Ruský poslanec šokuje nebezpečným vyjadrením o gulagoch. 20 % Rusov by „zničil“

Už sme si zvykli, že z úst mnohých ruských politikov či iných verejne činných ľudí neraz vychádzajú slová, ktoré sú prinajmenšom kontroverzné. Výnimkou nie je ani najnovší rozhovor poslanca ruskej Dumy Andreja Guruljova na televíznom kanáli Cargrad. 

„Ľudia mi hovoria: Ty chceš zase postaviť gulag. No, úprimne povedané, ja chcem, aby tí, ktorí dnes našej vlasti škodia zvnútra, sa s radosťou oháňali krompáčom na Kolyme. To je pravda. A nechcem to len ja, celý národ to požaduje,“ odvolával sa na Kolymu, ktorý je historickým regiónom na ďalekom východe v Ruska, ktoré je považované za bezkonkurenčne najhoršie miesto v rámci systému Gulag počas vlády Stalina v ZSSR.

Patrí k dlhodobým obdivovateľom Putina a Stalina 

Český idnes píše o Guruljovovi ako o 56-ročnom veteránovi čečenských bojov, ktorý je jedným z najhlasnejších jastrabov putinovského režimu a svojimi agresívnymi vyhláseniami a názormi je schopným konkurentom aj takým esám, ako je Dmitrij Medvedev. V minulosti sa blysol napríklad návrhom bombardovať ukrajinské banky alebo hrozbami jadrového vyhladenia Veľkej Británie.

Portál World Today News v tejto súvislosti dopĺňa, že v októbri minulého roka Guruljov šokoval s ponukou zničiť 20 % obyvateľov Ruska, ktorí nie sú prívrženci prezidenta Vladimira Putina, v domnienke, že zvyšných osemdesiat percent ruského obyvateľstva bude podporovať hlavu štátu. Poslanec poznamenal, že chce „všetku túto hnilobu, ktorá zostáva, ak nie izolovať, tak aspoň nejakým spôsobom zničiť“.

Najhorší gulag i klenot socializmu. Ruské mesto je dnes najdepresívnejším na svete

56-ročný ruský poslanec sa netají svojím obdivom k represívneho režimu Stalina z čias Sovietskeho zväzu. O tom svedčí aj ďalší jeho výrok, tentokrát z apríla 2023: „Je na čase zaviesť pojem ,nepriateľ ľudí‘, existujú nepriatelia, ale neexistuje žiadny pojem. To sa netýka len ľudí na fronte, ale aj tu v civilnom živote, všetkých čakajúcich ľudí, všetkých týchto bastardov. Prečo sa hanbíme? Chcem stalinistické represie? Len do toho!“ zastrájal sa a uviedol príklad svojho starého otca, ktorý po Veľkej vlasteneckej vojne slúžil deväť rokov v sovietskych táboroch, pretože „v tom čase to bolo v krajine potrebné urobiť“.

Poslanec zákonodarného zhromaždenia Petrohradu Boris Višnevskij navrhol, aby Guruljovove slová boli preverené z hľadiska extrémizmu. Polícia a prokuratúra však nezistili, že by jeho vyjadrenia obsahovali niečo podozrivé.

Šéfka Etickej komisie Štátnej dumy Valentina Tereškovová, prvá žena vo vesmíre, Guruljova podporila s argumentom, že má právo na vyjadrenie svojho názoru a osobného postoja, dokonca aj navrhovať vyhladenie časti obyvateľstva.

Krvavej ruskej mafii „Bratva“ vdýchli život gulagy. Riadila sa prísnym kódexom, funguje dodnes

Gulagy neprežilo minimálne 1,5 milióna ľudí

Čo to vlastne boli gulagy? Portál History.com vysvetľuje, že slovo Gulag je skratka pre ruské slovné spojenie Glavnoe Upravlenie Lagerei, čiže Hlavná správa tábora. Išlo o systém nútených pracovných táborov vytvorených počas vlády Stalina ako diktátora Sovietskeho zväzu.

Notoricky známe väznice, v ktorých bolo počas svojej histórie uväznených približne 18 miliónov ľudí, fungovali od 20. rokov 20. storočia až do doby krátko po Stalinovej smrti v roku 1953. 

V čase najväčšieho rozkvetu sieť Gulag zahŕňala stovky pracovných táborov, pričom v každom z nich bolo od 2-tisíc do 10-tisíc ľudí. Podmienky v Gulagu boli pre mnohých nepredstaviteľné ba až brutálne: od väzňov sa mohlo vyžadovať, aby pracovali až 14 hodín denne, často v extrémnom počasí. Mnohí zomreli od hladu, choroby alebo vyčerpania, zatiaľ čo iných jednoducho popravili.