Až 47 % z výplaty Slovákov vezmú dane a odvody. Kvôli AI to môže byť ešte horšie, varuje expertka

Predvídateľné pravidlá, jednoduchšie dane a menej byrokracie. To sú požiadavky, ktoré dnes podnikatelia v celej Európe adresujú svojim vládam najčastejšie. Prieskum poradenskej spoločnosti Grant Thornton ukazuje, že práve neistota v týchto oblastiach je faktorom, ktorý rozhoduje o tom, či firmy investujú, alebo svoje plány odložia.

Nejde o izolovaný problém jednej krajiny. Svedčí o tom aj zámer Európskej komisie znížiť administratívnu záťaž podnikov v únii do roku 2029 aspoň o štvrtinu. Témy, ktoré prieskum otvára, sa tak priamo dotýkajú aj Slovenska.

Firmy chcú predovšetkým jednoduchšie pravidlá

Výsledky prieskumu naznačujú, že podnikateľom dnes záleží viac na zjednodušení systému ako na nových daňových výhodách. Menej komplikovaný daňový systém a nižšiu administratívu by uvítalo takmer 44 % respondentov.

Stabilnejšie zdaňovanie firemných príjmov žiada 39 % oslovených, rastúce ceny energií trápia 38 % firiem a zlepšenie investičných stimulov vrátane podpory výskumu a vývoja očakáva 37 % z nich. Obavu z ďalšieho zvyšovania podnikateľských daní vyjadrila viac než tretina respondentov (34 %).

Z čísel je zrejmé, že firmám nejde iba o samotnú výšku daňového zaťaženia. Rovnako náročná je pre ne komplikovaná legislatíva, jej časté zmeny a náročnosť dodržiavania pravidiel. Výsledkom sú vyššie náklady na účtovníctvo, administratívu a poradenské služby – prostriedky, ktoré by firmy inak mohli investovať do vlastného rozvoja.

Priority sa pritom líšia podľa veľkosti podniku. Menšie firmy najcitlivejšie pociťujú náklady na energie a dane, väčšie korporácie naopak potrebujú predovšetkým stabilné daňové prostredie a funkčné investičné stimuly.

Podobný vývoj je citeľný aj na Slovensku, kde v posledných rokoch opakovane rástli dane a odvody a súčasne pribúdali ďalšie povinnosti. Silvia Hallová, managing partnerka a daňová expertka Grant Thornton, upozorňuje, že hospodárska politika by sa mala sústrediť na vytváranie priestoru pre podnikanie a investície, nie na jeho obmedzovanie.

„Slovensko dnes potrebuje najmä jednoduchší, stabilnejší a predvídateľnejší daňový systém,“ zdôrazňuje Hallová, ktorá dlhodobo upozorňuje na negatívne dôsledky nadmerného daňového zaťaženia a komplikovanej legislatívy. Podľa nej je dôležité, aby podnikatelia nemuseli venovať neúmerne veľa energie optimalizácii daní a administratívnym povinnostiam na úkor samotného podnikania.

Dane rozhodujú aj o tom, kde firma zostane

Prieskum potvrdzuje priamu súvislosť medzi hospodárskou politikou a rozhodovaním firiem. Až 65 % britských podnikov odkladá investície, kým vláda nepredstaví konkrétne zmeny v oblasti daní a administratívy.

Ak sa daňové a nákladové tlaky v Británii nezmiernia, takmer 39 % firiem plánuje zvýšiť ceny, 35 % pozastaví alebo zruší investičné zámery a 32 % obmedzí nábor zamestnancov či skráti pracovný čas. K prepúšťaniu by pristúpilo 28 % respondentov a takmer tretina (30 %) dokonca uvažuje o presune investícií alebo časti svojich aktivít do zahraničia.

Podobné riziko hrozí aj menším otvoreným ekonomikám, akou je Slovensko. O investíciách už dnes nerozhoduje len cena pracovnej sily, ale aj celkové daňové zaťaženie, stabilita legislatívy a predvídateľnosť nákladov.

Firmy, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách, môžu pri zhoršení podmienok jednoducho presunúť svoje aktivity inam – a práve Slovensko tento rok zaznamenalo výrazne viac takýchto presunov do okolitých štátov ako v minulosti.

