Matovič zasadil ranu živnostníkom, jeho reforma ich môže stáť dosť peňazí. Chce tiež zlegalizovať tringelty

Igor Matovič pokračuje v predstavovaní „daňovej revolúcie“, na ktorej na pozícii ministra financií pracoval. Na dnešok avizoval tlačovú besedu, na ktorej sa bude venovať zdaňovaniu živnostníkov a reštauračnému balíku zmien. Ide o štvrtú tlačovú besedu v poradí, ktorá je zameraná na revolúciu z jeho dielne.

Dnes Igor Matovič ďakoval všetkým živnostníkom. Hovorí, že sám jedným bol a preto má k téme veľmi blízko. Tvrdí, že práve preto je on legitímnym človekom, ktorý by mal verejnosti ukázať, aký systém by mal do budúcna fungovať.

„Obdivujem ľudí, ktorí ako živnostníci legálne platia všetky svoje dane a neobchádzajú svoje povinnosti,“ hovorí minister financií Igor Matovič.

Chod štátu financujú zamestnanci, nie živnostníci

Priemerne zaplatí živnostník štátu štyrikrát menej, než bežný zamestnanec. Jeden zamestnanec v priemere zaplatí na chod štátu 8 000 eur ročne, SZČO zaplatia 2 000 eur. „To, čo z tohto vyplýva je, že tí ktorí financujú chod tohto štátu sú zamestnanci.“

Rovnaká práca, rovnaká pláca, hovorí Igor Matovič. Zatiaľ čo obaja, živnostník aj zamestnanec, odvedú rovnakú prácu, ich výplata je výrazne odlišná a to práve kvôli rozdielom v daniach.

Človek, ktorý zostane zamestnancom a ktorý si tak podľa slov Igora Matoviča uvedomuje, že štát z niečoho musí žiť, dostáva najmenej. Zamestnanci najviac odvádzajú 42,8 % z mzdy.

Na daniach tak podľa slov Matoviča zaplatí zamestnanec sedemkrát viac ako nejaký podnikateľ, len preto, lebo je každý „zamestnaný“ iným spôsobom. Zamestnávateľa pri tom stojí živnostník aj zamestnanec rovnako a ich hrubý plat sa rovná.

SZČO by po reforme platili približne o štvrtinu nižšie odvody ako zamestnanci, no výrazne vyššie, než dnes. Nižšie od zamestnancov by ostali preto, lebo živnostníci skutočne stoja na vlastných nohách, hovorí Matovič a za svoj biznis ručia celým majetkom.

Paušálna daň a žiadne starosti

Zamestnanci by mali po novom odvody 39 %, živnostníci 29 %. Tí, ktorí si uplatňujú paušálne náklady, by to však po reforme urobiť nemohli. Ľudia, ktorí nemajú čo dať do nákladov, by zaplatili 29 % zrážkovú daň, išlo by o daň a odvody dokopy. 

Paušálna daň by bola na úrovni 29 %, podnikať tak bude môcť každý, tvrdí Matovič. Podľa jeho slov ide o sen pre nového podnikateľa. Živnostníci by sa len zaregistrovali do štátnej aplikácie a mohli by okamžite podnikať.

Prostredníctvom aplikácie by prijímali platby a tiež odvádzali paušálnu daň. Nemuseli by tak nikam chodiť, špeciálne sa registrovať, len prostredníctvom aplikácie spravovať financie. Aplikácia by nevyžadovala žiadne účtovníctvo, v dani by bolo zarátané všetko, čo štát vyžaduje. Nečakali by ťa tak ani žiadne kontroly z finančnej správy. Zároveň by sa ale zrušila možnosť paušálnych výdavkov. 

„Verím, že si dokážeme uvedomiť, že tento štát z niečoho fungovať musí. Aj živnostník potrebuje škôlku, nemocnice, políciu, súdy. Nemôže byť preto celé bremeno štátu len na zamestnancoch,“ hovorí Igor Matovič.

„Nevidím dôvod na to, aby niekto, kto ťuká do notebooku platil omnoho nižšie dane, než človek, ktorý chodí na nočné do Volkswagenu,“ Matovič hovorí, že dane pre živnostníkov sú smiešne.

„Zo strany Za ľudí a Sme rodina podporu mám, mám však ale obavy, že sa niekto bude snažiť tejto časti reformy chytiť populisticky,“ ak sa tak stane, Matovič sľubuje, že všetkým kolektívne dane zníži. Síce budú v štátnej kase chýbať milióny, vedel by sa ale vraj pozrieť zamestnancom do očí, čo za súčasných podmienok nevie.

Reštauračný balík zmien

Druhou témou, ktorou sa minister financií zaoberal, bol reštauračný balík zmien. Ide o zdaňovanie reštaurácií, alebo teda služieb, vysvetľuje Matovič.

Dnes je účet, ktorý by predstavoval 120 eur, rozdelený na dve časti. Bez DPH by šlo o 100 eur, zvyšných 20 % tak tvorí daň. Ak vezmeme do úvahy, že bežný Slovák dáva 5 % tingelt, v konečnom dôsledku by zaplatil 126 € a odišiel z reštaurácie. 100 eur jedlo, 20 eur DPH, 6 eur tringelt.

Cena jedla bez DPH by v druhom prípade, po „daňovej revolúcii“, bola rovnaká, 100 eur, DPH by bolo 10 %, a teda 10,9 eur a zvyšných 9 %, pri tomto príklade v prepočte 9 €, by predstavovalo tringelt. Matovič tak chce zlegalizovať tringelty a čistým spôsobom ich tak dávať zamestnancom, čím by sa zároveň zdaňovali. Hodnota tringeltu by vždy predstavovala 9 % zo sumy bez DPH. V konečnom dôsledku by si zaplatil 119,9 eur a odišiel z reštaurácie. Tringelt by bol v cene. 

