24-tisíc Slovákov ročne zomiera na choroby srdca a ciev: Vedci odhalili skrytý signál, ktorý dokáže predpovedať smrť

7 % pacientov z rizikovej skupiny zomrelo do roka. AI odhalila signál, ktorý bežné vyšetrenia prehliadali.

muž, infarkt, srdce

Umelá inteligencia dokázala z bežného EKG rozpoznať zvýšené riziko náhlej srdcovej smrti. Vedci analyzovali viac ako 440-tisíc záznamov a objavili dosiaľ neznámy signál v elektrickej aktivite srdca. Nová metóda identifikovala pacientov, ktorých súčasné vyšetrenia často neoznačujú za vysokorizikových. Výsledky štúdie publikovanej v prestížnom časopise Nature otvárajú cestu k presnejšej prevencii, odborníci však upozorňujú, že technológia ešte potrebuje ďalšie klinické overenie.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Srdce človeka udrie približne 100-tisíckrát denne. Väčšinu času pracuje bez toho, aby sme jeho činnosti venovali pozornosť. Niekedy však dôjde k vážnej poruche elektrických signálov, ktorá môže vyvolať nebezpečnú arytmiu a náhlu zástavu srdca.

Podľa Kalifornskej univerzity v Berkeley zomiera v Spojených štátoch každoročne na náhlu zástavu srdca viac ako 300-tisíc ľudí. Približne deväť z desiatich ľudí, ktorých zástava postihne mimo nemocnice, neprežije.

Vedci preto hľadajú spôsob, ako rozpoznať ohrozených pacientov skôr, než sa objavia život ohrozujúce komplikácie. Novú možnosť prináša výskum tímu pod vedením lekára a výskumníka umelej inteligencie Ziada Obermeyera z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Výsledky vedci zverejnili v odbornom časopise Nature.

AI analyzovala viac ako 440-tisíc EKG záznamov

Výskumníci využili viac ako 440-tisíc elektrokardiografických záznamov zo Švédska. Prepojili ich s údajmi o úmrtiach a pomocou hlbokého učenia hľadali elektrické vzorce, ktoré sa častejšie objavovali u ľudí s následnou náhlou srdcovou smrťou.

Elektrokardiogram, známy ako EKG, patrí medzi bežné vyšetrenia. Elektródy umiestnené na koži zaznamenávajú elektrickú aktivitu srdca. Vyšetrenie je neinvazívne a nevyžaduje náročné zobrazovacie zariadenia.

Vedci následne preverili schopnosti algoritmu aj na nezávislých údajoch pacientov z USA a Taiwanu. Výsledkom bol model, ktorý z EKG dokázal identifikovať skupinu ľudí s výrazne zvýšeným rizikom náhlej srdcovej smrti v nasledujúcom roku.

Ako vnímaš kvalitu slovenského zdravotníctva?

V rizikovej skupine zomrelo do roka 7 % pacientov

Algoritmus označil za vysokorizikových 2,2 % ľudí zo švédskej výskumnej vzorky. V tejto skupine dosiahla ročná miera náhlej srdcovej smrti 7 %.

Pre porovnanie, tradične používaný ukazovateľ funkcie ľavej srdcovej komory, označovaný ako LVEF, identifikoval 1,9 % pacientov. Medzi nimi dosiahla ročná miera náhlej srdcovej smrti 4,6 %.

LVEF vyjadruje, akú časť krvi ľavá komora vypudí pri jednom stiahnutí. Lekári ju často určujú pomocou ultrazvuku srdca a využívajú pri posudzovaní potreby implantovaného defibrilátora.

Najvýraznejší rozdiel prinieslo porovnanie oboch metód. Až 86,1 % pacientov, ktorých AI zaradila do vysokorizikovej skupiny, nespĺňalo vysokorizikové kritériá založené na zníženej LVEF.

Neznamená to, že bežné vyšetrenia prehliadnu 86 % všetkých budúcich úmrtí. Výsledok ukazuje, že obe metódy identifikovali do veľkej miery odlišné skupiny pacientov.

muž s infarktom, srdce
zdroj: AI

Na Slovensku zomrelo za rok na choroby srdca a ciev viac ako 24-tisíc ľudí

Výsledky výskumu majú význam aj pre Slovensko, kde srdcovo-cievne ochorenia zostávajú najčastejšou príčinou smrti. Podľa Štatistického úradu SR na choroby obehovej sústavy v roku 2025 zomrelo približne 24 100 ľudí. Predstavovali až 45 % všetkých úmrtí v krajine.

