Koronavírus sa môže stať len sezónnym ochorením, ukazuje nová štúdia. Stratí však na svojej sile a smrtnosti?

Vírus SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19 má na svedomí takmer tri a pol milióna životov. Skutočný počet obetí však môže byť oveľa vyšší, ako ukazuje oficiálna štatistika. Nová štúdia vraví, že sa z toho ochorenia môže stať časom len sezónna choroba ako chrípka. Stratiť môže aj svoju silu a prejavovať sa môže len ako obyčajný kašeľ a či smrkanie, podobne ako pri nachladnutí.

Tento vývoj predpovedajú matematické modely vedcov z univerzity v Utahu. Výskumníci využili poznatky získané zo súčasnej pandémie o tom, ako sa v priebehu času mení imunita nášho tela. Výskum bol publikovaný v časopise Viruses.

„V nasledujúcom desaťročí sa závažnosť COVID-19 môže znižovať, pretože populácie si spoločne vytvárajú imunitu,“ uviedol Fred Adler, profesor matematiky a biologických vied na univerzite v Utahu.

Zmenu spôsobí skôr naša imunita 

Podľa štúdie, zmeny v ochorení môžu byť riadené skôr prispôsobením našej imunitnej odpovede ako zmenami v samotnom víruse.

Koronavírus SARS-CoV-2 je momentálne najznámejším členom koronavírusovej rodiny, zďaleka však nie je jediný. V ľudskej populácii kolujú ďalšie sezónne koronavírusy, ktoré sú oveľa menej škodlivé. Ďalšie koronavírusy ako MERS alebo SARS tiež potrápili ľudstvo.

zdroj: Unsplash/Fusion Medical Animation

Medzi koronavírusy môže patriť aj vírus, ktorý spôsobil ruskú chrípku, a to na konci 19. storočia. Presného vinníka pandémie ruskej chrípky doteraz nepoznáme, predpokladá sa, že išlo o koronavírus, ktorý po celom svete zabil približne milión ľudí. Neskôr sa jeho závažnosť sama znížila.

Náš imunitný systém nebol pripravený, tvrdí vedec

Tieto paralely viedli vedcov k úvahám, či by sa závažnosť SARS-CoV-2 mohla časom podobne znížiť. Na otestovanie tejto myšlienky zostavili matematické modely, ktoré pozostávali z dát o imunitnej reakcii tela na SARS-CoV-2, na základe údajov zo súčasnej pandémie.

Vedci vzali do úvahy tieto faktory:

• Pravdepodobne existuje súvislosť medzi veľkosťou vírusovej nálože a závažnosťou ochorenia.  
• U osoby vystavenej malej dávke vírusu sa pravdepodobne vyskytne mierny priebeh a vylučuje tiež malé množstvo vírusu.
• Naopak, dospelí vystavení veľkej dávke vírusu majú väčšiu pravdepodobnosť závažných ochorení a vylučujú viac vírusov.
• Nosenie rúšok a sociálny dištanc znižujú dávku vírusu. Deti mávajú najčastejšie ľahký priebeh. Dospelí, ktorí dostali koronavírus alebo boli očkovaní, sú chránení pred závažným priebehom.

zdroj: TASR/AP

Matematické modely, ktoré potom pracovali s týmito dátami ukázali, že z dlhodobého hľadiska bude mať predispozíciu k ľahkému ochoreniu väčšia časť populácie.

Vedci považujú transformáciu natoľko významnú, že jej pridelili nový termín. V tomto scenári by sa SARS-CoV-2 stal „len ďalším sezónnym koronavírusom.“

„Na začiatku pandémie sa ešte nikto nestretol s vírusom,“ vysvetľuje Adler, ktorý dodáva, že náš imunitný systém nebol pripravený.

Modely ukazujú, že čím viac dospelých sa stáva čiastočne imúnnych, či po prekonaní infekcie, alebo očkovaním, závažné infekcie takmer vymiznú v priebehu nasledujúceho desaťročia. Jedinými ľuďmi, ktorí budú vírusu vystavení po prvýkrát, budú nakoniec deti a tie sú menej náchylné na ťažký priebeh.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta