Jany Landl: Na náhrobnom kameni nikto nebude mať napísané, že mal celý život vykachličkované brucho (ROZHOVOR)

Jany Landl je osobným trénerom, koučom a motivátorom. Ako uvádza v našom rozhovore, športu sa venuje celý život. Je bývalý majster Európy a niekoľkonásobný majster Slovenska v karate.

Taktiež je držiteľom titulu druhého vicemajstra Európy a dvojnásobného majstra Slovenska vo fitness. Vidieť si ho mohol aj v projekte televízie Markíza „Najväčší víťaz,“ kde pôsobil ako tréner.

Aktuálne poskytuje tréningy ľuďom po celom Slovensku prostredníctvom internetu.

Mnohí nie sú zvyknutí cvičiť doma. Je to aj tvoj prípad?

Môj prípad to určite nie je. Ja fungujem ako online tréner už takmer rok. Stotožnil som sa s tým a absolútne zžil. Dokonca, keď som sa v minulosti pripravoval na triatlon, bicykloval som doma, na trenažéri. Pre mňa je teda cvičenie doma vecou, ktorá mi už nepríde zvláštna.

Začal si na online tréningoch pracovať už predtým, alebo to bol nápad, ktorý vznikol v dôsledku korony?

Začal som na nich pracovať už v roku 2019. V októbri som sa pohrával s myšlienkou skočiť do onlinového sveta. Chcel som jednoducho skúsiť platformu, ktorá funguje všade inde vo svete. Koncept som nazval ako „plán B“.

Prvý projekt v rámci neho sa nazýval V56, ktorý predstavoval 56-dňovú výzvu. S online cvičením som začal 1. marca, kedy ešte nikto na Slovensku o karanténe nerozprával.

Moja odpoveď by teda určite znela, že nápad nevznikol v dôsledku korony, ale dávno pred ňou. Práve to bolo mojou výhodou.

Sú príjmy online trénera vyššie alebo nižšie ako príjmy toho klasického, ktorý sa s klientmi stretáva?

Nie v každom prípade to bude rovnako ako v mojom. Budem hovoriť sám za seba a poviem, že moje príjmy sú ďaleko vyššie ako boli predtým. Je to pre mňa obrovský krok vpred a netušil som, ako veľa si človek dokáže zarobiť v rámci onlinu.

Musím však zdôrazniť, že zámerom nebola vidina peňazí. Bol to fakt, že som mohol namiesto jedného človeka pomôcť stovkám a potom tisícom ľudí. Mám možnosť pomáhať aj Slovákom, ktorí žijú v Amerike či Austrálii. To by som za normálnych okolností nemal ako zrealizovať.

Dobrý pocit z toho, že pomáhate tak veľkému davu, je omnoho väčšie zadosťučinenie než váš príjem. Taktiež je nutné zdôrazniť aj to, že s podobným konceptom prichádza aj omnoho väčšia zodpovednosť.

Nemôžem ráno klientovi napísať, že do fitka neprídem, lebo mi je ťažko. Mňa ráno v tomto prípade čakajú stovky až tisícky ľudí, pri ktorých si nemôžem dovoliť povedať, že cvičiť nejdem.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa JanyLandl (@janylandl)

Využívajú tvoje služby aj neslováci?

Primárne ich využívajú Slováci a Česi, či už domáci alebo v zahraničí. Raz sa mi však dokonca stalo aj to, že sa mi ozvali ľudia z Abú Dhabí, ktorí nevedeli po slovensky. Toto bol jeden z tých úsmevnejších zážitkov. Zjavne sa ku mne dostali prostredníctvom nejakých Slovákov.

Nemám ale vedomosť o tom, že cudzinci by vo veľkom cvičili so mnou. Ja sa totiž naozaj primárne zameriavam na Slovákov a Čechov, pretože podobných platforiem s anglicky hovoriacimi trénermi je veľké množstvo.