Zjednodušovanie pravidiel je aj témou Európskej únie

Znižovaním administratívnej záťaže sa intenzívne zaoberá aj Európska komisia. Jej cieľom je do roku 2029 znížiť záťaž firiem minimálne o 25 %. V prípade malých a stredných podnikov až o 35 %, čo by mohlo priniesť úspory približne 37,5 miliardy eur ročne. Súčasťou tejto snahy je aj návrh na zjednodušenie daňových pravidiel predstavený v júni 2026, ktorý by mal znížiť náklady na dodržiavanie predpisov a uľahčiť podnikanie cez hranice.

Pre slovenské firmy je však okrem administratívy kľúčová aj cena práce. Podľa analýzy OECD Taxing Wages 2026 dosahuje na Slovensku celkové daňovo-odvodové zaťaženie práce pri priemerne zarábajúcom bezdetnom zamestnancovi 42,7 % z celkových nákladov práce. Ide o výrazne vyššiu hodnotu ako predstavuje priemer OECD, ktorý sa pohybuje na úrovni 35,1 %.

Takáto vysoká záťaž zvyšuje náklady firiem a komplikuje im konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch. „S nástupom AI technológií to môže byť ešte väčší problém, keďže firmy budú oveľa viac inklinovať k nahrádzaniu ľudskej práce AI technológiou. To môže mať zásadný vplyv nielen na zamestnanosť, ale aj na príjmy do štátneho rozpočtu,“ hovorí Hallová.

Daňová odborníčka takisto upozorňuje, že problémom slovenského daňového systému nie sú iba sadzby, ale aj jeho celkové nastavenie. „Súčasný systém „obsahuje zbytočné výnimky, vysoko zdaňuje príjmy a tiež enormne zaťažuje cenu práce,“ tvrdí.

Firmy odchádzajú jedna za druhou

Otázka konkurencieschopnosti Slovenska pritom nie je iba teoretická. Viaceré spoločnosti, ktoré u nás pôsobili celé desaťročia, už oznámili ukončenie výroby alebo jej presun do zahraničia. Zmeny sa dotýkajú automobilového priemyslu, strojárstva aj potravinárstva a znamenajú neistotu pre stovky zamestnancov.

Jedným z najvýraznejších príkladov je juhokórejský Samsung, ktorý v roku 2026 ukončil výrobu televízorov v Galante po viac ako dvoch desaťročiach. Rozhodnutie súviselo najmä s poklesom dopytu a reorganizáciou výrobných kapacít. O prácu prišli stovky zamestnancov.

Talianska spoločnosť Askoll zase oznámila, že do konca roka 2026 ukončí výrobu elektromotorov v Potvoriciach. Produkciu plánuje presunúť do Rumunska a Číny, pričom o prácu má prísť 77 zamestnancov.

K známym menám sa pridáva aj Hubert, Bosch či Fritzmeier. Spoločnosť Hubert J. E. uzavrie do konca roka 2026 výrobný závod v Seredi, kde sa šumivé vína vyrábali približne 74 rokov. Produkciu presunie do sesterských závodov v Česku. Zmena sa dotkne približne 60 zamestnancov. Značka však na slovenskom trhu zostáva.

Nemecký Bosch plánuje do konca marca 2027 ukončiť repasovanie alternátorov v Bernolákove a presunúť ho do Srbska. Závod zamestnáva 148 ľudí. Spoločnosť rozhodnutie vysvetľuje potrebou znižovať náklady a sústrediť výrobu do väčších prevádzok.

Výrobu na Slovensku ukončuje aj spoločnosť FMB zo skupiny Fritzmeier, ktorá viac ako 20 rokov pôsobila v Bánovciach nad Bebravou. Produkciu dielov pre stavebné a poľnohospodárske stroje presúva do Česka a Nemecka. Firma pritom od roku 2021 do roku 2025 nahromadila straty presahujúce 2,6 milióna eur.

Odchody však nemožno automaticky pripisovať vysokým daniam. Jednotlivé spoločnosti uvádzajú rôzne dôvody – od slabšieho dopytu a nevyužitých výrobných kapacít cez rastúce náklady až po dlhodobé hospodárske straty.

Spoločným menovateľom zostáva fakt, že výroba sa môže presunúť za hranice, zatiaľ čo slovenské regióny prichádzajú o pracovné miesta. Pre Slovensko je preto dôležité nielen prilákať nových investorov, ale aj vytvárať stabilné a konkurencieschopné prostredie pre firmy, ktoré tu už pôsobia.