Alzheimer možno nebude nezvratný. Vedci obnovili pamäť pomocou známeho lieku. Veľkú rolu zohráva mozgová chemikália

Alzheimerova choroba postihuje milióny ľudí na celom svete a patrí medzi najčastejšie príčiny straty pamäti u starších dospelých. Postupne poškodzuje mozog, čím zhoršuje schopnosť pamätať si nové informácie, jasne myslieť a zvládať každodenné činnosti. Napriek desaťročiam výskumu však vedci stále presne nerozumejú tomu, prečo pri tejto chorobe pamäť postupne zlyháva.

Nový pohľad na Alzheimerovu chorobu

Vedci z University of California, Irvine teraz prišli s objavom, ktorý by mohol priniesť nový pohľad na fungovanie Alzheimerovej choroby. Štúdia publikovaná v odbornom časopise Nature Neuroscience naznačuje, že za problémami s pamäťou môže stáť narušené fungovanie dopamínu – chemickej látky, ktorá umožňuje komunikáciu medzi mozgovými bunkami.

Aby vedci lepšie pochopili tento proces, zamerali sa na spojenie medzi entorhinálnou kôrou a hipokampom – dvoma oblasťami mozgu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri ukladaní spomienok. Entorhinálna kôra funguje ako vstupná brána, cez ktorú sa nové informácie dostávajú do hlbších pamäťových centier.

Pamäť a úloha dopamínu

Práve táto oblasť býva pri Alzheimerovej chorobe poškodená už v skorých štádiách. To je jeden z dôvodov, prečo pacienti často začínajú zabúdať nové informácie ešte pred výraznejším zhoršením ostatných schopností.

Dopamín je pritom známy najmä ako látka spojená s pocitom odmeny, motiváciou či pohybom. Vedci však upozorňujú, že zohráva zásadnú úlohu aj pri učení a tvorbe pamäte. Ak jeho hladina klesne, mozgové bunky nedokážu efektívne reagovať na nové podnety.

Výskumníci preto pracovali s myšami, ktorých mozog vykazoval zmeny podobné Alzheimerovej chorobe. Zistili, že hladina dopamínu v entorhinálnej kôre bola výrazne nižšia než u zdravých jedincov. Mozgové bunky boli menej aktívne a mali problém podporovať proces vytvárania nových spomienok.

Odborník na demenciu priblížil, ako rozoznať „normálny" problém s pamäťou od Alzheimerovej choroby

Vedci použili liek na Parkinsonovu chorobu

Tím sa následne pokúsil obnoviť hladiny dopamínu pomocou pokročilých laboratórnych metód a lieku Levodopa (L-DOPA). Tento liek sa dlhodobo používa pri liečbe Parkinsonovej choroby, pretože zvyšuje množstvo dopamínu v mozgu.

Výsledky vedcov prekvapili. Po obnovení dopamínových signálov sa mozgová aktivita myší zlepšila a spolu s ňou aj ich schopnosť pamätať si nové informácie. Podľa autorov to naznačuje, že pamäťové okruhy mozgu nemusia byť úplne nenávratne poškodené a časť ich funkcie by sa mohla obnoviť.
Objav je významný aj preto, že ponúka odlišný prístup k liečbe Alzheimerovej choroby. Väčšina súčasných terapií sa snaží zameriavať najmä na odstraňovanie škodlivých bielkovín z mozgu. Nový výskum však naznačuje, že rovnako dôležité môže byť aj obnovenie komunikácie medzi mozgovými bunkami.
Výsledky sú zatiaľ len na zvieratách

Vedci zároveň upozorňujú, že výsledky treba interpretovať opatrne. Štúdia bola vykonaná na zvieratách a ľudský mozog je výrazne komplexnejší. Na potvrdenie účinnosti podobného postupu budú potrebné klinické štúdie na pacientoch s Alzheimerovou chorobou.

Výskum však podľa odborníkov predstavuje dôležitý krok. Naznačuje totiž, že strata pamäti pri Alzheimerovej chorobe nemusí byť úplne nezvratná a že zlepšenie chemickej komunikácie v mozgu by mohlo v budúcnosti pomôcť spomaliť alebo zmierniť časť poškodení spôsobených chorobou.

zdroj: AI

Vedci už skôr podozrievali dopamín

Podobné výskumy pritom existovali už aj v minulosti. Viaceré štúdie naznačovali, že Alzheimerova choroba môže súvisieť aj s narušeným fungovaním dopamínového systému. Nová práca publikovaná v časopise Nature Neuroscience je však významná tým, že prvýkrát detailne opisuje tento mechanizmus priamo v entorhinálnej kôre – jednej z prvých oblastí mozgu poškodzovaných Alzheimerovou chorobou. Zároveň ukazuje, že obnovenie dopamínových signálov pomocou lieku L-DOPA dokázalo zlepšiť pamäť u laboratórnych myší.

Najdôležitejšia podobná štúdia vyšla už v roku 2017 v časopise Nature Communications. Vedci v nej zistili, že degenerácia dopamínových neurónov vo ventrálnej tegmentálnej oblasti  prispieva k poruchám pamäte pri Alzheimerovej chorobe ešte pred výrazným ukladaním amyloidových plakov.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing