Štát minie o 9,5 miliardy eur viac. Výdavky na tovary stúpnu o 27,3 %, NKÚ varuje pred dierami v rozpočte

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR upozorňuje na nejasnosti pri uplatňovaní výnimky z dlhovej brzdy aj na riziká, ktoré prináša návrh štátneho rozpočtu na rok 2027. Uvádza to v stanovisku na svojom webe.

Rovnako kritizuje aj zrýchlené schvaľovanie rozpočtu, ktoré podľa neho oslabuje transparentnosť a priestor na odbornú diskusiu. Problémom je, že verejný dlh sa môže na konci budúceho roka priblížiť k hranici 100 miliárd eur. Kde NKÚ vidí najväčšie medzery schváleného rozpočtu?

Vláda neposkytla potrebné podklady

Verejná správa by mala v roku 2027 hospodáriť s príjmami 63,34 miliardy eur a výdavkami 70,78 miliardy eur. Deficit tak dosiahne 7,44 miliardy eur, čo predstavuje 4,94 % HDP. Na každého obyvateľa by pripadal dlh približne 18 500 eur.

Kontrolóri zároveň upozorňujú, že Ministerstvo financií SR im neposkytlo odborné podklady, na základe ktorých vláda v septembri 2026 aktivovala únikovú doložku z dlhovej brzdy vo výške 3,21 % hrubého domáceho produktu (HDP). Bez nich podľa úradu nemožno jednoznačne posúdiť, či vláda pri príprave a prerokovaní rozpočtu dodržala všetky ústavné princípy, zákony a medzinárodné pravidlá.

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy zdôrazňuje, že rozpočet nie je iba súborom príjmov a výdavkov. „Rozpočet je kľúčovým zákonom na zabezpečenie udržateľného rozvoja spoločnosti, na podporu podnikateľského prostredia a tiež na udržanie sociálneho zmieru. Preto je dôležité posúdiť nielen formálne prerozdeľovanie limitovaných zdrojov do jednotlivých verejných politík, ale aj zhodnotiť proces participácie zainteresovaných strán na príprave zákona roka,“ uvádza.

Podľa Andrassyho urýchlené schvaľovanie rozpočtu je v rozpore s transparentnosťou a oslabuje zapojenie ďalších zainteresovaných strán do diskusie.

Dlh bude štát zaťažovať čoraz viac

NKÚ považuje riziká, ktoré v návrhu pomenovalo Ministerstvo financií SR, za vyvážené. Slovenská ekonomika by mala v budúcom roku rásť o 1,8 %. Pomôcť jej môže domáca spotreba, zahraničný dopyt, oživenie nemeckej ekonomiky či lepšia výkonnosť automobilového priemyslu. Naopak, rast môžu brzdiť vojnové konflikty, vysoké ceny energií, obchodné bariéry a slabší dopyt z Číny.

Kontrolóri upriamujú pozornosť aj na rastúce náklady na obsluhu štátneho dlhu. Kým v roku 2023 predstavovali jednu miliardu eur, v roku 2027 sa na ne počíta s čiastkou v objeme takmer 2,5 miliardy eur. V roku 2029 by mali dosiahnuť až 3 miliardy eur.

„Návrh rozpočtu verejnej správy je potrebné vnímať nielen z ročného pohľadu na príjmy a výdavky, teda plánované saldo, ale zároveň aj z pohľadu úspešnosti trojročných konsolidačných opatrení zameraných na zníženie celkového dlhu krajiny,“ upozorňuje Andrassy.

Podľa kontrolórov je dôležité sledovať, či konsolidácia odstraňuje príčiny nerovnováhy verejných financií a vytvára priestor na udržateľné financovanie štátu bez ďalšieho zvyšovania daní a odvodov.

Zdravotníctvo potrebuje systémové riešenia

Medzi rizikové oblasti patrí podľa úradu dôchodkový systém, zdravotníctvo a fungovanie štátnej a verejnej správy. Výdavky Sociálnej poisťovne majú dosiahnuť 15,5 miliardy eur, pričom 88 % z nich smeruje na dôchodkové poistenie. Na sociálnu politiku a podporu zamestnanosti je celkovo vyčlenených 20 miliárd eur, medziročne o takmer 443 miliónov eur viac.

Štát zároveň plánuje poslať Sociálnej poisťovni transfer vo výške dvoch miliárd eur. Kontrolóri prízvukujú, že negatívny demografický vývoj môže dlhodobo ohroziť udržateľnosť verejných financií. V zdravotníctve majú celkové verejné výdavky dosiahnuť približne 11,1 miliardy eur. Platba za poistencov štátu je naplánovaná na 2,1 miliardy eur, čo predstavuje 22 % celkových zdrojov verejného zdravotného poistenia.

Na dokončenie investičných projektov má byť potrebných 608 miliónov eur. Z toho až 562 miliónov eur má smerovať do Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku. Na ostatné štátne zdravotnícke zariadenia zostane necelých 48 miliónov eur.

Andrassy kritizuje aj chýbajúce riešenie rastúceho dlhu v zdravotníctve, ktorý sa blíži k 2,4 miliardám eur. „Vláda a ani vedenie rezortu zdravotníctva nemajú reálnu predstavu o tom, ako riešiť už bezmála 2,4-miliardový dlh v zdravotníctve a aké systémové opatrenia prijať, aby sa kolotoč bezodného zadlžovania v slovenskom zdravotníctve zastavil a pacient sa dostal na prvé miesto záujmu kompetentných,“ uvádza predseda NKÚ.

Prevádzkové výdavky rastú na úkor investícií

Slovensko zaostáva za priemerom Európskej únie aj v efektívnosti verejnej správy. V príslušnom indexe dosahuje 62,7 percentilu, zatiaľ čo európsky priemer presahuje 80. percentil, konštatuje vo svojej správe NKÚ. 

Výdavky na zamestnancov štátu a samospráv sa v porovnaní s rokom 2024 zvýšia o 15,4 % a dosiahnu 17,1 miliardy eur. Náklady na tovary a služby za rovnaké obdobie vzrastú o 27,3 %, čo sa v rozpočte na budúci rok prejaví sumou 9,5 miliardy eur. Rast bežných prevádzkových výdavkov tak je na úkor investícií, čo môže negatívne ovplyvniť aj hospodársky rast.

„Tieto čísla sú jasným signálom pre vládu i parlament, že je najvyšší čas začať odbornú diskusiu o zásadnej reforme štátu a o financovaní služieb, ktoré občanom poskytujú profesionálni úradníci,“ konštatuje Andrassy. Podľa NKÚ je potrebné hľadať efektívnejší spôsob fungovania verejných inštitúcií a využívania verejných zdrojov.

V rozpočte sa počíta aj s celkovými obrannými výdavkami vo výške 3,3 miliardy eur, pričom medziročný rast má dosiahnuť 14,85 %. Zdroje z Európskej únie majú predstavovať 3,1 miliardy eur, pričom zo štátneho rozpočtu sa má na ne vyčleniť ďalších 0,52 miliardy eur.

Kontrolóri napokon dodávajú, že pri dôchodkoch nestačí hľadať iba peniaze na ich vyplácanie. Štát by sa mal zaoberať aj zmenami na trhu práce a väčším zapojením seniorov.

„Je dôležité, aby sa kompetentní namiesto jednoduchého hľadania zdrojov na vyplácanie dôchodkových dávok začali zaoberať štrukturálnymi zmenami na trhu práce a pripravovali projekty, vďaka ktorým sa do pracovného života vo väčšej miere zapoja aj seniori,“ uzatvára Andrassy.