Ako sa v Čechách hľadajú stoličky

Katka Šiborová / 2. novembra 2014 / Business

Kuba Novák rád vymýšľa veci. A že ich už vymyslel veľa. Aktuálne hľadá stoličku. Na týždeň. Možno tiež aj u vás.Vyspovedali sme ho pre vás a vo výsledku si môžete prečítať, čo všetko to teda už vymyslel a možno aj ešte niečo navyše.

Podľa tvojho linkedin profilu vyzeráš ako veľmi vyťažený človek. Do čoho všetkého si aktuálne „pracovne“ namočený?

To je komplikované, čo to znamená pracovne? Peniaze, za ktoré žijem, mi primárne prináša freelance práca pre klientov. Inak vydávame s Youngbooks knižky, robíme tričká s Losers. A chceme ukazovať cudzincom Prahu tak, ako ju ukazujeme našim kamošom, s Let ‘Prague.

Starám sa tiež o vizuál TEDxPrague a varíme s Maťa varia … a teraz dúfam, že som na nič nezabudol.

 

Čo je náplňou tvojej práce?

To je otázka, s ktorou, poslednou dobou, trochu zápolim. Aby som sa jej vyhol, tak často hovorím, že vymýšľam veci. Ale chápem, že to asi ľuďom veľa nepovie.

Začínal som ako grafik a stále robím pomerne dosť grafiky, ale skôr sa teraz sústredím na definovanie a riešenie problémov. Príde za mnou klient a typicky chce napríklad web. Chce ho modrý a má mať tieto 4 tlačidlá, tak ho zastavím a spýtam sa, prečo chce web a on mnohokrát ani nevie. Tak si sadneme a snažíme sa to zistiť. Nakoniec to môže skončiť webom, ale tiež trebárs videom, prípadne len zmenou štruktúry súčasného webu. Proste sa snažim zjednotiť očakávania a potreby klienta a jeho zákazníkov tak, aby nakoniec boli všetci spokojní.

 

Tvoje projekty sú niekedy dosť odlišné, podľa čoho si ich vyberáš?

To je hrozne individuálne. Ako hovoríš, tie projekty toho nemajú veľa společného okrem toho, že ma tie veci bavia. To je asi jediné kritérium, musí ma to baviť a musim v tom vidieť nejakú príležitosť. Každého z nás baví veľa rôznych vecí, ja som len asi náchylnejší to nejako ventilovať von.

 

Odkiaľ čerpáš inšpiráciu?

Myslím si, že keď chce človek robiť zaujímavé a dobré veci, tak musí žiť zaujímavý a dobrý život. Cestovať, baviť sa so zaujímavými ľudmi, chodiť na párty, ísť sa sám prejsť, variť … . Vo všetkom môže byť skrytá inšpirácia. Myslím si, že ľudia podceňujú prostredie, v ktorom sa pohybujú.

Ak sa človek obklopuje peknými a kvalitnými vecami – má pekný byt, je dobré jedlo, pije dobré pitie, má pekné topánky / hodinky / telefón / počítač, proste čokoľvek – tak si postupne na tých dobrých veciach vybuduje akúsi závislosť a potom už mu jeho vlastná hlava nedovolí, aby sám robil veci, ktoré sú zlé. Nechcem, aby to znelo snobsky a povrchne, tie veci nemusia byť nutne drahšie. Len je o tom potrebné premýšľať.

 

 

Si renesančný človek, a to nielen v pracovnej oblasti. Si potápač, lyžiar, snowboardista a včeliar. Vážne, včeliar?

Toto je skôr taký inside joke. Popredne palec hore za to, aký ste si o mňe urobili research, pretože táto veta je zahrabaná niekde v hĺbke Youngbooks. Je to ovplyvnené mojim otcom, ktorý sa pre kamarátov podpisoval podobnym výpočtom a tak som mu to trochu ukradol. Takže ako včelár by som sa dnes asi nedefinoval, ale máme na Vysočine skoro 30 včelstiev a teoreticky viem, ako od nich dostať napríklad med, ako ich nakŕmiť a tak. Ale včelár asi nie som.

