Putinov poradca hľadá spôsob, ako predĺžiť život: Ruskí vedci vytvorili banku 7-tisíc krvných vzoriek dlhovekých primátov

Dokáže veda jedného dňa výrazne spomaliť starnutie človeka? Touto otázkou sa zaoberajú aj ruskí výskumníci, ktorí vytvorili banku krvných vzoriek dlhovekých primátov, píše HNonline. Projekt zastrešuje inštitút vedený blízkym spolupracovníkom Vladimíra Putina. Ruský prezident už v minulosti diskutoval o možnosti dožiť sa 150 rokov. Vedci však zatiaľ nemajú dôkaz, že by výskum opíc dokázal ľudský život predĺžiť.

Ruskí vedci hľadajú odpovede v krvi starších opíc

Ruský Kurčatovov inštitút a Výskumné centrum chirurgie A. V. Petrovského vytvorili spoločnú banku krvných vzoriek dlhovekých primátov. Jej cieľom je lepšie pochopiť biologické procesy, ktoré sprevádzajú starnutie organizmu. Vyjadrenia zaznamenalo nezávislé ruské médium Agentstvo a následne o nich informoval portál Meduza.

Vedci sa zameriavajú na opice vo veku od 18 do viac ako 30 rokov. Nezaujíma ich pritom iba zloženie krvi. Sledujú aj stav ciev, mozgu a ďalších orgánov, aby zistili, ako sa organizmus mení s pribúdajúcim vekom. Podľa šéfa Kurčatovovho inštitútu Michaila Kovaľčuka majú výskumné zariadenia viac ako 7 000 opíc patriacich k 22 druhom primátov.

Za výskumom stojí muž z Putinovho okolia

Kurčatovov inštitút vedie Michail Kovaľčuk, ktorého médiá označujú za blízkeho spolupracovníka ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho neformálneho poradcu pre vedecké otázky. Kovaľčuk sa dlhodobo zaujíma o možnosti predlžovania ľudského života. Podľa portálu Meduza sa jeho meno objavilo aj v súvislosti s rozsiahlejším ruským projektom zameraným na výskum starnutia.

V roku 2024 Meduza spolu s ďalším investigatívnym médiom informovala, že Kovaľčuk mohol patriť medzi hlavných iniciátorov štátneho programu zameraného na túto oblasť. Samotný výskum krvi primátov však nemožno automaticky označiť za projekt určený výlučne pre Putina. Zverejnené informácie hovoria o širšom vedeckom zámere, ktorého deklarovaným cieľom je pochopiť starnutie a hľadať možnosti predĺženia ľudského života.

Putin a Si Ťin-pching diskutovali o nesmrteľnosti

Záujem o dlhovekosť sa v prípade ruského prezidenta dostal do pozornosti svetových médií už v septembri 2025. Počas vojenskej prehliadky v Pekingu zachytil zapnutý mikrofón rozhovor Vladimira Putina s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Obaja hovorili o možnostiach modernej medicíny, transplantáciách orgánov a predlžovaní ľudského života.

Podľa agentúry Reuters Putin prostredníctvom tlmočníka spomínal rozvoj biotechnológií a možnosť opakovaných transplantácií orgánov. Si Ťin-pching následne uviedol, že podľa niektorých predpovedí by sa ľudia mohli v tomto storočí dožívať 150 rokov. Rozhovor vyvolal značnú pozornosť, pretože zaznel počas verejného podujatia a nebol pôvodne určený ako oficiálne vyhlásenie o vedeckej politike. Je však potrebné rozlišovať medzi diskusiou o hypotetickej možnosti a konkrétnym osobným cieľom. Z dostupného záznamu nevyplýva, že Putin predstavil overený plán, ako sa dožiť 150 rokov.

Čo môžu vedci zistiť z krvi dlhovekých primátov?

Krv môže výskumníkom poskytnúť informácie o viacerých procesoch, ktoré súvisia so zdravotným stavom organizmu. Vedci môžu napríklad skúmať zmeny v zložení krvných buniek, metabolických ukazovateľoch alebo látkach súvisiacich so zápalovými procesmi. Takéto údaje môžu pomôcť pri hľadaní biologických znakov starnutia.

Samotné odobratie krvi však nestačí na vysvetlenie toho, prečo niektoré jedince žijú dlhšie než iné. Výskumníci musia zohľadňovať aj genetické rozdiely, životné podmienky, výživu, prekonané ochorenia a ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvňovať výsledky. Ak sa napríklad určitý biologický ukazovateľ častejšie vyskytuje u dlhovekých opíc, ešte to neznamená, že práve on spôsobuje ich dlhší život. Môže ísť iba o sprievodný jav. Práve rozlíšenie medzi súvislosťou a príčinou je jednou z najdôležitejších otázok podobného výskumu.

 

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by STARTITUP (@startitup_sk)

Prečo výsledky na opiciach nemusia fungovať u ľudí?

Primáty sú pre výskum starnutia zaujímavé aj preto, že majú s človekom viaceré biologické podobnosti. To však neznamená, že výsledky experimentov možno bez ďalšieho preniesť na ľudský organizmus. Jednotlivé druhy primátov sa líšia dĺžkou života, metabolizmom, genetickými vlastnosťami aj priebehom niektorých ochorení. Procesy, ktoré súvisia s dlhovekosťou jedného druhu, preto nemusia fungovať rovnako u človeka.

Americký Národný inštitút pre starnutie upozorňuje, že žiadny jednotlivý experimentálny model nedokáže úplne napodobniť komplexnosť ľudského starnutia. Výskum na zvieratách tak môže priniesť cenné poznatky a nové hypotézy. Na potvrdenie účinnosti konkrétneho postupu u ľudí sú však potrebné ďalšie dôkazy a klinické štúdie.

Dlhší život nemusí automaticky znamenať zdravší život

Pri výskume dlhovekosti sa často spomína hranica 120 alebo 150 rokov. Samotný počet prežitých rokov však nie je jediným ukazovateľom úspechu. Dôležité je aj to, v akom zdravotnom stave človek tieto roky prežije.

Vedci preto čoraz viac rozlišujú medzi celkovou dĺžkou života a obdobím života bez závažných zdravotných obmedzení. Odborníci z amerického Národného inštitútu pre starnutie v roku 2026 zdôraznili, že pri hodnotení nových postupov nestačí sledovať iba predĺženie života. Významné sú aj funkčné schopnosti organizmu, kvalita života, odolnosť a riziko ochorení. Aj keby teda vedci dokázali niektoré procesy starnutia spomaliť, stále by museli preukázať, že takýto zásah prináša skutočný zdravotný prospech.

Objavili už ruskí vedci recept na dlhý život?

Zatiaľ nie. Zverejnené informácie opisujú vytvorenie banky biologických vzoriek a výskum starších primátov. Neprinášajú však výsledky, ktoré by dokazovali účinné spomalenie starnutia u ľudí.

Nie sú v nich predstavené ani údaje z klinických skúšok, ktoré by potvrdzovali, že skúmaný postup dokáže bezpečne predĺžiť ľudský život. Preto je predčasné hovoriť o objave lieku proti starnutiu alebo o vedeckej ceste k nesmrteľnosti. Ruský projekt môže prispieť k lepšiemu poznaniu biologických zmien, ktoré sprevádzajú vyšší vek. Či tieto poznatky povedú aj k účinnej liečbe, však ukáže až ďalší výskum.

Rozhovory o živote do 150 rokov tak zatiaľ zostávajú skôr ambicióznou predstavou než medicínskou realitou.