Na vážnosť problému upozorňujú aj údaje záchranárov. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR zaznamenalo v roku 2024 celkovo 3 309 prípadov, pri ktorých operátori tiesňovej linky 155 telefonicky pomáhali s resuscitáciou človeka po náhlom zastavení krvného obehu. V 1 257 prípadoch aktivovali aj automatické externé defibrilátory.

Slovenské zdravotníctvo zároveň eviduje rastúci počet pacientov v kardiologických ambulanciách. Národné centrum zdravotníckych informácií uvádza, že v roku 2025 kardiológovia sledovali 794 065 ľudí, medziročne o 3,5 % viac.

Nový výskum preto môže byť dôležitý aj pre slovenských pacientov. Ak vedci potvrdia jeho klinický prínos, analýza bežného EKG pomocou umelej inteligencie by v budúcnosti mohla pomôcť odhaliť ľudí s vysokým rizikom náhlej srdcovej smrti, ktorých súčasné metódy neidentifikujú. Zatiaľ však neexistuje dôkaz, že nasadenie konkrétneho algoritmu v slovenských nemocniciach dokáže znížiť úmrtnosť.

Zdroj: ŠÚSR, NCZI

Nový signál môže súvisieť so zjazvením srdca

Výskumníci sa nezastavili pri samotnom odhade rizika. Pomocou ďalšieho modelu skúmali, ktoré charakteristiky EKG ovplyvnili rozhodovanie algoritmu. Objavili dosiaľ neopísanú zmenu tvaru elektrickej vlny. Ide o charakteristický priebeh jej klesajúcej časti, ktorý môže súvisieť s narušeným šírením elektrických impulzov v srdcovom svale.

Jedným z možných vysvetlení je fibróza, teda tvorba jazvového tkaniva v srdci. Vedci však zatiaľ nepotvrdili, že práve tento proces nový signál spôsobuje.

Objav je významný aj preto, že EKG lekári používajú viac než storočie. Umelá inteligencia tak môže nielen vyhodnocovať známe údaje, ale pomáhať vedcom odhaľovať nové biologické súvislosti, píše European Heart Journal.

Defibrilátory by mohli pomôcť ďalším pacientom

Implantovateľný kardioverter-defibrilátor dokáže rozpoznať určité život ohrozujúce poruchy srdcového rytmu a zasiahnuť elektrickým impulzom alebo výbojom.

Problém spočíva vo výbere pacientov. Implantácia predstavuje invazívny zákrok a prístroj môže spôsobovať komplikácie. Lekári preto musia starostlivo posúdiť, komu prinesie dostatočný úžitok.

Štúdia priniesla ďalší zaujímavý výsledok. Vysokorizikoví pacienti, ktorých identifikovala AI a ktorí už mali implantovaný defibrilátor, vykazovali o 54,4 % nižšiu mieru náhlej srdcovej smrti, než predpokladal štatistický model. Výskumníci však sledovali existujúce údaje. Výsledok preto nedokazuje, že defibrilátory spôsobili celý pozorovaný rozdiel.

Kedy sa technológia dostane k pacientom?

Výskum zatiaľ neznamená, že nemocnice môžu algoritmus okamžite používať pri bežnom rozhodovaní o liečbe. Odborníci v časopise European Heart Journal upozornili, že pred širším klinickým využitím treba preveriť bezpečnosť a skutočný prínos novej metódy.

Tím z Berkeley už pripravuje ďalšie testovanie v spolupráci so zdravotníckymi systémami vo Švédsku, USA a na Taiwane. Jednou z možností je ponúknuť pacientom s vysokým rizikom dlhodobejšie monitorovanie srdcového rytmu.

Ak ďalší výskum potvrdí prínos algoritmu, bežné EKG by v budúcnosti mohlo lekárom poskytovať dôležité informácie, ktoré dnes pri hodnotení rizika náhlej srdcovej smrti nemajú k dispozícii.

Čítaj viac: Zaujímavosti
Zdroje: Nature, European Heart Journal, Berkley, ŠÚSR, NCZI

Viac z: Zaujímavosti

Najnovšie videá

Viac z: Zaujímavosti

Trendové videá