EXKLUZÍVNE: Brusel sprísnil pravidlá. Slováci prehovorili v ankete: Máme strach, že sa naša krajina stane čakárňou pre migrantov?

Európsky parlament schválil prísnejšie pravidlá pre návrat občanov tretích krajín, ktorí nemajú právo zostať na území Európskej únie. Ako upozornilo STVR, nové nariadenie má zrýchliť postupy, posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a zvýšiť počet ľudí, ktorí po zamietnutí pobytu alebo azylu reálne opustia Úniu.

Za predbežnú dohodu s členskými štátmi hlasovalo 418 europoslancov, proti bolo 218 a 30 sa zdržalo. Schválenie v Európskom parlamente však ešte neznamená, že nové pravidlá už platia. Dohodu musí formálne potvrdiť Rada EÚ a následne sa má po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ postupne zaviesť do praxe.

Návratová politika patrí medzi najspornejšie oblasti európskej migrácie. Európska komisia uvádza, že miera uskutočnených návratov dosiahla v roku 2025 úroveň 28 percent, čo bol najvyšší výsledok za posledné desaťročie. Únia však aj napriek tomu považuje súčasný systém za nedostatočne účinný.

Povinnosť spolupracovať 

Základnou zmenou má byť povinnosť spolupracovať s úradmi. Človek, ktorému príslušný štát vydá rozhodnutie o návrate, bude musieť poskytnúť potrebné informácie a rešpektovať povinnosť opustiť územie EÚ v určenej lehote alebo bezodkladne.

Členské štáty získajú viac nástrojov pre prípady, keď človek odmieta spolupracovať, pokúša sa vyhnúť návratu alebo predstavuje bezpečnostné riziko. Medzi opatreniami môže byť pravidelné hlásenie sa úradom, povinnosť zdržiavať sa na určenom mieste, finančná záruka či elektronické monitorovanie.

Za individuálne posúdených okolností môže prísť aj k zaisteniu. Maximálna základná lehota má byť 24 mesiacov, pričom pravidlá počítajú s ďalším predĺžením v presne vymedzených situáciách.

Úrady budú musieť pri každom prípade rešpektovať súdnu ochranu, ľudské práva a zásadu zákazu vrátenia človeka do krajiny, kde by mu hrozilo prenasledovanie, mučenie alebo vážne ohrozenie života.

Návratové centrá nemajú riešiť žiadosti o azyl

Najväčšiu pozornosť vyvolala možnosť vytvárania takzvaných návratových centier v tretích krajinách mimo EÚ. Do takéhoto zariadenia by bolo možné presunúť človeka, ktorý už má vydané rozhodnutie o návrate. Nejde teda o systém pre žiadateľov o azyl, o ktorých žiadosti sa ešte nerozhodlo.

Členský štát by na vytvorenie centra potreboval dohodu s krajinou mimo Únie. Táto krajina má podľa pravidiel rešpektovať medzinárodné právo, základné ľudské práva a zásadu zákazu núteného návratu do nebezpečného prostredia. Maloletí bez sprievodu sú z týchto dohôd výslovne vyňatí.

Vedúca Startitup zahraničného oddelenia Ľubomíra Somodiová vníma rozhodnutie ako zásadný obrat v európskej migračnej politike. „Ide o jednu z najväčších zmien filozofie európskej migračnej politiky za posledné desaťročie, smerom doprava,“ uviedla.

Zároveň pripomenula, že podobné modely sa už objavili v Spojenom kráľovstve či v Taliansku pri centrách v Albánsku. V oboch prípadoch sa riešenia stretli s právnymi spormi a praktickými problémami.

Podľa Somodiovej je však podstatný rozdiel v tom, že únijné návratové centrá sa majú týkať ľudí s rozhodnutím o návrate, nie žiadateľov o azyl pred posúdením ich prípadu. „Na rozdiel od modelov Spojeného kráľovstva či Talianska však EÚ neuvažuje o presúvaní žiadateľov o azyl mimo svojho územia ešte pred rozhodnutím o ich žiadosti. Podľa aktuálnych návrhov by sa návratové centrá mali týkať najmä osôb, ktorým už bol azyl zamietnutý a ktoré majú byť vrátené do krajiny pôvodu,“ dodala.