Slováci ale chcú počuť slovenčinu a chcú sa socializovať. Oni tam totiž určite majú tisíce lepších trénerov ako som ja. Verím ale tomu, že im vyhovuje to, že môžu byť v kontakte práve so Slovákmi.

Na Bali nejde ani tak o koronu, je to takzvaný boj krajiny o prežitie. Na vlnách oceánu sa niekedy cítim ako v práčke (ROZHOVOR)

Ako si klientov skontroluješ prostredníctvom internetu?

Všetko má svoje pre a proti. Nedokážeme prostredníctvom platformy skontrolovať všetkých. Čo sa ale týka výsledkov, ľudia si môžu nahrať fotografiu pred a po realizácii tréningov. Na základe toho vieme vyhodnotiť, kto a ako pracoval.

Vo všeobecnosti však musím povedať, že toto je práca ľudí samých. Oni sami musia chcieť a tréner je len pomôckou na to, aby ľudia dosiahli svoje ciele.

My nemáme byť riaditeľmi, ktorí nad nimi stoja ako nad malými deťmi. Práve preto majú ľudia lepšie výsledky. Vedia totiž, že sú odkázaní sami na seba. Sú si vedomí toho, že ak budú klamať, oklamú len samých seba.

Ľudia boli totiž takí, že keď sa tréner nepozeral, prestali drepovať. Za 20 rokov som sa nespočetne veľakrát stretol s prípadom, že po mojom odchode na toaletu začal klient oddychovať. Počas online tréningu však neoklamú nijakú druhú osobu. Možno tak psa alebo dieťa. (Smiech).

Ako ti, naopak, klient môže poskytnúť spätnú väzbu?

Spätná väzba prichádza denno denne prostredníctvom správ, ktorých obsahom je, že som ľuďom zmenil život alebo myslenie. Toto je pre mňa najdôležitejšia spätná väzba.

Vôbec nezáleží na tom, či máte viac alebo menej tuku. Na náhrobnom kameni totiž nikto nebude mať napísané, že mal celý život vykachličkované brucho. To nikoho nezaujíma.

Najdôležitejšie je žiť spokojný a šťastný život vo svojom tele. Ak je v ňom niekto nešťastný, pretože je obézny, nemôže mať spokojný život.

Naopak, druhou stranou mince sú tí, ktorí sú šťastní aj napriek tomu, že sú pribratí alebo majú kyprejšiu postavu. Jedlo nemôže byť strašiakom. To isté šport. Nemôžeme ho denno denne robiť preto, aby sme sa šli zničiť, ale preto, že nás robí šťastnejšími.

Je predsa dokázané, že podobné aktivity vyplavujú obrovské množstvo hormónov šťastia. Keď človek prestane riešiť, že musí schudnúť, schudne. Je to tak ale so všetkým. Čím viac naháňame peniaze, tým viac od nás utekajú. Čím viac chceme niekoho v živote mať, tým viac od nás uteká. Tak je to aj so stratou váhy. Treba tomu jednoducho nechať priestor a čas.

Cítiš teda aj ty sám na sebe, že si viac psychicky v pohode?

Ja cvičím od detstva, čiže nejaké veľké porovnania neviem uviesť. Musím však povedať, že pohyb je pre mňa psychohygienou. Keď si potrebujem vyčistiť hlavu, idem si zabehať.

Neviem si predstaviť, že pôjdem na dovolenku, a budem tam týždeň ležať. Samozrejme, nemusím tam doslova robiť intervalové tréningy. Jednoducho potrebujem byť aktívny. Či už je to potápanie alebo lyžovanie.

Sú ponúkané tréningy live alebo sú vopred natočené?

Každý deň máme live vysielanie o 8:30. Podobný čas sme zvolili práve kvôli tomu, aby sa ľudia stihli aspoň trocha prebrať. Je síce pravda, že tí, ktorí chodia do práce na ôsmu, tréning nestihnú. Tí by ho však nestihli, ani keby je o siedmej a dávať cvičenia podobného charakteru na šiestu ráno by tiež nebolo úplne šťastnou voľbou.