 

Zaujal si nás svojím projektom Hledám židli. Jednoduchá myšlienka, napadla možno viac ľudí, ale len ty si ju zrealizoval. Prečo?

Popravde ma tiež prekvapuje, prečo to ešte nikto neurobil. Skvelé je, že človek už dnes nepotrebuje žiadne veľké vedomosti, schopnosti ani prostriedky, aby spustil takýto projekt. Len o tom veľa ľudí zatiaľ asi eště nevie.

 

Ako ťa to vôbec napadlo?

Ja som to tak trochu robil už predtým. Minulé leto som sedel u kamarátov v abdocu a tak som vedel, že to ide. A potom som raz bol na káve s Michelle Losekoot a keď sme sa lúčili, tak sa ma pýtala, čo mám eště dnes v pláne. Ja som mal veľa práce, zároveň som mal za 2 hodiny schôdzku a bolo hrozne neefektívne ísť pracovať domov. No a Michelle na to: „Tak poď so mnou do kanclu, je tam voľná stolička, stôl a zásuvka.“ No a tam ma prvýkrát napadlo, že by to mohlo ísť a mohlo by to byť zábavné.

Keď som sa potom po škole rozhodoval, čo ďalej robiť, nejako sa mi nechcelo hľadať si stálu prácu a zároveň som nechcel stále pracovať doma. Tak som si hovoril, prečo to neskúsiť. Našiel som si 2 noci času a jednoducho to urobil.

 

Čo tebe konkrétne prináša projekt Hľadám stoličku?

Je to pre mňa primárne zábava. Každé kancelárie sú trochu iné, pracuje sa tam trochu inak a mňa hrozne baví to sledovať a nechávať sa tym ovplyvňovať. A hlavne mi to umožňuje stretávať každý týždeň nových zaujímavých ľudí.

 

 

Aké drobnosti sú dôležité, aby sa ti na požičanej stoličke sedelo spokojne?

Poteší terasa, kde sa dá fajčiť. Poteší, keď sa do kancelárie dostať bez zvončeka. Poteší zaujímavá lokalita. Ale hlavné sú to  ľudia a hneď za nima práca, ktorú robia.

 

Kto by si chcel, aby ti požičal stoličku?

Chcel by som sa pozrieť do nejakého iného odboru. Rád by som napríklad sedel s architektmi, pokojne v zaujímavej kaviarni alebo bistre alebo v divadle (tam už sa teda niečo chystá) a úplný top ma napadol asi pred 14 dňami. Chcel by som sa dostať na Českú poštu a rozprávať sa s nimi o ich produkte.

Inak ma ale baví ktokoľvek, kto robí prácu po svojom a dobre.

 

Si freelancer, tí sú ako takí často šéfoodpudivý. Čo ty a šéfovia? Áno? Nie? Prečo? (Odpoveďou môžeme napomôcť k ich rozvoju)

Dúfam, že úplne šéfoodpudivý nie som. Ako freelancer mám šéfov veľa. Ja by som mal problém so šéfom, ktorý by spĺňal taký ten archetyp šéfa. Ktorý by sa s nikým nebavil a kričal na ľudí zo svojej kancelárie obloženej zlatom, ale tak to našťastie väčšinou nie je. Šéfovia sú tiež ľudia a dobrý šéf vie, že musí byť viac parťák ako otrokár. Nejde o to, či je niekto šéf alebo nie. Len to jednoducho nesmie byť idiot … .

 

 Okrem iného sám seba označuješ ako principála Youngbooks. Ako si prišiel na toto poetické označenie?

Keď sme krstili Youngbooks, tak som potreboval nejaké vizitky a bol na to asi deň. Rýchlo som navrhol dizajn a riešil som, čo si tam mám dať za „pozíciu“. Každý si vtedy písal na vizitku CEO & Founder a mne to prišlo trochu trápne. K tomu som sa rozhodne ako CEO ani nič podobné necítil. Tak som si tam napísal principál.

 

S akým cieľom sa Youngbooks zakladalo a čo je jeho hlavným poslaním?