Anketa ukázala obavy aj nedôveru voči Bruselu

Dobrovoľná online anketa, ktorú sme realizovali prostredníctvom sociálnych sietí, ukázala, že čitatelia majú voči novým pravidlám viac pochybností než dôvery.

Nejde o reprezentatívny prieskum verejnej mienky a počet hlasujúcich sa pri jednotlivých otázkach líšil. Výsledky však zachytávajú náladu časti publika, ktoré tému sleduje.

Čitateľov sme sa pýtali, či veria, že nové pravidlá EÚ prinesú reálnu zmenu. Z celkovo 240 hlasujúcich ich 142, teda 59 percent, odpovedalo, že ide len o reči. Podľa 98 respondentov, čo predstavuje 41 percent, by pomôcť mohli.

Zaujímalo nás aj to, či majú čitatelia obavy, že sa Slovensko stane „čakárňou“ pre migrantov. Z 314 hlasujúcich ich 203, teda 65 percent, uviedlo, že takéto obavy má. Opačný názor vyslovilo 111 ľudí, čo predstavuje 35 percent.

Čitateľov sme sa pýtali aj na možnosť zaistenia migrantov až na 24 mesiacov. Z 312 hlasujúcich označilo tento krok za nutný 142 ľudí, teda 46 percent. Väčšia skupina, konkrétne 170 respondentov alebo 54 percent, považuje takúto dĺžku za príliš vysokú.

Pri otázke dôvery voči Bruselu odpovedalo 301 čitateľov. Až 214 z nich, teda 71 percent, uviedlo, že európskym inštitúciám pri presadzovaní pravidiel neverí. Dôveru vyjadrilo 87 hlasujúcich, čo predstavuje 29 percent.

V poslednej otázke sme zisťovali, či čitatelia vnímajú problém nelegálnej migrácie vo vlastnom okolí. Z celkovo 328 hlasujúcich odpovedalo kladne 189 ľudí, teda 58 percent. Negatívne odpovedalo 139 respondentov, čo tvorí 42 percent.

Obava, že sa Slovensko automaticky stane čakárňou pre migrantov, priamo z nového nariadenia nevyplýva. Návratové centrá majú byť podľa dohody umiestnené mimo územia EÚ a ich vznik závisí od samostatných dohôd s tretími krajinami. Pravidlá však môžu ovplyvniť fungovanie návratových postupov aj v členských štátoch, vrátane Slovenska.

Tvrdší prístup má podporu aj jasné hranice

Moderátor našej relácie Za hranicou Samuel Drozda, v ktorej sa s hosťami venuje práve zahraničnému dianiu, považuje sprísnenie návratovej politiky za krok, ktorý mal prísť skôr. Upozorňuje však na riziko, že systém môže v konkrétnych prípadoch fungovať príliš mechanicky.

„Ako to už s európskou byrokraciou býva, toto opatrenie prišlo veľmi neskoro, keďže vrchol migračnej krízy bol pred desiatimi rokmi. Samotná migrácia v posledných rokoch klesá, a to aj vďaka politike EÚ, takže je otázne, prečo táto zmena musela prísť práve teraz,“ povedal.

„Problém môže nastať, keď sa tieto systémy začnú používať bez ohľadu na jednotlivca, keďže niektorí ľudia naozaj majú dôvod na útek z vlastnej krajiny,“ dodal.

Kriticky sa vyjadril najmä k maximálnej dĺžke zaistenia. „Ak niekoho nedokážeme vyhostiť z EÚ za dva roky, tak si myslím, že problém bude inde,“ povedal. Podľa neho môže byť dlhé zadržiavanie neľudské aj finančne náročné.

Samuel zároveň poukazuje na politický rozmer rozhodnutia. Tvrdšia kontrola návratov môže oslabiť argumentáciu strán, ktoré dlhodobo stavajú svoju popularitu najmä na téme migrácie. O tom, či nový systém naozaj zvýši počet návratov a obstojí pred súdmi, rozhodne až jeho praktické uplatňovanie v jednotlivých štátoch.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie