„Výdavky sa utrhli z reťaze,“ hovorí analytik o schválenom rozpočte. Nepomohlo by ani zrušenie 13. dôchodkov

Je dobojované. Napriek výhradám odborníkov a pokusom opozície odvrátiť nevyhnutné, poslanci v parlamente návrh štátneho rozpočtu na nasledujúce roky schválili. Slovensko bude hospodáriť s vyšším deficitom, ako sa očakávalo v tomto roku. Vláda zároveň počíta s rastom platov vo verejnej správe, pokračovaním pomoci s cenami energií a ďalšími výdavkami na sociálne opatrenia.

Za rozpočet hlasovalo 76 zo 78 prítomných poslancov, dvaja sa zdržali. Podporili ho poslanci koaličných strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS, ako aj traja nezaradení poslanci okolo ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka. Opoziční poslanci sa na hlasovaní nezúčastnili a zdržali sa Tomáš Taraba a Peter Slyško.

Príjmy na úrovni miliárd

Štát počíta s príjmami vo výške 27,911 miliardy eur a výdavkami na úrovni 35,666 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu tak má dosiahnuť 7,754 miliardy eur, informuje TASR.

V prípade celej verejnej správy sa očakávajú príjmy vo výške 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Deficit má dosiahnuť 7,443 miliardy eur, čo predstavuje 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pre porovnanie, v roku 2026 sa očakáva deficit na úrovni 4,37 % HDP.

V nasledujúcich rokoch chce štát deficit postupne znižovať. V roku 2028 má dosiahnuť 4,5 % HDP a v roku 2029 štyri percentá. Na splnenie týchto cieľov však budú potrebné ďalšie konsolidačné opatrenia.

Viac peňazí na dopravu aj pôdohospodárstvo

Výdavky v oblasti dopravy a bývania majú v roku 2027 dosiahnuť spolu 4,159 miliardy eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast takmer o 568 miliónov eur. Významnú časť tvoria investície do dopravnej infraštruktúry, na ktoré sa plánuje vyčleniť 1,793 miliardy eur, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 489 miliónov eur.

Na cestnú dopravu má smerovať 450 miliónov eur a na správu a prevádzku železničnej dopravy 1,373 miliardy eur. Podpora leteckej dopravy má dosiahnuť 8,1 milióna eur. Samotná kapitola Ministerstva dopravy počíta s výdavkami vo výške 2,818 miliardy eur. Na rozvoj bývania sa má vyčleniť necelých 388 miliónov eur.

Výrazný nárast sa očakáva aj v pôdohospodárstve. Do tejto oblasti má smerovať viac ako 1,247 miliardy eur, čo je medziročne o 480 miliónov eur viac. Priame platby poľnohospodárom majú dosiahnuť 552,5 milióna eur a na rozvoj vidieka je určených 299,4 milióna eur.

Sociálne výdavky a dôchodky

Na sociálne veci a podporu zamestnanosti sa plánuje vyčleniť 20,1 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 443 miliónov eur. Výdavky Sociálnej poisťovne majú dosiahnuť 15,5 miliardy eur, pričom na dôchodkové dávky je určených 13,7 miliardy eur. Na plnohodnotný 13. dôchodok sa počíta so sumou 916 miliónov eur.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má hospodáriť so sumou 4,5 miliardy eur. Na podporu rodiny je vyčlenených 1,72 miliardy eur, z toho 825 miliónov eur na prídavky na deti a 668 miliónov eur na rodičovský príspevok. Na podporu zamestnanosti má smerovať 417,5 milióna eur a na osobnú asistenciu 173 miliónov eur.

Rozpočet počíta aj so zvýšením zdrojov na pomoc pri odkázanosti o 68,9 milióna eur. Predpokladaná valorizácia dôchodkov v roku 2027 predstavuje 3,5 %. Na dávky v nezamestnanosti sa plánuje vyčleniť 355 miliónov eur.

Peniaze na šport aj jadrovú energetiku

Na oblasť športu sa má v roku 2027 vyčleniť celkovo 178,8 milióna eur. Fond na podporu športu má dostať 60 miliónov eur, príspevok uznanému športu predstavuje 74,7 milióna eur a na športovú reprezentáciu Slovenska je určených 13,2 milióna eur. Ďalšie peniaze majú smerovať na národné športové projekty a budovanie športovej infraštruktúry.

V oblasti energetiky rozpočet počíta so sumou 100 miliónov eur na pokračovanie projektu nového jadrového zdroja. Rovnaká suma je určená na opatrenia proti suchu a dôsledky klimatickej zmeny. Na kompenzácie cien energií sa plánuje vyčleniť 250 miliónov eur.

Vyššie výdavky na platy a správu štátu

Osobné výdavky verejnej správy majú dosiahnuť 15,6 miliardy eur, z toho 11,3 miliardy eur pripadá na mzdy. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast osobných výdavkov o 1,07 miliardy eur a mzdových výdavkov o 718 miliónov eur. Platy zamestnancov štátnej a verejnej správy sa majú od 1. júla 2027 zvýšiť o 8,4 %.