Obsah ranných tréningov obmieňam a vždy je ich súčasťou niečo iné. S večernými tréningmi mi pomáha druhá trénerka. Tá sa venuje začiatočníkom aj obéznym ľuďom, ktorí nedokážu cvičiť namáhavé cviky.

Tiež máme večerné cvičenia, ktoré sú nazývané polhodinovkami. Tie sú špecificky vyhranené. Sú teda zamerané buď konkrétne na nejakú časť tela, alebo sú venované iba mužom, ženám alebo dokonca deťom.

Samozrejme, live tréning je pre ľudí príťažlivejší. Ja ale nemôžem byť otrokom tohto celého a byť live ráno aj večer. Musím ale jedným dychom dodať, že tréningy, ktoré live nie sú, natáčam v ten deň.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa JanyLandl (@janylandl)

Nechýba ti osobný kontakt s ľuďmi?

Každému chýba osobný kontakt. Rovnako aj mne. Mal som naplánovanú celú tour pre ľudí. Mali sme ísť s celým tímom za ľuďmi po celom Slovensku. Chcel som sa tak stretnúť s mojimi fanúšikmi.

Bohužiaľ, situácia je taká, aká je. Ak sa ale zlepší, v lete by sme chceli niečo podobné zrealizovať.

Vie domáce cvičenie priniesť rovnaké výsledky ako to vo fitness centre?

Vnímam, že máme lepšie výsledky, ako počas tréningov vo fitku. Ľudia sú totiž odkázaní sami na seba. Nemôžem ale zovšeobecňovať a s istotou tvrdiť, že domáce cvičenie je kvalitnejšie. Je však možné tvrdiť, že rovnaké výsledky, ako dosiahneme vďaka fitku, vieme dosiahnuť aj doma.

Ak má niekto dokonca v byte bežiaci pás, aký je rozdiel medzi ním a tým vo fitness centre? Jediný rozdiel je v tom, že ušetríme peniaze aj čas. V dnešnej dobe je obrovskou výhodou šetriť čas.

Táto doba nám len potvrdila, že sa dá cvičiť aj doma, a nie je to až tak dramatické.

V niektorých domácnostiach ale práve stroje absentujú. Čím ich možno nahradiť?

Doma máme pomôcok viac, než si myslíme. Jednoručky vieme nahradiť fľašami s vodou, step zas hocijakým hrncom alebo vyvýšeným stupienkom. Namiesto kotúčov zas môžeme využiť batoh, ktorý naplníme múkou, vodou alebo čímkoľvek iným.

Ak nemáme doma k dispozícii expander, môžeme ho nahradiť akoukoľvek gumou, ktorú doma nájdeme, nehovoriac o stoličke, ktorú môžeme využiť namiesto jumpboxov.

A hlavne, naše telo je posilňovňa. My sami si vystačíme na to, aby sme zrealizovali kvalitný tréning. Pozrime sa na gymnastov. Viacerí majú viditeľné svaly a cvičia primárne svojim vlastným telom.

Ponúkaš aj jedálničky. Odlišujú sa niečím od ostatných?

Moje jedálničky, ktoré robíme spolu s našou výživovou poradkyňou, sú vegánske. Ja sám som niekoľko rokov vegánom, a preto to odporúčam aj svojim klientom.

Je však samozrejme nutné zohľadniť aj to, akou krvnou skupinou ste. Podobným druhom jedálničkov pristupujeme zodpovednejšie aj k životnému prostrediu.

Druhá vec je, že vďaka tejto strave sa ľudia nepochybne cítia lepšie. Nehovorím, že sa teraz musia podobným štýlom stravovať celý život, a už nikdy viac si nedať vajíčka alebo rybu.