Hlavným cieľom Youngbooks bolo a je vydávať začínajúcich českých autorov a dostať ich k čo najviac ľuďom. Zakladali sme ich vtedy, pretože v Čechách začínali elektronické knihy, ale kvôli zmluvným obmedzeniam vtedy nemohol nikto vydať nič bez tvrdého DRM. A k tomu sme vedeli, že je veľa ľudí, ktorí píšu fajn veci, ale nikto im to nechce vydať. Tak nás napadlo, že je tam príležitosť urobiť niečo zaujímavé. No a urobili sme Youngbooks.

 

 

Hral si vo filme, navrhuješ tričká a tvoje meno sa spája aj s food blogom Maťa varia. Čo je tvojou úlohou (okrem požívanie potravy) a ako si sa k tomu dostal?

Vo filme som nehral, ale napísal a režíroval som študentský film OFF. Tričká tiež nenavrhujem alebo aspon žiadne z tých, ktoré sme zatiaľ s Losers vyrobili, som nenavrhoval priamo ja.

Čo sa týka Maťa varia, tak to vzniklo tak, že sme si v poslednom ročníku na multimédiach mali postaviť tím a spracovať reálny projekt, ktorý potom budeme obhajovať spoločne s bakalárkou. Všetci okolo mňa začali riešiť tímy a často robili veci do praxe, pre firmy atď.. Čo je síce super, ale ja som si uvedomil, že toto je pre mnohých z nás posledná šanca urobiť si niečo pre seba. Že do praxe po škole zamierime všetci. No a Maťa v tú chvíľu začínala variť a bavilo ju to. Dokonca sme jej z recesie urobili k narodeninám fan page na Facebooku. No a mňa napadlo, že by sme sa na foodblogu mohli celkom pekne vyblbnúť. Tak sme to urobili.

Čo sa týka úloh, tak sa starám o chod blogu, mal som na starosti sociálne siete (to teraz prevzala sama Maťa) a navrhoval som vizuál vizuál celého projektu.

 

Navrhoval si hlavný dizajn TEDx Praque 2014. Aká to pre teba bola skúsenosť?

Skúsenosť to bola skvelá. Prednášok z TEDe a TEDx som videl veľa a bolo pre mňa strašne lákavé spolupracovať na „šírení myšlienok, ktoré stoja za to“. Tak sme do toho išli a dopadlo to nakoniec, aj cez nejaké menšie zádrhely v priebehu, skvele.

Nedávno sme sa stretli a riešili, ako to vlastne bude s budúcim ročníkom a už sa na to zase teším.

 

Ako vyzerá tvoj bežný (alebo aj menej bežný) pracovný deň?

Toto je dosť rôzne. Nejako si nedokážem robiť rozvrh. Ale taký typický deň, keď sa nič zvláštne nedeje, vyzerá asi tak, že vstávam okolo desiatej a dám si cigaretu. Potom si vyčistím zuby a z postele vyriešim maily a sociálne siete. Potom obed niekde v meste – buď s klientom alebo s niekým kvôli stoličke alebo s niekým známym. Potom presun do kancelárie, kde práve sedím a práce tak do 6. Potom domov, niečo si uvariť a buď eště v noci pracujem alebo si čítam alebo idem niekam von, na drink, na koncert, prejsť sa … . Spať chodim tak medzi druhou a treťou.

 

Čo je v živote dôležité?

Mať radosť, užívať si, robiť veci dobre a nebyť zmrd.

 

Čo ťa baví úplne že najviac zo všetkého?

Baví ma vymýšlať veci a potom ich robiť. Ten proces, kedy človek realizuje nejakú myšlienku a ona mu pomaly pod rukami nadobúda nejakého tvaru, by som asi nevymenil. A veľa ma baví variť … ale to je vlastne tiež len realizácia myšlienok, takže je to logické.

 

Plány do budúcna?

Konkrétne plány nemám, to ja moc neviem. Ale klasika, chcel by som sa ďalej posúvať v tom, čo robím a čo ma najviac baví. Chcel by som si vedieť lepšie zorganizovať čas a chcel by som robiť niečo priamo pre ľudí.

 

Akú otázku by si sa spýtal sám seba?

Nestačilo to už? Nedáme si radšej cígo? :)

 

 

 

Ďakujeme Kubovi za rozhovor.

Pridať komentár (0)