Andrej Stančík: Okupácia je už tu a neprišla z USA (KOMENTÁR)

Autor je poslancom NR SR za OĽaNO.

Minulotýždňové schválenie vojenskej dohody s USA vládou ukázalo, že ako spoločnosť nevieme diskutovať ani o témach zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Dohodu už prijala väčšina krajín NATO a všetky krajiny tzv. východného krídla ju majú schválenú (v Maďarsku napríklad, prešla konsenzom koalície a opozície).

Na Slovensku však vyvolala iracionálne reakcie, a to najmä medzi politikmi, ktorí v minulosti rovnakú dohodu presadzovali. Je im jedno, že ju chceli, vtedy bolo vtedy, teraz sú v opozícii a prečo neobrátiť kabát, keď je to politicky výhodné.

Level spoločenskej diskusie ale ukazuje, že okupácia je už tu. Nie americká, ani ruská (prinajmenšom nie fyzická). Máme tu okupáciu myslí dezinformáciami a hoaxami.

Naplno to vidíme v pandémii, keď tisícky zdieľaní dosahujú príspevky a videá, ktoré vyvráti 5-sekundové googlenie. Dnes sa táto okupácia prejavuje pri tradičnej téme a tou je zahranično-bezpečnostná politika.

Človek nemusí milovať USA. Nemusí schvaľovať všetko, čo USA v zahraničí robia a môže si pokojne myslieť, že invázia do Iraku bola chybou (tento názor zastávam aj ja).

Sú tu však isté nespochybniteľné fakty, ako napríklad, že Slovensko je členom EÚ a NATO. Našimi najbližšími spojencami sú krajiny EÚ a NATO a na základe kolektívnej obrany nám garantujú bezpečnosť.

Ďalším faktom je, že Slovensko je malá krajina a aj keby sme do armády povolali každého občana nad 18 rokov schopného držať v ruke zbraň, svoju obranu by sme si zabezpečiť v 21. storočí sami nedokázali. Koniec-koncov, sám (vtedy premiér) Fico priznal, že ako malá krajina sa musíme snažiť o priazeň veľmocí (rozumej USA).

Je preto logické, že o dohodu, ktorú majú napríklad Poľsko a Maďarsko, sa snažíme aj my. Vyjednávania začala ešte bývalá vládna garnitúra, terajšia koalícia ich len doviedla do konca. Samotná dohoda je prakticky totožná s dohodami iných členov NATO a nepredstavuje nebezpečenstvo pre našu suverenitu.

Napriek tomu sa stala okamžite terčom dezinformácií a hoaxov, namiesto diskusie vo vecnej a odbornej rovine. Straší sa tu jadrovými zbraňami, vojenskými základňami, či rovno okupáciou americkými vojskami.

Do šírenia nezmyslov sa najviac zapájajú samozvaní odborníci na všetko, ktorí sa z večera do rána stali odborníkmi na medzinárodné obranné dohody. Reakcie na tieto argumenty, či skôr pseudoargumenty, veľmi dobre vyvracia článok Christiana Heitmanna v Postoji.

Ja dnes spomeniem ten, ktorý rezonuje najviac. Teda, že USA sem navezú jadrové zbrane. Veď kto by sa nebál jadrového arzenálu. Okrem Nórska žiadna krajina v dohode explicitne nezakazuje jadrové zbrane a to z praktického dôvodu.

Okrem strategických jadrových zbraní (rakety dlhého doletu) majú USA ešte taktické jadrové zbrane, ktorými sú napríklad bomby, ktoré dokážu zhodiť lietadlá.

Slovensko síce bude mať 14 stíhačiek F-16, no táto letka je príliš malá na to, aby dokázala podniknúť jadrový útok. USA majú v Európe taktické jadrové zbrane, no len v krajinách, s ktorými má nuclear sharing dohodu.

USA poskytnú zbrane, no je na krajine, aby zabezpečila nosný systém. Na to jednoducho nemáme kapacity, personál, ani výcvik. Okrem toho od konca studenej vojny nerozšírili USA tieto dohody so žiadnymi krajinami, ani s pobaltím či s Poľskom. Ani Slovensko, ani USA teda nemajú žiadny dôvod na to, aby tu umiestnili jadrové zbrane a každý skutočný bezpečnostný analytik vie, že táto možnosť je nereálna.

Dlhodobo sa hovorí o hybridnej vojne u nás prebiehajúcej prostredníctvom hoaxov a dezinformácií. Pamätám si, ako už pred niekoľkými rokmi po internetoch kolovali fantasmagorické články o „geniálnych ťahoch prezidenta Putina“, či o romantických predstavách o Rusku ako krajine zasľúbenej, ktorej sa Západ nemôže rovnať, napriek tomu, že každá štatistika (príjmy obyvateľstva, dožitie, kúpna sila, HDP) hovorili inak.

Tu ale dvakrát platí, že je jedno, aká je realita, dôležité je, ako sa veci javia. A šokujúce titulky sú často lákavejšie ako hodiny strávené čítaním overených zdrojov, pri ktorých sa človek môže dopracovať k pravde. Hoaxy síce nie sú „praudou“, ale mohli by ňou byť.

Niet preto divu, že mnohé osobnosti Facebook pri úrovni diskusie a toxického obsahu opúšťajú. Je varovným prstom, že aj také dôležité veci ako zahraničná a bezpečnostná politika sú utopené v bahne lží a dezinformácií a sú prikrmované zúfalými politikmi. V dlhodobom horizonte to môže naše členstvo v NATO či dokonca v EÚ ohroziť.

Ak prejde dohoda s USA parlamentom, okupácia Američanmi nám rozhodne hroziť nebude.

Hrozbou pre túto krajinu je tá okupácia, ktorá prebieha. Okupácia verejného priestoru dezinformáciami a hoaxami. A stále nevieme, ako nad ňou zvíťaziť.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.