Výhodou jedálnička je aj cena, ktorá je bezkonkurenčnou. Stojí totiž 4,90 €. Nešlo mi totiž o sumu a o to, že som na nich chcel zarábať. Išlo mi o to, že ľudia, ktorí so mnou cvičia, nemusia riešiť, kde si ho dajú vypracovať.

Je to teda len doplnkovou službou a nie tou, ktorou chcem primárne zarábať.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa JanyLandl (@janylandl)

V čom konkrétne je podľa teba vegánska strava kvalitnejšia?

Ja som začal byť vegánom kvôli pocitu, nie kvôli tomu že som intenzívne premýšľal nad zvieratami. Otvorene sa priznám, že dôvod bol niekde úplne inde.

Chcel som začať s vytrvalostnými športami a čítal som, že kvalita výkonu súvisí aj práve s týmto druhom stravovania. Vtedy som začal cítiť príval energie a nadobudol som pocit, že nemusím spať enormne dlho, aby som sa necítil unavený.

Všetci určite vidia, že mám naozaj veľké množstvo energie. Sekundárne sa pridružilo aj to, že som začal riešiť životné prostredie. Nehovorím, že je teraz nutné začať žiť v stane a skandovať s transparentmi o záchrane planéty. Tak ju nezachránime. Môžeme tak ale spraviť práve napríklad zmenou stravovania, čistením okolia a vecami podobnými.

Extrém ale robí extrém. Všetkým teda vysvetľujem, že vo vegánstve nemusia byť extrémistami. Ja sám si dám občas bryndzu alebo vajíčka. Je to ale veľmi zriedkavé.

Ak vás ale niekto náhodou zahliadne pri bryndzových haluškách, zaplavia vás miliónmi komentárov. Zrazu neriešia to, že ste niekoľko mesiacov na rastlinnej strave. Vidia len fakt, že ste ochutnali lokálne jedlo, ktoré sa skladalo zo živočíšnych potravín.

Neznamená to ale, že kvôli tomu nie som vegánom. Keď nepijem alkohol a príležitostne si s priateľmi vypijem víno, nie som automaticky alkoholik. Tak je to aj so stravovaním.

Expert na etiketu: Slovenskú tvrdohlavosť v sebe nezaprieme. Keď vyjdeš z barbershopu, nedostaneš nálepku gentleman (ROZHOVOR)

Ako online tréner pracuješ najmä z domu. Ako sa namotivuješ aj bez prostredia fitka?

Najdôležitejšou je už spomínaná zodpovednosť. Keď sa ráno zobudím, nemôžem riešiť, či sa mi chce alebo nechce. Jednoducho musím, lebo je to mojou prácou. Konkrétne poslaním. Robiť lepšie nielen ráno, ale aj náladu iným, totiž je určitou formou poslania.

Keď sa mi ale ráno nechce, pustím si dobrú hudbu a dám si sprchu. Ľuďom sám často hovorím, že ráno hundre každý. Dôležité je ale vstať z postele. Následne si vyvetrať v izbe, čo nás tiež trocha preberie, nakoľko sa nadýchame čerstvého vzduchu.

Klientom tiež neustále prízvukujem, že je síce super vstať na tréning o 8:30, nie je však vhodné prebrať sa 8:25 a bežať k obrazovke cvičiť. Je dôležité zobudiť sa skôr a pripraviť telo na to, že pôjde cvičiť. Telo sa predsa musí nejako naštartovať.

Podľa vyššie spomínaného možno povedať, že nepatríš do skupiny ľudí, ktorými korona lomcuje. Nepocítil si rozdiel na psychickej pohode?

Klamal by som, ak by som povedal, že som rozdiel nepocítil. Prechod bol ale pre mňa o niečo jednoduchší, nakoľko som sa už od 1. marca venoval onlinu.

Ak by som to nadniesol, to, že sme boli doma, mi vyhovovalo. V lete sa už dalo ísť von, no onlinu som stále obetoval všetok čas. Mne teda nevadí, že sme doma, a mám pocit, že mi nič neuteká.

