Akoby sa pod zem prepadli. Aj na Slovensku zmizli deti bez stopy, z ich prípadov behá mráz po chrbte

Všetci by sme si želali, aby tragické scenáre patrili len do filmov. Žiaľ, realita je iná a bolestivejšia je práve v momentoch, kedy je násilie páchané na deťoch. Už len samotná predstava únosu dieťaťa naháňa zimomriavky. Niektoré rodiny sa však s podobnou skúsenosťou stretli a so stratou detí sa nikdy nezmieria.

Drvivá väčšina uteká z domu

Pri príležitosti Medzinárodného dňa nezvestných detí, ktorý sa vždy koná 25. mája., si na celom svete pripomíname stratené, nezvestné, týrané či zneužívané deti. Medzinárodným symbolom stratených či nezvestných detí je nezábudka, na Slovensku zas modrý uzlík.

Polícia Slovenskej republiky na svojom Facebooku uviedla, že na Slovensku sú ročne nezvestné tisíce detí. „Do tejto štatistiky sa započítavajú aj opakované nezvestnosti napríklad tých detí, ktoré často utekajú z domu. Absolútna väčšina nezvestných detí sa nájde v poriadku,“ uvádza Polícia SR.

Medzinárodné centrum pre nezvestné a zneužívané deti (ICMEC) zas uvádza, že ročne je nezvestných viac ako milión detí. ICMEC za nezvestné považuje každé dieťa, teda osobu mladšiu ako 18 rokov, o ktorom nie je známe, kde sa nachádza. Patria sem teda deti, ktoré boli unesené, opustené, oddelené od rodičov alebo utekajú z domu, ktorý pre ne nie je bezpečným.

Dôvodov zmiznutia dieťaťa je teda niekoľko a policajti uvádzajú, že mnohým z nich sa dá predísť. „Na úvod rada nad zlato – zhovárajte sa so svojimi deťmi, riešte problémy, nepodceňujte ich možné trápenia. Drvivá väčšina nezvestných detí uteká z domu. Zabráňte tomu,“ tvrdí policajný zbor.

Nečakaj…

Ďalej Polícia SR uvádza, že nie je vhodné na privolanie pomoci čakať dlhé hodiny. „Ak neviete, kde sa nachádza váš blízky, obráťte sa ihneď na políciu – to platí dvojnásobne v prípade nezvestnosti detí a mladistvých. Nečakajte ani hodinu na viac, ako to môžete vidieť v rôznych filmoch. Ak ste sa presvedčili, že vaša blízka osoba nie je na žiadnom z miest, kde štandardne chodí, nečakajte a príďte na políciu,“ píšu na svojej sociálnej sieti.

Okrem podobných krokov polícia upozorňuje aj na pohotovostný systém AMBER Alert. Vďaka nemu môžeš pomôcť pri pátraní dieťaťa aj ty sám. Na webe môžeš zaregistrovať svoju e-mailovú adresu a keď polícia z taktického hľadiska uzná za vhodné, že je nutná okamžitá medializácia dieťaťa v nebezpečí, všetky informácie ti prídu mailom.

Mali to byť 18. narodeniny

Naďalej sú však prípady, kedy sa tragickej situácii nepodarilo predísť. Jednou z nich je aj prípad Terézie Baniariovej z Častkoviec. Polícia po nej pátra od novembra 2003, pričom z miesta trvalého bydliska na bicykli odišla dňa 26.11.2003 v čase o 16.00 h. Mala uviesť, že ide do obce Podolie kŕmiť mačky.

„Nezvestnosť nahlásila matka na obvodnom oddelení Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom. Nezvestná sa domov nevrátila, do dnešného dňa nepodala o sebe informáciu a jej miesto pobytu nie je známe. V prípade polícia využila všetky dostupné metódy aj prostriedky pátrania, avšak doposiaľ s negatívnym výsledkom,“ píše Polícia Slovenskej republiky.

Podobnú situáciu zažívajú aj rodičia dievčatka menom Madeleine McCann. Tá zmizla v roku 2007 počas rodinnej dovolenky v Portugalsku. V tom čase nemala ani 4 roky a prípad otriasol médiami po celom svete. Aj napriek snahe všetkých zložiek sa dievčatko nepodarilo nájsť.

Jej rodičia tento mesiac pre BBC uviedli: „Tento rok je obzvlášť dojímavý, nakoľko by sme mali oslavovať 18. narodeniny Madeleine. Nestrácame nádej, nech už je akákoľvek malá, že Madeleine ešte niekedy uvidíme. Ako sme už opakovane povedali, musíme sa dozvedieť, čo sa stalo s našou milou dcérou, nech už by to bolo čokoľvek. Sme polícii veľmi vďační za ich neustále úsilie.“

Príslušníci Polície Slovenskej republiky tiež apelujú na ľudí vo všímavosti okolia. Vyzývajú k tomu, aby obyvatelia nemali strach nahlásiť polícii akékoľvek podozrenie, že mohli vidieť nezvestné dieťa.

Chlapec, po ktorom sa zľahla zem

Jedným z najstarších a najznámejších prípadov nezvestného dieťaťa je prípad malého Ľuboša. V čase zmiznutia mal chlapec z Púchova len 5 rokov. 27. augusta 1988 sa malý Ľuboš hral na púchovskom sídlisku spolu s inými deťmi. Okolo obeda sa z okna vyklonila jeho mama, ktorá naňho a jeho brata zavolala, aby sa išli domov najesť. V tej chvíli bolo ešte všetko úplne v poriadku, pretože deti boli spolu.

Domov sa však vrátil iba Ľubošov starší brat. „Starší syn aj prišiel, ale mladší Ľuboš zostal vonku, pričom svojmu bratovi uviedol, že on ide ešte niekde za obytný dom, pri ktorom sa hrali. Keď tento neprišiel spolu s bratom do bytu rodičov, otec sa ihneď odobral von, kde zistil, že jeho syn sa už pred obytným domom nenachádza,“ píše sa v prvom zázname.

„Jeden zo susedov, ktorý chlapca poznal, tvrdil, že ho asi hodinu predtým, keď zmizol, videl vo vchode, iní zas tvrdili, že ho videli s niekým prechádzať po moste, ale aj samého vo vlaku, dokonca aj v Nemecku. Všetko je to nepravdepodobné. Po chlapcovi nezostala ani stopa,“ uviedol policajt Miroslav Jurči v roku 2003. 

Práve v roku 2003 sa prípad začal riešiť opäť. Televízie odvysielali výpoveď mladíka menom Happy Sindane. Tvrdil, že viac než 12 rokov slúžil ako otrok v černošskej rodine. Dodal, že ako malý žil v bielej rodine, od ktorej ho uniesla neznáma žena.

„Keď som ho uvidela, zostala som šokovaná. Je to prenesmierna podoba, prenesmierna podoba. Ale nič ešte nevieme, nič nie je isté,“ povedala Ľubošova matka pre SME. DNA testy však boli negatívne. V roku 2013 bol Happy Sindane nájdený zavraždený. Niekto ho totiž ukameňoval.

V roku 2008 bolo pátranie po Ľubošovi zastavené. Otázky týkajúce sa jeho zmiznutia sa však vynárajú aj dnes.