V regionálnom školstve sa na osobné výdavky plánuje vyčleniť 3,65 miliardy eur, pričom na mzdy má smerovať 2,66 miliardy eur. Naopak, výdavky v oblasti ekonomiky majú klesnúť na 1,82 miliardy eur, čo predstavuje medziročný pokles o 462 miliónov eur. Menej peňazí má smerovať aj na regionálny rozvoj, kde sa očakáva pokles výdavkov o 263 miliónov eur. Podpora podnikania má byť nižšia o 76,8 milióna eur.

Rozpočet počíta aj so 700 miliónmi eur na transfer do štátnych finančných aktív. Výdavky súvisiace s legislatívnymi zmenami v kapitole financií majú dosiahnuť 430 miliónov eur. Vyššie náklady na správu štátneho dlhu majú predstavovať medziročný nárast o 401 miliónov eur a výdavky vo vzťahu k Európskej únii majú vzrásť o 257 miliónov eur.

Ďurana: Zrušenie 13. dôchodku nestačí

Analytik z INESS Radovan Ďurana vysvetľuje, že zásadný problém súčasného aj budúcich rozpočtov bude výdavková strana. „Výdavky sa utrhli z reťaze a každé desiate euro, ktoré vláda a štát budúci rok minú, si musíme požičať. To znamená, že ak vyplácame 60-eurový prídavok na dieťa, tak 6 eur z tohto prídavku si musíme požičať, ak 700-eurový dôchodok, tak 70 eur z tohto dôchodku si musíme požičať. A keď platíme plat ministrovi 6 000 eur, tak tých 600 eur si musíme tiež požičať rovnako ako pri učiteľoch s platom 2 000 eur. Aj na neho si požičiame 200 eur,“ hovorí pre Startitup.

Dodáva, že aby sme zastavili rast dlhu, potrebujeme znížiť výdavky o minimálne 3,5 miliardy eur v nasledujúcich 2 až 3 rokoch. „Keby sme zrušili celý 13. dôchodok, tak ušetríme len 915 miliónov eur.“ Budúce šetrenie preto bude musieť byť plošné, širokospektrálne, pretože ušetriť tak veľkú sumu z dvoch alebo troch oblastí jednoducho nie je možné.

Hovorí, že sú to občania, ktorí si dnes užívajú prostredníctvom výdavkov život na dlh. Podľa Ďuranu sú v konečnom dôsledku príjemcami výdavkov štátu, či už je to 450 000 zamestnancov štátu, alebo aj zamestnanci súkromného sektora, ktorí svoje deti posielajú do štátnych škôl, jazdia po štátnych diaľniciach, alebo chodia do mestských knižníc. Úspory musia pocítiť občania, nemá to byť kto iný.

Zvyšovanie daní si už vyčerpali

Vláda konsolidačnými opatreniami podľa analytika INESS priškrtila ekonomický rast, ktorý je nevyhnutným pomocníkom pre znižovanie deficitu. Stačí podľa neho nezvyšovať výdavky a postupný rast príjmov v spolupráci s infláciou prinesie znižovanie deficitu. „Zvyšovanie daní už vláda vyčerpala. Na platových automatoch v zdravotníctve a valorizácii iných výdavkov sa získané prostriedky zo zvyšovania daní stratili,“ konštatuje.

Na otázku, či sa dá rozpočet ozdraviť bez ďalšieho zvyšovania daní a odvodov, odpovedal pomerne jasne. „Navrhol by som plošné škrtanie. Je to najjednoduchšia cesta, ktorá sa dá najjednoduchšie komunikovať. Nerobiť výnimky.“

Ak bude štát v zadlžovaní pokračovať, vidí za tým riziká. Hovorí, že vysoké náklady na dlhovú službu znížia objem prostriedkov na cielené opatrenia. Zdôrazňuje, že tento jav cítiť v rozpočte už dnes. „Samozrejme, najväčším rizikom je situácia, keď si štát nebude môcť požičať na finančných trhoch. A taký moment môže prísť kedykoľvek, pričom Slovensko má minimálny vankúš, aby si v takejto situácii poradilo,“ dodáva.

Na záver dodáva, že konsolidovať sa nedá tak, aby to Slováci nepocítili. „Neexistuje obed zadarmo a neexistuje škrtanie deficitu bez toho, aby to nedopadlo na občanov. Či zdaníte viac firmy, alebo znížite výdavky, nakoniec to budú priamo alebo nepriamo platiť občania,“ vysvetľuje.

Myslí si, že z pohľadu ekonomického rastu by bolo vhodnejšie škrtať výdavky, aby tu vôbec nejaké firmy zostali a ľudia mali príjem zo zamestnania. Štát by teda podľa Ďuranu nemal brániť ekonomickému rastu, ako sa to deje dnes. Len to je totiž slovami analytika cesta k zvyšovaniu blahobytu domácností.