Psychika je ale nepochybne veľmi zradná, a to, ako sa cítime, závisí od množstva faktorov. Mám prácu, ktorú naozaj neskutočne milujem, a to mi pridáva na tom, že sa necítim byť v psychickej nepohode.

V minulosti si sa venoval aj karate. Čo ťa tento šport naučil?

Karate mi dalo úplne všetko, nakoľko som s ním začal už v 8 rokoch. Všetko to, čo dnes robím, stojí na základoch práve karate.

Naučil som sa zodpovednosti, cieľavedomosti a vytrvalosti. Musel som byť včas na tréningu, nakoľko za neskorý príchod boli tresty.

Tiež je nutné dodať, že mi pomohlo to, že karate bol individuálny šport a nemohol som sa spoliehať na nikoho iného. To všetko ma formovalo na obraz človeka, ktorým som dnes.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa JanyLandl (@janylandl)

Pobil si sa niekedy na ulici?

Za celý život som sa nepobil ani raz. Aj keď musím spomenúť, že pred pár rokmi sa mi stal incident, počas ktorého som bránil svoju polovičku. Nebola to ale vyslovene bitka.

Vo všeobecnosti som sa ale vždy snažil zaujať nekonfliktný postoj. Niekto násilie vyhľadával, a ja som bol tým, ktorý odtiaľ radšej odišiel.

Čo môžu od teba klienti čakať najbližšie?

Tento rok sa budem snažiť s ľuďmi sústrediť najmä na psychiku. Je to pre mňa veľmi dôležité. Chcel by som, aby všetci ľudia v mojom programe začali aj s iným zmýšľaním a začali sa venovať samým sebe a svojmu vnútru. Aby si uvedomili, že nezáleží na tom, koľko tehličiek majú na bruchu. Pointa je totiž niekde úplne inde.

Nemôžu totiž jedlo vnímať ako strašiaka. Musia ho brať ako liek. Ak sa budeme dobre stravovať, budeme dobre žiť. Nedá sa byť zdravým, ak do seba dávame somariny.

A tiež je dôležité povedať, že poznám mnoho ľudí, ktorí sú namakaní a chudí, no nie sú šťastní. Chudý neznamená šťastný. To isté je to aj v opačnom prípade. Obézny sa tiež nerovná šťastný. Mnohí, ktorí trpia nadváhou, tvrdia, že sa cítia dobre. Často je za tým úsmevom plač. Je teda dôležité povedať si pravdu do očí. Samému sebe.

Ako si ale priznať pravdu a neklamať samého seba?

Je to veľmi zložitý proces. Rovnako ako je ťažké pre muža priznať si chybu. (Smiech). Mužské ego je brutálna vec a predstavuje kapitolu samú o sebe.

Priznať si chybu je ale vo všeobecnosti veľmi ťažké. Je ťažké uznať, že máme problémy s jedlom, alkoholom alebo pohybom. Neexistuje teda univerzálny návod. Musí to prísť samo.

Treba si sadnúť a zodpovedať si otázku, čo od života chceme. Nemám ale na mysli materiálne veci. Je dôležité si zodpovedať základné otázky a problém následne pomenovať. Nemusíme sa s tým nikomu priznávať. Stačí, ak to spravíme pre seba. Vtedy máme vyhraté.

Až v momente, keď problém pomenujeme, môžeme hľadať riešenia. Je dôležité nebáť sa veci pomenovať a nemyslieť si, že keď sme zlyhali, automaticky sme horšími ľuďmi. Tak to nie je. Vôbec nevadí, ak niekto zlyhá. Sme ľudia, nie stroje.

Nie nadarmo sa vraví, že mýliť sa je ľudské. Stáva sa, že niečo pokazíme alebo niekomu vynadáme. Dôležité však je priznať si chybu a niesť následky. Chcem, aby ľudia pochopili, že je nutné vnímať pravdu. Bude sa všetkým ľahšie žiť.