„Ak si nemôžete dovoliť 15-ročnú hypotéku, tak ani dom.“ Finančná koučka rozbíja ilúziu o vlastnom bývaní

Hypotéka na Slovensku často vyhráva v pomyselnom dueli s nájmom. Podľa údajov 365. bank si ju takmer tretina Slovákov berie ešte pred tridsiatym rokom života. Túžba po vlastnom bývaní je natoľko silná, že do nej vkladajú nielen väčšinu úspor, ale aj časť svojich budúcich príjmov.

Lenže v momente, keď sa zdá, že o správnosti tohto kroku niet pochýb, vstupuje na scénu hlas, ktorý vie rozprúdiť diskusiu. Finančná koučka a investorka Bernadette Joy upozorňuje, že kúpa bytu alebo domu na hypotéku nemusí predstavovať najlepšie riešenie. V mnohých situáciách sa práve nájom ukáže ako prekvapivo rozumná a strategická alternatíva.

Prečo „vlastné bývanie“ nemusí byť výhra

Slovensko má v pomere k HDP najväčší objem hypotekárneho dlhu v celej strednej a východnej Európe, uvádza Interez. Pre mnohých Slovákov sa hypotéka stala bránou k vysnívanej slobode, no finančná koučka Bernadette Joy varuje, že za touto štatistikou sa skrýva aj menej lichotivá stránka.

„Ukážte mi svoju amortizačnú tabuľku,“ hovorí. Len čo sa na ňu človek pozrie, zistí, že pri tridsaťročnej hypotéke mizne väčšina jeho peňazí v úrokoch a samotný dlh klesá len pomalým tempom.

Joy preto navrhuje radikálne riešenie. „Ak už brať hypotéku, tak na 15 rokov. „ Jej odporúčanie znie logicky, pretože kratšia doba splatnosti výrazne znižuje náklady na úroky a zároveň zrýchľuje cestu k reálnemu vlastníctvu. Lenže slovenské domácnosti narážajú na tvrdý limit: vyššie mesačné splátky.

Ak niekto kupuje byt za 200-tisíc eur so štandardnou 20 % akontáciou, 30-ročná hypotéka by znamenala splátku približne 800 eur mesačne. No pri 15-ročnej by sa suma vyšplhala pokojne aj na 1 200 – 1 300 eur. A práve tu prichádza Joy so svojím najtvrdším posolstvom: „Ak si nemôžete dovoliť 15-ročnú hypotéku, nemôžete si dovoliť dom.“

Joy sa opiera o prísne pravidlo: Maximálne 50 % čistého príjmu domácnosti by malo smerovať na bývanie vrátane energií. Ďalších 25 % treba odkladať na budovanie majetku, či už formou investícií, dôchodkového sporenia alebo rezervy. A posledných 25 % by malo pokrývať životný štýl. Ak hypotéka zhltne 70 alebo 80 % príjmu, zostáva minimum priestoru na rozvoj aj bežný život.

Kedy je nájom lepšou voľbou než hypotéka?

Mnohí si pri hypotéke hovoria: „Mesačne zaplatím toľko, čo by som dal za prenájom, možno dokonca menej, tak prečo by som nešiel do vlastného?“ Ako však upozorňuje Joy, tento výpočet ignoruje celý rad ďalších nákladov.

Väčší priestor znamená vyššie výdavky na zariadenie, spotrebiče či nábytok, ktoré by človek v menšom prenajatom byte vôbec nepotreboval. Ak niekto vymení malý byt v centre za rodinný dom na vidieku, narastie aj spotreba energií. A netreba zabúdať ani na dopravu. Každodenné dochádzanie do mesta si vyžaduje viac času aj financií, vrátane kúpy auta.

Ďalšou neprehliadnuteľnou položkou sú opravy a údržba. Nájomník v prípade akejkoľvek poruchy jednoducho zavolá majiteľovi. Vlastník domu alebo bytu však nemá koho osloviť. Každý nečakaný výdavok putuje priamo z jeho vrecka. Joy zdôrazňuje, že väčšina ľudí podceňuje potrebu rezervy a nepočítajú s tým, že vlastné bývanie si vyžaduje neustálu finančnú pripravenosť.

Ak sa človek ešte nerozhodol, kde sa chce natrvalo usadiť, ak plánuje šetriť, investovať, alebo ak nechce niesť bremeno dlhov, prenájom mu poskytuje viac slobody, než dokáže hypotéka. Joy na záver dodáva, že pokiaľ človek nemá vytvorenú rezervu aspoň na tri mesiace života a nemá dostatočne vysoký príjem, nie je pripravený na kúpu nehnuteľnosti.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika