Amerika popravila transrodovú ženu. Členovia kongresu to označili za „morálnu skazenosť“

V utorok bola v americkom Missouri údajne popravená transrodová žena. Amber McLaughlinová zavraždila svoju bývalú priateľku ešte pred svojou tranzíciou v roku 2003. Hovorí sa tak o prvej poprave transrodovej ženy v USA.

Ako uvádza portál The Guardian, McLaughlinová svoju bývalú priateľku prenasledovala, zabila a jej telo následne vyhodila pri rieke Mississippi v St. Louis. Pred popravou mala transrodová žena žiadať o milosť, ktorú ale republikánsky guvernér Mike Parson zamietol. 

Nerozhodná porota

McLaughlinová vo svojej žiadosti o milosť mala apelovať na niekoľko otázok vrátane vážnych problémov s duševným zdravím a traumatickým detstvom. Porota tieto body údajne počas celého procesu nevypočula.

Za McLaughlinovú sa postavili aj dvaja členovia Kongresu z Missouri, demokrati Emanuel Cleaver a Cori Bushová. Spoločne viedli kampaň za zmiernenie trestu transrodovej ženy a iba minulý týždeň napísali republikánskemu guvernérovi Parsonovi list, v ktorom ho vyzvali, aby popravu zrušil.

Ako uvádza portál AP News, 49-ročná McLaughlinovej osud bol spečatený po tom, čo porota uviazla doslova na mŕtvom bode v jej prípade. Spomínaní členovia Kongresu sa mali sťažovať na údajné nedostatky v jej súdnom procese vrátane nezahrnutia dôkazov o duševnom zdraví obžalovanej a znaleckého svedectva. 

Nespravodlivosti

Popravu označili členovia Kongresu za „morálnu skazenosť“ a v zásade odsúdili celý trest smrti.

„Nejde im o spravodlivosť, ide o to, kto má inštitucionálnu moc a kto nie. Vyzývame vás, aby ste napravili tieto nespravodlivosti pomocou všetkých dostupných nástrojov, vrátane právomoci udeliť milosť,“ napísali v liste guvernérovi Bushová a Cleaver.

„Krutá poprava pani McLaughlinovej by znamenala prvé použitie trestu smrti na žene zo strany štátu odkedy Najvyšší súd USA v roku 1976 znovu zaviedol trest smrti, a čo je ešte horšie, nevyriešilo by to žiadny zo systémových problémov, ktorým čelia Missouri a ľudí v celej Amerike, vrátane nenávisti a násilia proti LGBTQ+ a cyklov násilia, ktoré sa zameriava na ženy a ubližuje im,“ píše sa v liste ďalej. 

„Jednoducho by to zničilo ďalšiu komunitu, pričom by sa koncepty férovosti a spravodlivosti používali ako cynická zámienka,“ objasnili členovia Kongresu v liste.

Prvý prípad

Podľa údajov Informačného centra trestu smrti proti popravám v USA nie je známy žiadny prípad popravy otvorene transrodovej osoby.

McLaughlinová podstúpila svoju tranzíciu počas uväznenia. Dlho predtým bola v búrlivom vzťahu s Beverly Guentherovou. Svoju bývalú priateľku mala McLaughlinová sledovať priamo v práci a dokonca sa niekedy skrývala aj v budove. Neskôr dostala aj zákaz priblíženia. 

Políciu privolali susedia Guentherovej v noci 20. novembra 2003, keď sa žena nevrátila domov. Príslušné zložky sa vydali do administratívnej budovy, kde pracovala, a pri jej aute našli zlomenú rukoväť noža a krvavú stopu. Iba o deň neskôr polícia chytila McLaughlinovú, ktorá ich zaviedla na miesto, kde telo Guentherovej vyhodila. 

Za vraždu prvého stupňa odsúdili McLaughlinovú v roku 2006. Ako sme uviedli vyššie, sudca rozhodol o treste smrti po tom, čo sa porota nedokázala zhodnúť. Missouri a Indiana sú jedinými štátmi, ktoré umožňujú sudcovi, nie porote, aby niekoho odsúdil na smrť. 

McLaughlinová bola podľa Jessicy Hicklinovej, transrodovej väzenkyne, plachá osoba. „Vždy sa usmievala a žartovala s otcom,“ povedala Hicklinová.