru. Nabité častice sa pohybujú pozdĺž magnetických siločiar a pri interakcii s atmosférou vzniká svetelný efekt.

Niečo podobné sa podľa vedcov deje aj na Beta Pictoris b, len v oveľa väčšej mierke.

Z rádiového žiarenia dokázali odhadnúť silu magnetického poľa planéty. Výsledok je minimálne 1,25 kilogaussa, čo je približne 200-krát silnejšie ako magnetické pole Jupitera.

Prečo je to vlastne dôležité

Magnetické pole môže fungovať ako ochranný štít a pomáhať chrániť atmosféru pred energetickými časticami prichádzajúcimi z hviezdy.

Beta Pictoris b však rozhodne nie je druhá Zem. Je to obrovský plynový gigant a nie je vhodným kandidátom ako planéta, na ktorej by mal byť život.

Objav je dôležitý z iného dôvodu. Ak dokážeme pomocou rádiových vĺn zisťovať magnetické polia vzdialených planét, tak získavame nový spôsob, ako skúmať svety, ktoré nedokážeme navštíviť ani detailne pozorovať.

Nie, mimozemšťania nám nevolajú

Rádiový signál a mimozemský život sa v pop kultúre často spájajú. V tomto prípade však vedci nič také neobjavili.

Signál má prirodzené vysvetlenie a súvisí s magnetickým poľom planéty a procesmi podobnými tým, ktoré vytvárajú rádiové emisie spojené s polárnymi žiarami.

Astronómovia teda nezachytili správu typu „Ahoj, Zem“. Zachytili prirodzený prejav planéty, ktorý im umožňuje zistiť viac o jej prostredí.

Prvý krok k počúvaniu ďalších planét

Doteraz existovali náznaky rádiových vĺn spojených s exoplanétami. Problémom však bolo určiť, či signál pochádza zo samotnej planéty alebo z jej hviezdy.

Pri Beta Pictoris b sa to podarilo. Výskumníci lokalizovali zdroj priamo na planétu a oddelili ho od hviezdy.

Práve preto je objav významný. Ukazuje, že rádiové vlny môžu byť novým nástrojom na skúmanie magnetických polí vzdialených svetov.

A nemusí zostať pri jednej planéte. Lepšie rádioteleskopy by v budúcnosti mohli zachytiť podobné signály aj z ďalších obrovských exoplanét. A to môže byť začiatok úplne nového spôsobu, ako „počúvať“ vzdialené svety.