Miliardár s majetkom 3,3 miliardy eur zakazuje e-maily po 17.30. Jeho kašmírový sveter kúpiš na Slovensku za 1 000 eur
Brunello Cucinelli zbohatol na kašmíri a dnes vlastní miliardy eur. Zamestnancom zakázal e-maily po práci. Verí v takzvaný humánny kapitalizmus.
Kým väčšina módnych impérií stavia na nekonečnej drine a tlaku, Brunello Cucinelli postavil to svoje na presne opačnom princípe. Jeho zamestnanci nesmú po pol šiestej otvárať pracovné e-maily a cez víkend ich nikto neobťažuje. A hoci z neho tento prístup spravil jedného z najbohatších Talianov s majetkom v miliardách eur, tvrdí, že peniaze nikdy neboli jeho cieľom.
Vyrástol na farme bez elektriny
Cesta sedemdesiattriročného Taliana sa začala ďaleko od výkladov luxusných butikov. Vyrastal na farme pri Perugii, v dome bez elektriny a tečúcej vody, odkiaľ sa rodina neskôr presťahovala na priemyselný okraj mesta.
Práve tam videl, ako jeho otec drie v továrni a vracia sa domov ponížený, čo v mladom Brunellovi zanechalo hlbokú stopu. Jedno otcovo ponaučenie si pamätá dodnes. „Musíš byť dobrý človek. A pamätaj, vždy sa snaž dodržať slovo,“ odkázal mu podľa magazínu Gentleman’s Journal otec.
Štúdium inžinierstva nedokončil a vo veku 25 rokov stavil na odvážny nápad. Z priadze, ktorú si požičal od starého známeho, nechal upliesť šesť pestrofarebných kašmírových svetrov. V časoch, keď bol kašmír výhradne nudný a béžový, to bol risk.
Lenže práve farebný kašmír sa stal základom značky, ktorá dnes nesie jeho meno a predáva sa po celom svete. Materiál si vraj nevybral náhodou. „Kašmírový sveter nikdy nevyhodíte,“ vysvetlil pre portál Continuous Lean svoju lásku k trvácnosti.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
E-maily po 17.30 má firma zakázané
To, čo robí Cucinelliho firmu výnimočnou, však nie je len kašmír. Je to spôsob, akým sa v nej pracuje. Zamestnanci začínajú o ôsmej ráno, no po pol šiestej večer už nesmie firmou kolovať jediný pracovný e-mail. Cucinelli odmieta aj hromadné e-maily, takže správa smeruje najviac jednému či dvom ľuďom, nie dvadsiatim naraz. Na poradách sú zakázané telefóny a svojich ľudí zásadne nekontaktuje cez víkend.
Znie to ako drobnosti, no za nimi stojí celá filozofia. Cucinelli je presvedčený, že neustále pripojenie a život na obrazovke prehlbujú vnútorný nepokoj človeka. Namiesto toho presadzuje, aby sa deň točil okolo učenia, oddychu a práce, a aby ľudia občas telefón úplne odložili.
Svoj postoj zhrnul do jednej vety. „Zaujíma ma kvalita pracovných hodín, nie ich množstvo,“ povedal. V dobe, keď sa úspech často meria počtom odpracovaných nocí, ide o takmer kacírsky názor.
Dedinu kúpil a premenil na „sídlo ducha“
Srdcom celého príbehu je Solomeo, stredoveká dedinka v talianskej Umbrii. Cucinelli ju postupne odkúpil, zreštauroval a dnes v nej sídli jeho firma. Nie je to však obyčajný firemný areál. Okrem dielní tu stojí divadlo, vinárstvo, záhrady aj takzvaný Monument ľudskej dôstojnosti. Sám podnikateľ dedinu nazýva sídlom ducha a hovorí, že ju buduje pre budúce generácie, nie pre seba.
K vlastníctvu pristupuje netradične. Seba vníma skôr ako strážcu krásy než jej majiteľa. „Myslím si, že som len niekto, kto tadiaľto prechádza,“ vyhlásil podľa magazínu W a tým istým dychom dodáva, že on aj jeho zamestnanci sú len dočasnými opatrovníkmi toho, čo vytvárajú.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Pri úvahách o zodpovednosti sa odvoláva na rímskeho cisára Hadriána aj na filozofa Pavla Florenského, ktorý radil, že keď je človek zahltený, má sa pozrieť na hviezdy.
Dedinu zároveň chápe ako odkaz pre tých, ktorí prídu po ňom. Veľkú časť zisku vracia späť do jej obnovy a tvrdí, že stavia pre ďalšie generácie, nie pre vlastné pohodlie. Práve preto v Solomeu nevznikli len dielne, ale aj miesta pre kultúru a vzdelávanie.
Cucinelli sa netají ani svojím postojom k mladým ľuďom, od ktorých očakáva, že v najbližšom desaťročí vymenia strach za nádej. Sám k tomu chce prispieť tým, že remeslám vracia stratenú prestíž a mladých láka k práci rukami v čase, keď o ňu väčšina z nich stráca záujem.