„Ide mi o to, aby sme tu nemali čierne peniaze, ktoré sa nezdaňujú. Potom sa tu personál tvári, ako chudobní bratia, a pritom z pohľadu bánk aj sú a ocitajú sa tak v bludnom kruhu,“ hovorí Matovič.

Bude sa dať požiadať aj o zrušenie tringeltu. Ak v reštaurácii nebudeš spokojný, pokojne môžeš povedať, že ti nechutilo a preto im nechceš prispieť. Matovič stavia na tom, že ľuďom by bolo trápne chodiť každý deň do toho istého podniku a vždy tvrdiť, že im nechutilo.

Na tieto zmeny Matovič vyžaduje podmienky zo strany reštaurácií – za detské menu chce platiť skutočne polovičnú sumu. Polovičná porcia má stáť polovicu ceny. Dodáva však, že to neplatí napríklad pri fastfoodoch.

V ponuke by mali mať reštaurácie aj EKO menu pre dospelých. V tomto prípade by šlo tiež o polovičnú porciu, pre ľudí, ktorí nie sú takí hladní, no EKO menu by stálo tri štvrtiny plnej sumy. Chce tak zabrániť zbytočnému vyhadzovaniu jedla.

Matovič chce rovnako zaviesť, aby bol ku každému jedlu automaticky podávaný krčah čistej vody. Aby sa nestalo, že si človek „objedná sladkú žbrndu“, lebo tá je momentálne najlacnejšia.

Rekreačný a gastro bonus

Igor Matovič predstavuje aj rekreačný a gastro bonus. Každý občan nad 60 rokov, ktorý sa zaočkoval alebo zaočkuje od 1.7. do 12.12. tohto roku, dostane 300 eur, ktoré bude môcť využiť na rekreáciu a gastro.

Tento bonus bude prenosný na iných ľudí, ale aj ten musí byť v čase čerpania bonusu zaočkovaný. Ide zároveň o motiváciu, aby sa seniori zaočkovali treťou dávkou vakcíny a podporu gastra. 

Prvá časť reformy

Prvá časť reformy, ktorú minister financií predstavil v nedeľu 14.11., spočívala vo vyššej podpore rodín. Rodiny, v ktorých aspoň jeden rodič pracuje, by mali po daňovej reforme dostávať 200 eur na každé nezaopatrené dieťa.

Mesačný prídavok na dieťa je dnes na úrovni 25,5 eur a šéf rezortu financií ho chce zvýšiť na 30 eur. Na deti, ktoré sú dospelé, no stále študujú, by štát platil 50 eur mesačne, až kým by neukončili štúdium na vysokej škole.

Ďalších 70 eur by deti dostávali na služby, ako sú krúžky, doučovania, galérie či posilňovne.

Rovnako chce zvýšiť daňový bonus, a to zo súčasných 23 eur na 46 eur a v prípade dieťaťa do 18 rokov na 70 eur.

Štvrtým opatrením je rekreačný bonus na dieťa pracujúcich rodičov. Ten predstavuje 30 eur mesačne na jedno dieťa. Igor Matovič tiež otvoril tému takzvanej milionárskej dane. 

Druhá časť reformy

V pondelok 15.11. odprezentoval Igor Matovič druhú časť daňovej reformy, týkala sa zdaňovania práce. Zamestnanci a zamestnávatelia by podľa reformy mali platiť len jeden poistný odvod a jednu daň, pričom by sa odstránili všetky výnimky, ktoré v súčasnosti tvoria komplikovaný systém.

Zamestnanci by platili len daň z príjmu vo výške 19 % z hrubej mzdy, pri čom zamestnávatelia len odvody v sume 39 % z hrubej mzdy.

Zamestnanci, ktorí majú nižšie príjmy by získali nárok na zamestnanecký bonus. Ten by predstavoval sumu maximálne 100 eur. Zamestnávatelia by mali nárok na odvodový bonus, a to v prípade, ak by zamestnali študenta alebo osobu so zdravotným postihnutím.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Tretia časť reformy

V utorok 16.11. predstavil Igor Matovič tretiu časť reformy. Tá sa týkala zdaňovania firiem. Sadzba z dane príjmov pre firmy by sa znížila z 21 % na 19 %.

Zaviedli by sa tiež „flexibilné odpisy“ majetku na produktívne investície. Firma si tak bude môcť dodatočne znížiť základ dane o 50 percent tým, že si ľubovoľne urýchli odpis produktívneho majetku, píše SITA.

Po reforme by tiež fungovalo opatrenie, takzvané skupinové zdaňovanie pre firmy rovnakých majiteľov.

Náklady, ktoré by tieto zmeny stáli, chce ministerstvo financií pokryť zvýšením daní z dividend zo 7 % na 9 %, či nárastom daní bankám a oligopolom, respektíve monopolom.

Názory odborníkov

Tému pre Startitup dopodrobna rozobrali aj odborníci. Ekonóm Radovan Ďurana z INESS prezradil, ktorý bod z tretej časti reformy mu neznie vôbec revolučne.

Ekonóm Radovan Ďurana vysvetlil, prečo sa nemôžu prídavky na deti cieliť spôsobom, akým s nimi vyrukoval Matovič. Eximinster Jozef Mihál si myslí, že jeden z návrhov je pasca na SaS. „Aby sa Richard Sulík zdvihol a začal protestovať,“ tvrdí. Dozvieš sa aj, ako si vypočítať mzdu po novom.

Článok aktualizujeme.