Ako ces­to­vať v čase

Tatiana Rumanovská / 28. decembra 2015 / Lifehacking

Čas. Trva­nie všet­ké­ho bytia a dia­nia, limit, kto­rý ti pri­ná­ša mno­hé vrás­ky a sta­ros­ti ale aj vyme­dze­ný časo­vý úsek, kto­rý venu­ješ len sebe. 

Kto by nech­cel nie­čo tak moc­né a stá­le, no záro­veň vrt­ka­vé, ovlá­dať a mať pod kon­tro­lou? Ale ces­to­vať v čase? Povieš si: „nemož­né!“ No pamä­taj, že mož­né je všet­ko, sta­čí len zme­niť uhol pohľa­du.

Vo sve­te mno­hej nespra­vod­li­vos­ti je čas jed­nou z mála vecí, kto­ré pla­tia v rov­na­kej mie­re pre kaž­dé­ho. Čas ply­nie rov­na­ko pre sta­rých aj mla­dých, vplyv­ných, či chu­dob­ných. Pre všet­kých. Roz­diel je však v kaž­dom z nás.

hipster-fashion

Jeden ces­to­va­teľ kedy­si pove­dal: „Ces­tu­jem, pre­to­že sa mi vte­dy zdá môj život dlh­ší.“  V sku­toč­nos­ti sa dĺž­ka jeho živo­ta význam­ne neod­li­šo­va­la od iných. V čom teda spo­čí­va to kúz­lo? „Keď budem ležať na smr­teľ­nej poste­li, chcem sa v myš­lien­kach vrá­tiť do minu­los­ti plnej živých spo­mie­nok. Chcem, aby boli boha­té a záro­veň kaž­dý deň iné.“ 

Moja život­ná his­tó­ria sa prá­vom môže ozna­čiť prí­vlas­tkom „mla­dá“. Napriek tomu mám ale cel­kom sluš­nú záso­bu odži­tých spo­mie­nok, na kto­ré si dob­re pamä­tám. Pod­stat­ný je však jeden fakt. Väč­ši­na dní sa navzá­jom od seba neod­li­šo­va­la. Vsta­la som, išla do ško­ly, vrá­ti­la sa domov, uro­bi­la nie­len domá­ce povin­nos­ti, pár­krát vybeh­la von s kama­rát­mi. Toto sa dia­lo mini­mál­ne celých 13 rokov. Všet­ky spo­mien­ky z tých dní sa zlia­li do jed­nej. Bez­výz­nam­nej a nezau­jí­ma­vej.

Woman writing into notebook

Okrem tých­to dní si ale spo­mí­nam aj na „iné“. Sú to dni, kedy som odo­hra­la svoj prvý kon­cert, išla na dovo­len­ku k moru, dala si pra­vé bryn­dzo­vé haluš­ky na sala­ši pod Tat­ra­mi, nav­ští­vi­la Brno, Pra­hu, Bré­my… Keď spo­mí­nam, v mys­li sa mi vyba­via prá­ve tie­to hod­not­né momen­ty. Sú to spo­mien­ky na ces­ty, kto­ré v mojom živo­te nie­čo zna­me­na­jú. Toto sú pra­vé spo­mien­ky. Pri ich spät­nom pre­ží­va­ní poci­ťu­jem radosť zo zaži­tých obo­ha­cu­jú­cich skú­se­nos­tí. Spá­ja­jú sa mi s ľuď­mi a s uda­los­ťa­mi, kto­ré postup­ne zapĺňa­li jed­not­li­vé „kapi­to­ly kni­hy môj­ho živo­ta“.

Kaž­dý má takú­to kni­hu. A kaž­dý túži po tom, aby bola čo naj­bo­hat­šia. Opa­ko­va­nie ale­bo napo­do­bo­va­nie spo­mien­ky nevyt­vá­ra. Nové zážit­ky však áno. Naše vní­ma­nie času je vo veľ­kej mie­re ovplyv­ne­né inten­zív­nym, novým a nezná­mym. Pre­to je prá­ve ces­to­va­nie mož­nos­ťou, kto­rá vytvá­ra skú­se­nos­ti odliš­né od bež­nej ruti­ny. Nena­dar­mo sa hovo­rí, že život je ces­ta. Dokon­ca mno­ho ciest. Čím viac ich vyskú­šaš, tým dlh­ší sa ti tvoj život bude zdať. A ces­to­va­nie v čase nado­bud­ne iný, mož­ný a hod­not­ný roz­mer.

HipsterRoadTrip_2160

Zdroj: medium.com

Pridať komentár (0)