Dôstojnosť znamená pre neho viac ako chlieb
Svoj model Cucinelli nazýva humánny kapitalizmus. V praxi to znamená, že firma síce tvorí zisk, no zároveň časť z neho vracia späť a dbá na dôstojnosť ľudí, ktorí preň pracujú. Podľa portálu Robb Report sú vo firme nadštandardné mzdy a jasne ohraničený pracovný čas, pričom samotná značka funguje skôr ako spôsob života než len ako biznis. Firma navyše venuje približne 20 percent svojho zisku na dobročinnosť.
Dôraz na dôstojnosť sa tiahne všetkým, čo Cucinelli hovorí. „Človek potrebuje dôstojnosť ešte viac než chlieb,“ vyhlásil a dodal, že rešpekt vytvára zodpovednosť a tá zase živí kreativitu. Zastáva sa aj remesiel, ktorým sa podľa neho musí vrátiť morálna aj ekonomická hodnota, a volá po obnove remeselných škôl.
Krajčírom vo svojej firme platí štedro, keďže verí, že práve ruční remeselníci sú základom luxusu. A na dôveryhodnosti stavia celú svoju povesť. „Aby ste boli dôveryhodný, musíte sa správať konzistentne,“ poznamenal.
Tento prístup je o to pozoruhodnejší, že ide proti prúdu väčšiny módneho priemyslu, ktorý je roky terčom kritiky za vykorisťovanie lacnej pracovnej sily a za plytvanie. Cucinelli postavil firmu na opačných základoch, teda na zotrvaní výroby v Taliansku, na úcte k remeslu a na trvácnosti namiesto rýchlej spotreby.
Hoci jeho ceny bežný zákazník neutiahne, práve toto spojenie zisku s hodnotami z neho spravilo jednu z najrešpektovanejších postáv odvetvia. Z farmára bez elektriny sa tak stal muž, na ktorého sa chodia radiť manažéri aj politici a ktorého biznisový model študujú na obchodných školách.
Majetok 3,3 miliardy eur a tržby nad úrovňou 1,4 miliardy
Čísla dávajú jeho filozofii o to väčšiu váhu, že nejde o rojka bez výsledkov. Podľa magazínu Forbes má Cucinelli majetok približne 3,6 miliardy dolárov, teda v prepočte zhruba 3,3 miliardy eur, čím sa radí k najbohatším ľuďom na svete.
Svoje bohatstvo si vybudoval sám, od nuly, a Forbes ho vedie ako self-made miliardára. Jeho firma Brunello Cucinelli SpA dosiahla v roku 2025 tržby okolo 1,6 miliardy dolárov, teda približne 1,45 miliardy eur, a na milánskej burze sa obchoduje od roku 2012.
Paradoxne, k samotnej sláve má zdržanlivý vzťah. Luxus podľa neho nespočíva v tom, že vás pozná celý svet. „Skutočný luxus spočíva v tom, že nie ste príliš známy,“ vyhlásil pre A Continuous Lean.
Rovnako striedmy je aj jeho štýl obliekania. Stavia na tlmených, prírodných farbách a hovorí, že práve o takýto nenápadný prepych mu ide. „Toto chcem dosiahnuť svojím oblečením, tento nenápadný luxus,“ opísal pre magazín Permanent Style.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
O jeho živote nakrútil film režisér Cinema Paradiso
Príbeh talianskeho miliardára sa tento rok dostal aj na filmové plátna. Dokumentárny film s názvom Brunello: The Gracious Visionary nakrútil Giuseppe Tornatore, oscarový režisér legendárneho Cinema Paradiso.
Nejde o klasický dokument, ale o dvojhodinovú kombináciu dokumentu a hraného filmu, v ktorej Cucinelliho v rôznych obdobiach života stvárňujú traja herci. Snímka mala galavečer v newyorskom Lincolnovom centre a do amerických kín sa dostala v lete 2026.
Film sleduje jeho cestu od detstva na umbrijskej farme až po vybudovanie Solomea a nevyhýba sa ani veľkým témam, od nesmrteľnosti duše po humánny kapitalizmus. V snímke sa objavia aj mená ako Oprah Winfrey či Patrick Dempsey. Cucinelli k svojmu životu pristupuje s odstupom a filozofickým nadhľadom. „Vždy som veril, že každý príbeh má viac než jeden život,“ hovorí v súvislosti s filmom a dopĺňa, že samotný život nie je priamočiary.
Jeho sveter si kúpiš za vyše 1 000 eur
Pre slovenského čitateľa nejde o úplne vzdialený svet. Hoci Cucinelli nemá na Slovensku vlastnú predajňu, jeho oblečenie je bežne dostupné cez zahraničné e-shopy, ktoré jeho produkty doručujú aj k nám. Napríklad u nemeckého predajcu Breuninger sa kašmírový sveter predáva približne za 1 080 eur a vlnený kabát vyjde na 3 800 eur.
Ide teda o cenovú kategóriu, ktorá je pre väčšinu ľudí nedosiahnuteľná, no práve o to Cucinellimu ide. Jeho kúsky nie sú masový tovar, ale symbol takzvaného tichého luxusu, ktorý v posledných rokoch frčí aj medzi slovenskými a českými zberateľmi drahého oblečenia.
A tak sa môže stať, že v nejednom bratislavskom alebo pražskom šatníku visí sveter upletený v dedinke, ktorú jeden taliansky miliardár kúpil preto, aby dokázal, že biznis sa dá robiť aj s dušou.