Zastrašovanie, odpočúvanie a agenti pred dverami: Diplomati v Moskve zažívajú nočnú moru, mnohí to radšej vzdali

V Pakistane prežila ozbrojený útok, no pôsobenie v Moskve bolo pre ňu v istom zmysle ešte náročnejšie. Americká diplomatka Lynne Tracyová opisuje zásadný rozdiel: aj pod fyzickou hrozbou v Péšávare mala pocit, že niektoré veci dokáže ovplyvniť. V Rusku ju vyčerpávala neistota a neustály tlak kontrarozviedky.

Tracyová je jednou z piatich diplomatov, s ktorými sa BBC rozprávala o ich pôsobení v Rusku po začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu. Ich výpovede približujú život pod dohľadom, zastrašovanie ruských kontaktov aj každodenné problémy veľvyslanectiev. Tlak prirovnávajú k obdobiu studenej vojny.

„Byť veľvyslankyňou v Rusku bola pravdepodobne najťažšia úloha v mojej kariére,“ povedala Tracyová, ktorá zastupovala Spojené štáty v Moskve v rokoch 2023 až 2025. Počas približne tridsaťročnej kariéry pritom pôsobila aj v Pakistane, kde v roku 2008 prežila ozbrojený útok.

Kamery sa očakávali v každej miestnosti

Západní diplomati podľa svojich výpovedí pracovali s vedomím, že ich súkromie môže byť iba ilúziou. Jeden z bývalých európskych diplomatov dostal pred odchodom do Moskvy jednoznačné varovanie: „Očakávajte odpočúvacie zariadenia, očakávajte kamery v každej jednej miestnosti vášho domu.“

Ďalší bývalý veľvyslanec opísal pokus ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) zverbovať dvoch ruských zamestnancov jeho misie. Mali podávať správy o dianí na veľvyslanectve. Obaja však o nátlaku informovali zamestnávateľa. Ambasáda ich následne prepustila, podľa diplomata preto, aby ich nevystavila riziku trestného stíhania.

Tlak sa podľa oslovených diplomatov prenáša aj na Rusov, ktorí so západnými ambasádami udržiavajú kontakty. Zastrašovanie zasahuje napríklad ľudí z akademického a kultúrneho prostredia. Jeden z bývalých veľvyslancov uviedol, že agenti FSB sledovali jeho hostí až ku dverám veľvyslanectva.

Strach pretrvával aj po odchode

Hostia júnovej oslavy narodenín britského kráľa v rezidencii veľvyslanca v Moskve opísali obťažovanie prokremeľskými aktivistami a pracovníkmi štátnych médií. Následne ich podľa ich výpovedí vypočúvala polícia. Jeden z nich odvtedy zo strachu odmietol viacero pozvaní na západné ambasády.

Neustály tlak má následky aj pre samotných diplomatov. Bývalý veľvyslanec povedal BBC, že „neustála paranoja“ priviedla viacerých pracovníkov k výpovedi. Sám sa ešte mesiace po odchode z Ruska obzeral cez plece.

Na nespravodlivé zaobchádzanie sa sťažujú aj ruskí diplomati na Západe. Diplomati oslovení BBC však tvrdia, že rozsah a taktiky ruských spravodajských služieb sú podstatne intenzívnejšie.

Výplaty zachránil kufor rubľov

Po vzájomnom vyhosťovaní stoviek diplomatov zostali mnohé západné ambasády personálne oslabené. Nedostatok pracovníkov znamenal, že aj obyčajné netesné potrubie mohlo prerásť do problému, ktorý odčerpával čas diplomatov.

Prevádzku komplikovali aj finančné obmedzenia. Odpojenie časti ruských bánk od systému SWIFT a pozastavenie činnosti spoločností Visa a Mastercard sťažili zabezpečovanie bežných výdavkov, píše BBC. 

Jeden bývalý veľvyslanec spomínal, že mu došla hotovosť a nemohol vyplatiť zamestnancov. Pomohol mu až kolega, ktorý po vyhostení predával auto. Ruble z predaja priniesol na ambasádu v kufri.

Prečo napriek tomu zostávajú

Bývalý francúzsky veľvyslanec Pierre Lévy bol presvedčený, že stiahnutie vyslancov po invázii by bolo chybou. Čím horšie sú vzťahy, tým dôležitejšie je podľa neho zachovať diplomatické zastúpenie.

Veľvyslanectvá zostávajú komunikačným kanálom aj v čase, keď sú kontakty medzi vládami výrazne obmedzené. Tracyová považuje za úspech, že americká ambasáda počas jej pôsobenia ďalej fungovala a udržiavala väzby s bežnými Rusmi. 

„Pretože v určitom okamihu budú mať vzťahy medzi vládami šancu zlepšiť sa – a tieto väzby medzi ľuďmi budú existovať, aby pomohli toto zlepšenie urýchliť,“ hodnotí Tracyová.

Slovensko má v Moskve veľvyslanca, obnovuje aj vojenské kontakty

Diplomatické zastúpenie v Moskve si naďalej udržiava aj Slovensko. Veľvyslanectvo vedie Peter Priputen, ktorý sa do funkcie vrátil koncom roka 2024. Slovenskú ambasádu v Rusku viedol už v rokoch 2014 až 2020.

Slovensko zároveň podniklo kroky na obnovenie vojenských diplomatických kontaktov, prerušených po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Ako sme informovali začiatkom októbra, premiér Robert Fico tento zámer oznámil počas májového stretnutia s Vladimirom Putinom v Moskve. 

Aktuálny zoznam ministerstva obrany uvádza pri Rusku brigádneho generála Slavomíra Staviarskeho ako pridelenca obrany a plukovníka Iva Gahíra ako jeho zástupcu.

Podľa informácií Aktualít má do Bratislavy prísť 46-ročný dôstojník Maxim Verežan. Námorný dôstojník predtým slúžil na ruskom veľvyslanectve v Ríme a v posledných rokoch pôsobil v Moskve.

Návrat vojenského pridelenca má citlivý kontext. Jeho predchodca Sergej Solomasov bol v roku 2022 vyhostený zo Slovenska. Do povedomia verejnosti sa dostal zábermi, na ktorých odovzdával peniaze spolupracovníkovi Hlavných správ Bohušovi Garbárovi, neskôr odsúdenému za špionáž.