Problém majú aj 20 roční: Lekári upozorňujú na devastačný trend medzi mladými Slovákmi

Pohárik po práci, pár drinkov cez víkend alebo alkohol ako samozrejmý spoločník každej oslavy. Pre mnohých Slovákov ide o úplne bežnú súčasť života. Hranica medzi príležitostným pitím a závislosťou však nemusí byť taká jasná, ako si ľudia myslia, a telo navyše dlho nemusí vysielať žiadne výrazné varovné signály. Keď sa poškodenie konečne prejaví, býva už často vo veľmi pokročilom štádiu.

O to vážnejšie znejú slová odborníkov, ktorí upozorňujú na znepokojujúci trend. Problémy s alkoholom sa čoraz častejšie objavujú aj u mladých ľudí.

Koľko Slováci reálne pijú

Slovensko dlhodobo patrí ku krajinám s vysokou spotrebou alkoholu. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie spracovaných v profile krajiny organizácie Movendi vypil priemerný Slovák starší ako 15 rokov okolo 10,5 litra čistého alkoholu za rok, pričom projekcie počítali s nárastom až na 11,3 litra do roku 2025. Pre predstavu, ide o objem čistého liehu, nie samotných nápojov.

Takáto spotreba radí Slovensko nad európsky priemer a dlhodobo nás umiestňuje medzi krajiny, kde sa pije výrazne viac, než je bežné inde vo svete. Najväčší podiel pritom tvoria liehoviny s 41 percentami, nasleduje pivo so 36 percentami a víno s 23 percentami.

Alkohol sa zároveň výrazne podpisuje pod úmrtnosť. Podľa rovnakých dát sa na Slovensku s alkoholom spája približne 3 900 úmrtí ročne, teda okolo 46 na 100-tisíc obyvateľov, pričom muži tvoria drvivú väčšinu z nich. Mierne pozitívnou správou je, že tento počet v prepočte na obyvateľa za posledné desaťročie zľahka klesol, no stále ide o tisíce životov každý rok. Problém je viditeľný aj v nemocniciach, len vlani priviedol alkohol do slovenských nemocníc takmer 14-tisíc ľudí, informovala STVR.

Problém sa presúva k mladším

Alarmujúci je najmä vek pacientov. V reportáži verejnoprávnej STVR na to upozornili odborníci z Košíc. Gastroenterológ Martin Janíčko z Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura uviedol, že závažné zdravotné následky dlhodobého pitia sa presúvajú do mladších vekových skupín.

Potvrdzuje to aj psychiater Boris Bodnár, riaditeľ košického Centra pre liečbu závislostí. Podľa jeho slov má centrum každý rok niekoľko stoviek nových pacientov so závislosťou. A hoci je priemerný vek okolo 40 až 50 rokov, do starostlivosti prichádzajú čoraz častejšie aj ľudia vo veku 20 až 30 rokov. Závislosť pritom nevzniká zo dňa na deň, ale postupne, keď človek začne piť častejšie a alkohol používa ako spôsob zvládania stresu či nepríjemných emócií.

Keď sa z víkendového pitia stane zvyk

Prechod od príležitostného pitia k problému býva nenápadný. Varovným signálom je, keď človek opakovane vypije viac, ako si pôvodne naplánoval, nedokáže konzumáciu obmedziť alebo cíti silnú potrebu napiť sa.

Problémom je aj rastúca tolerancia, keď na dosiahnutie rovnakého účinku potrebuje čoraz väčšie množstvo alkoholu. Varovať by mali aj výpadky pamäti po pití, zanedbávanie bežných povinností či pokračovanie v konzumácii napriek tomu, že si človek uvedomuje jej negatívne dôsledky. Ak sa tieto situácie opakujú, už nejde o neškodný zvyk, ale o signál, ktorý by sa nemal prehliadať.

Pečeň trpí potichu

Jedným z najzradnejších následkov pravidelného pitia je poškodenie pečene. Tento orgán spracúva živiny, lieky aj škodlivé látky, no pri dlhodobej nadmernej konzumácii alkoholu sa jeho schopnosť fungovať zhoršuje. Zákernosť spočíva v tom, že prvé štádiá prebiehajú bez výrazných príznakov.

Človek sa môže cítiť relatívne dobre a normálne fungovať, zatiaľ čo v jeho pečeni už prebiehajú zmeny. Gastroenterológ Janíčko pre STVR upozornil, že lekári sa stretávajú aj s pacientmi, ktorí prichádzajú až v štádiu zlyhávania pečene. Dlhodobé poškodzovanie pritom môže viesť od stukovatenia pečene cez zápal až k cirhóze, pri ktorej vzniká nezvratné jazvovité poškodenie tkaniva. V najpokročilejších prípadoch môže dôjsť k úplnému zlyhaniu orgánu.

Alkohol nezasahuje len pečeň

Následky pravidelného pitia sa nekončia pri tráviacom systéme. Alkohol dokáže poškodzovať aj mozog a nervový systém, zhoršovať pamäť, koncentráciu aj schopnosť rozhodovať sa.

Najohrozenejšou skupinou sú práve dospievajúci, ktorých mozog sa ešte vyvíja. Podľa amerického Národného inštitútu pre zneužívanie alkoholu a alkoholizmus (National Institute on Alcohol Abuse and Alcoholism) môže skorý kontakt s alkoholom narušiť procesy dôležité pre učenie, pamäť a správanie. Zároveň platí, že čím skôr človek s pitím začne, tým vyššie je riziko, že si v budúcnosti vypestuje závislosť.

Kedy už nejde o nevinný pohárik

Ak človek nedokáže kontrolovať množstvo vypitého alkoholu, opakovane zlyháva pri pokusoch prestať alebo pokračuje napriek problémom v rodine, práci či zdraví, nemal by to ignorovať. Pomoc sa dá vyhľadať u všeobecného lekára alebo priamo v špecializovanom centre pre liečbu závislostí. Dôležité je nečakať až na moment, keď sa objavia vážne zdravotné komplikácie.

Pozor však treba dať aj na náhle vysadenie alkoholu. U človeka s rozvinutou fyzickou závislosťou môže vyvolať nebezpečné abstinenčné príznaky, preto je vhodné celý postup konzultovať s lekárom a nepúšťať sa doň na vlastnú päsť.

Prečo to netreba podceňovať

Práve v nenápadnosti spočíva najväčšie nebezpečenstvo alkoholu. Nemusí život zničiť naraz, no dokáže ho potichu rozkladať roky, bez toho, aby to človek včas spozoroval. Vysoká spotreba na Slovensku, tisíce úmrtí ročne aj posun problému k dvadsiatnikom sú dôvody, prečo sa oplatí vnímať svoje pitie triezvo.

Dobrou správou je, že ide o riziko, ktoré má človek z veľkej časti vo vlastných rukách. Striedmosť, pozornosť voči vlastným návykom a včasné vyhľadanie pomoci dokážu reálne ochrániť zdravie aj život.